16. December 2017 hotelier
Baner_hotelier

Ambiciózny mladý manažér s čítankovou kariérou už zakúsil hoteliersky chlebík v mnohých kútoch sveta. Po zbieraní skúseností v sieťach Marriott a Hilton sa napokon usadil pod vlajkou Kempinski. Prednedávnom ho život zavial tam, kde sa ako dieťa naučil lyžovať – do Vysokých Tatier. A hoci dnes už šéfuje novému hotelu nad Dunajom, meno Konstantin Zeuke sa ľuďom v brandži stále spája so slovenskou premiérou najstaršej európskej hotelovej siete na Štrbskom plese.

 

 
Čo majú spoločné bratislavský a tatranský hotel Kempinski?

Sú to hlavne dva celkom odlišné hotely. Tatranský je renovovaný, s tradičným štýlom grandhotela, kde sme sa snažili zachovať čo najviac pôvodných prvkov. Bratislavský hotel je nový biznis hotel s moderným dizajnom, postavený takzvane na zelenej lúke, kde mal architekt voľnú ruku. Tieto dva hotely sa z hľadiska architektúry a interiérov vôbec nedajú porovnať. Sú však porovnateľné kvalitou, štandardom a hardvérom.

Čím bolo pre vás zaujímavé otváranie prvého slovenského hotela Kempinski?
Kedykoľvek otvárate hotel, prídete na nové veci. Spoznal som mentalitu Slovákov a musím sa priznať, že mi vyhovuje, lebo v Tatrách všetko klapalo podľa mojich predstáv. Projekt mal pritom veľa prekážok, s ktorými sa bolo potrebné popasovať, ako ochrana životného prostredia, infraštruktúra. Urobili sme kus dobrej práce, najmä v oblasti PR a marketingu. Začínajú prichádzať zahraniční hostia, hotel sa začína presadzovať ako destinácia, čo bolo a je naším cieľom.

Takže ste spokojný s tým, ako sa mu darí?

Nuž, je to pre nás výzva. Cestovný ruch v Tatrách komplikuje spomínaná infraštruktúra, tiež neutešené prostredie Tatier po víchrici v roku 2007, vízová povinnosť pre Rusko a Ukrajinu, ale aj lyžiarske možnosti, ktoré sa nedajú porovnať s blízkym Rakúskom. Rovnako chýbajú ďalšie možnosti na zábavu a stravovanie v okolí hotela. Zima však bola na prvú sezónu výborná. Víkendy máme vďaka SPA obsadené veľmi dobre, reštaurácia tiež ide výborne. Cez týždeň robíme rôzne akcie, no tam treba prejsť ešte kus cesty.

Kam smerujete marketing?
Tvoríme v Tatrách v podstate nový trh a chceme získať novú klientelu, ktorá sem dovtedy nechodila. Päťhviezdičkový hotel má samozrejme ceny rozdielne oproti iným zariadeniam, ale štandard služieb je tiež celkom iný. Pre nás je teraz podstatné rozšíriť do sveta, že na Štrbskom plese je ukrytý „poklad“, najromantickejší super-luxusný hotel v Európe. Nová klientela príde, zažije ho a podá tú informáciu ďalej. Takýto typ hotela potrebuje na rozbeh aspoň tri roky. Potrebujeme pokračovať v dobre načatom marketingu a PR, hľadať nové trhy tak pre Tatry, ako aj pre novootvorený hotel Kempinski nad Dunajom.

Každý hotel Kempinski je originál, nepodobá sa na druhý zo siete, a to sa mi na ňom páči. Môžete byť veľmi kreatívni a inovatívni, kvalita služieb je však spoločným menovateľom.

Hotely Kempinski čaká rebranding. O čom bude a čo je jeho cieľom?
Chceme, aby hotely siete boli vzrušujúcejšie, výnimočnejšie, luxusnejšie, skrátka zaujímavejšie pre hosťa. Zmena sa týka filozofie a najmä imidžu značky, jej podstatou je zameranie sa na európske korene, štýl a výnimočnosť európskej pohostinnosti. Bude sa tiahnuť celým konceptom od dizajnu, propagačné materiály, dizajn webstránky cez ubytovanie, gastronómiu, wellness až po zábavu. Chceme byť „európskejší“, veď Kempinski je tradičná európska spoločnosť. Vysoký štandard európskej pohostinnosti chceme implementovať vo všetkých hoteloch v rôznych destináciách, lebo je tým, čo turisti a biznis klientela hľadajú. Okrem Európy máme silné zastúpenie v Ázii, na Strednom Východe, v Afrike, v mnohých lokalitách vytvárame celkom nové destinácie. Európska tradícia je v týchto oblastiach niečo celkom iné, nové, atraktívne.

Aké sú jej črty?
Prichádzame s novými konceptmi v stravovaní, tvoríme aj tradíciu európskych raňajok...

...čo obsahujú?
Okrem iného napríklad rozličné druhy chleba – taliansky, francúzske bagety, tradičné značky z Nemecka, Rakúska a Švajčiarska, zo Škandinávie, potom široký výber európskych syrov, samozrejme vrátane slovenských syrov. Ďalej rozličné úpravy vajíčok, klobás, párkov, šunky. Čokoľvek, čo vyrástlo na európskych poliach alebo dochovali európski chovatelia, nájdete na raňajkových bufetových stoloch v hoteloch Kempinski.

Budete chlieb piecť alebo kupovať?
Budeme piecť vlastný. Ďalší dôraz kladieme na kávový a čajový servis, táto tradícia takisto pochádza z Európy. Pitie kávy a čaju je obrad, ktorý sa dnes dosť zanedbáva. Budeme mať svojho baristu, ktorý bude obchádzať naše hotely po celom svete a školiť personál tejto tradícii, takisto špecialistu na čaj, pekára, ale aj dekoratéra, ktorý zanechá v interiéroch hotelov dotyk Európy.

Čo ďalej má hosťom symbolizovať Európu?
Inou európskou tradíciou, na ktorú chceme nadviazať, budú plesy, ako máte ples v opere vo Viedni, v Berlíne, v mnohých európskych mestách. A tento milý zvyk, veľkolepú zábavu spojenú s európskou pohostinnosťou chceme doviesť do našich hotelov napríklad v Afrike, v Číne, kde nie je táto tradícia. Ďalším prvkom rebrandingu je nový spa koncept „Kempinski The Spa“ založený na filozofii štyroch ročných období a na využívaní organických byliniek ako hlavného liečivého komponentu. Spa v Grand Hoteli Kempinski vo Vysokých Tatrách bolo vybrané na uvedenie tohto konceptu.

Skica Lady in red

Lady in Red, čiže dáma v červenom oblečení, bude v lobby každého hotela Kempinski plniť úlohu hostiteľky. Jej poslaním je aktívne oslovovať hostí, vyhľadávať ich potreby a priania a starať sa o ich splnenie.

Značka Kempinski manažuje výhradne päťhviezdičkové hotely. Kde vidíte pridanú hodnotu tej piatej hviezdičky oproti štyrom?
V hardvéri i v softvéri. Začína to hardvérom, tým, čo hosť vidí – zariadením, vybavením, dekoráciami, kvalitou nábytku. No a potom, samozrejme, službami, ktorých dôsledkom je to, ako sa hosť cíti. Vo štvorhviezdičkovom hoteli už nájdete veľmi dobrý štandard. Ale v päťhviezdičkovom už bude vždy doorman, ktorý vám otvorí dvere, odnesie batožinu, 24 hodín bude fungovať room service, práčovňa, concierge, bude tam vždy niekto, kto vám zaparkuje auto. Nájdete inú gastronómiu, mnoho jedál sa pripravuje pred hosťom, tiež raňajková ponuka je špeciálna, vždy je tam niečo navyše, napríklad ten široký výber chlebov a teplých jedál. Ale to všetko nič neznamená, pokiaľ nemáte profesionálny a vyškolený personál. Môžete mať krásny päťhviezdičkový hotel so všetkým, čo k nemu patrí a keď nemáte dobrý personál, nikdy nebudete mať kvalitný hotel. Všetko musí byť perfektné.

Vo svete sa hotely predháňajú v počte hviezdičiek, aby zvýraznili väčší a väčší luxus, pridávajú sa nové služby, pôžitky... Čo myslíte, kde sú hranice tohto luxusu? Má vôbec luxus hranice?
Naše portfólio tvorí dnes vyše 60 hotelov a stanovili sme si hranicu 110 – 120 hotelov. Luxus má svoje limity. Nemôžete mať tritisíc luxusných hotelov jednej značky.

Myslím hranice po kvalitatívnej stránke.
To je ťažká otázka, lebo v päťhviezdičkovom hoteli by mal hosť dostať všetko. Sú päťhviezdičkové hotely, kde vás vyzdvihnú helikoptérou...

...ale ani to už pomaly nie je nič výnimočné. Kto chce vyniknúť, zasa musí vymyslieť niečo viac, niečo ešte neobyčajnejšie. Preto sa pýtam, čo príde ďalej – má luxus hranice?
Ťažko povedať, lebo napríklad luxus v Ázii je niečo celkom iné ako luxus v Európe. Otvoríte hotel v Ázii, ktorý má 200 izieb a 600 zamestnancov. V Európe máte na takýto hotel 150 až 180 zamestnancov. V Ázii si ich môžete dovoliť, lebo jednak cena pracovnej sily je oveľa nižšia a jednak v Ázii či na Blízkom Východe zarobíte oveľa viac. Obzvlášť v dnešnej dobe je to v Európe dosť ťažké.

Keď ale viete, že tú istú prácu v hoteli môže zvládnuť 150 ľudí, prečo ich najmete v Ázii 600?
Lebo kvalita pracovnej sily je iná. V Ázii tú prácu zvládne v požadovanej kvalite až tých 600 ľudí. Môžu mať správny prístup k práci, ale nemajú na to zručnosti. Na prácu, ktorú v Európe robí jeden človek, tam potrebujete dvoch.

Musia sa dať predsa vyškoliť?

Áno, môžete ich vyškoliť, ale je to náročnejšie, komplikovanejšie a v konečnom dôsledku prečo, keď si môžete v pohode dovoliť dvoch, keďže cena práce je veľmi nízka. Platíte im možno 10 – 20 percent z toho, čo platíte tu. Takže pokiaľ chcete, aby kvalita hotela bola dobrá a služby fungovali tak, ako si predstavujete, nebudete šetriť na mzdových nákladoch, najmä keď sú také nízke. Keď začnete šetriť na úkor kvality, stratíte hviezdičky, reputáciu. To je to najhoršie, čo môžete urobiť.

Kde hľadáte personál?

Spolupracujeme napríklad s hotelovými školami po celom svete. Intenzívne vyhľadávame šikovných absolventov, ktorí majú potenciál a tých si zaškolíme. Na Slovensku som napríklad navštívil všetky hotelové akadémie a získali sme takto zopár schopných zamestnancov.

Sú Slováci ochotní veľa pracovať?
Áno, podľa mojich skúseností určite, ja sa nemôžem sťažovať. Aj v Tatrách, aj v Bratislave, hoci boli náročné obdobia, akcie, robilo sa veľa a dlho a neboli žiadne náreky, neochota.

To sa často nepočuje...
Viete, ľudia na Slovensku žili 40 rokov mimo trhovej ekonomiky, a to prirodzene ovplyvnilo ich pracovné postoje a návyky. Ale mení sa to, najmä u mladých ľudí už svitá na lepšie časy. Veľmi dobré skúsenosti mám s ľuďmi, ktorí pracovali vonku. Po návrate na Slovensko si priniesli nielen úsmev a ochotu, ktoré sú v tejto brandži nenahraditeľné, ale aj globálne postoje. Vedia pracovať v medzinárodnom prostredí. To od nich potom pochytia aj iní zamestnanci, samozrejme tí, ktorí chcú na sebe pracovať.

Bolo to podobné aj v Bulharsku, kde ste pracovali ako generálny riaditeľ?
Nie celkom, lebo Bulharsko bolo vždy zamerané na cestovný ruch, aj za komunizmu. Bolo príjemné tam pracovať, ľudia tam naozaj vedia, čo je pohostinnosť a čo znamená pracovať v tejto oblasti. Že je to dlhý pracovný čas, nadčasy, práca cez sviatky, a potom neskôr možno aj peniaze. Rozumejú tomuto biznisu. Ešte ale majú rezervy v kvalite služieb. Prirodzene milí a najpohostinnejší ľudia na svete sú podľa mňa Turci, ale aj ľudia z Ázie. Svieži, usmiati a ochotní, hoci aj pod nesmiernym tlakom a v strese. Slováci sa to musia ešte učiť. Ale je to z roka na rok lepšie.

Vidíte konkrétne zlepšenia?
Keď sme pred dva a pol rokmi prišli do Tatier, bol som, pravdu povediac, prekvapený z kvality služieb, ktorá tam v najznámejšom slovenskom stredisku cestovného ruchu bola – ostala taká, aká bola za socializmu. Ale zlepšujte sa to. Dnes, keď prídem do tých istých hotelov a reštaurácií, vidím, že sa tie postoje a služby menia. Hotelieri a reštauratéri hľadajú spôsoby, ako získať a udržať klientov a je to poznať.

Je váš personál platený nadpriemerne?

Na niektorých pozíciách o trochu viac, na iných rovnako – nedávno sme práve robili prieskum platov. Sme päťhviezdičkový hotel, potrebujeme kvalitných ľudí, od ktorých očakávame viac, a tak im aj musíme zaplatiť viac. Kvalitní zamestnanci nie sú lacní. Ale veľkou motiváciou sú tiež rôzne firemné benefity, možnosti profesijného i kariérneho rastu. Nasledujúce tri-štyri roky plánujeme otvárať asi 40 hotelov po svete, takéto perspektívy sú pre ľudí výzvou. Môžu ísť pracovať do zahraničia, urobiť kariéru. Všetko záleží od jednotlivého človeka, od jeho sily, schopností, intelektu, od vôle niečo dosiahnuť, pracovať na sebe. Ja osobne som počas tých 13 rokov prešiel rôznymi pozíciami, pričom som začínal na tých najnižších. Pracoval som v rôznych štátoch a mojím cieľom bolo byť v 35 rokoch generálnym riaditeľom. Dokázal som to o dva roky skôr.

Na ktoré pozície hľadáte zamestnancov najťažšie?

Na obchodné. Nájdete dobrého šéfkuchára, recepčné, chyžné, ale dobrého profesionálneho obchodníka je ťažké nájsť. Ale našli sme, máme obchodný tím, s ktorým som spokojný.

Máte veľkú fluktuáciu?
Ani nie. Je to práve dané variabilnými možnosťami rastu v rámci siete, ale napríklad aj vzdelávaním. Ja som napríklad pred pár týždňami skončil prestížnu francúzsku univerzitu, ktorú mi sponzoroval Kempinski, čo je skvelé, lebo 2,5-ročné štúdium bolo dosť drahé. Bola to dosť drina, ale boli tam kvalitní profesori z celého sveta. Takže aj takéto benefity motivujú ľudí pre kvalitnú prácu v sieti. Keď personál podáva dobrý výkon, sú dobré tržby, môžem rozdeliť dobré prémie a všetci sú spokojní. Kempinski sa zameriava na vyhľadávanie a rozvoj talentov, do tejto oblasti v rámci stratégie spoločnosti investujeme naozaj štedro.

Na Slovensku, špeciálne v Bratislave, má už zastúpenie viacero medzinárodných hotelových sietí. Spolupracujete na propagácii destinácie?
Áno, samozrejme. Je tu Radisson Blue, Sheraton, Falkensteiner, Trend Hotel Austria a iné, ale aj iné nesieťové kvalitné hotely, ktoré majú dobrú reputáciu. Musíme držať spolu, propagovať Bratislavu, Slovensko, nedá sa fungovať samostatne.
Slovensko je destináciou, do ktorej sa oplatí cestovať, či už za biznisom, alebo na výlet. Je mojím hlavným cieľom propagovať ho – chystám sa do Ruska, do Spojených štátov, nedávno som bol na Blízkom Východe. Ľudia sa veľmi o Slovensko zaujímali, je to pre nich nová neobjavená destinácia – a všetko neznáme ľudí priťahuje.

Plánujete ostať v Bratislave alebo vás lákajú ďalšie destinácie siete?
V Bratislave sa mi veľmi páči, je to pekné mesto, som v strednej Európe a nemal by som určite problém tu zostať. Vyhovuje mi mentalita, ľudia, pracovný tím, mám tu rodinu, ktorá je spokojná na Slovensku, v Bratislave i v lokalite, kde žijeme. Keď budem mať možnosť žiť tu dlhšie než 3 – 4 roky, ako je v našej sieti zvykom, budem rád. Ale pracujem ako generálny riaditeľ medzinárodnej hotelovej siete a nie je to tak celkom v mojich rukách. Ak prídu nové výzvy, príležitosti, ktorých sa treba chopiť, som pripravený ich nasledovať.

kontakt

Fakturačná adresa: Kopanice 709/9D, 010 07 Žilina, Slovenská republika
IČO: 36693995, DIČ: 2022267643, IČ DPH: SK2022267643, Spoločnosť je zapísaná v OR SR Žilina, oddiel Sro, vložka č. 18197/L
PODROBNEJŠÍ KONTAKT |   FACEBOOK