18. Október 2017 hotelier
Baner_hotelier

Prichádzajte ako hostia, odchádzajte ako priatelia. Takto vás často privítajú majitelia rakúskych hotelov či penziónov a vy máte po krátkom čase pobytu pocit, že to naozaj myslia úprimne.

2010-03-rodinnehotely


Čím je to, že Rakúsko, táto prírodou v mnohom Slovensku podobná krajina bez mora, po druhej svetovej vojne dokonca oveľa chudobnejšia, má odvetvie hospitality, teda pohostinstva na takej vysokej úrovni a v príjmoch z cestovného ruchu mu tradične patrí popredná priečka vo svetovom rebríčku?
Odpovedí by bolo zaiste viac. Ale je nesporné, že jedným z pilierov, na ktorých stojí rakúsky turizmus, je rodinný biznis. V ňom jedna generácia odovzdáva druhej nielen majetok a vzťah k nemu, ale predovšetkým skúsenosti. A hlavne tam vznikajú rodinné putá, vďaka ktorým sa aj ťažké časy dajú prežiť ľahšie.
Žiaľ, práve toto spojenie ľudí, pôdy a podnikania bolo na Slovensku počas 40-ročného obdobia komunistického režimu totálne potlačené a zlikvidované. Rodinné vzťahy sa tak v hospitality biznise, ktorým navyše prehrmel po „Nežnej“ ranný kapitalizmus sprevádzaný divokou privatizáciou, vlastne len začínajú budovať.
Nuž čo, musíme čakať a veriť, že pár príkladov z rakúskeho rodinného podnikania, ktoré ponúkame, môžu slúžiť ako inšpiráci.

 

Zanechať niečo po sebe

Keď sa trochu započúvate či začítate do dejín úspešných hotelierskych rodín, zistíte, že pôvodní majitelia začínali zvyčajne veľmi skromne a peniaze, ktoré zarobili, si neužívali, ale radšej vždy uložili do ďalšieho rozvoja hotela či penziónu. A každá ďalšia generácia, ktorá rodinný biznis prebrala, sa usilovala alebo usiluje po sebe niečo viditeľné zanechať. Takým príkladom je štvorhviezdičkový hotelHochschober na brehu jazera Turracher See. Vlani slávil „80-tiny“.

Luxus, ktorý tam dnes hostia nájdu, sa pochopiteľne nedá ani len prirovnať tomu, čo tam koncom 20. rokov minulého storočia ponúkali manželia Hans a Hilde Leebovci. Alpský dovolenkový hostinec mal 30 postelí a na tie časy vymoženosť – tečúcu teplú vodu na izbách. Prichádzali Rakúšania, Česi, Slováci, Maďari či Juhoslovania. Veď napokon boli to časy rakúsko-uhorskej monarchie.
Leebovcov neodradilo ani to, že po troch desiatkach rokov hostinec vyhorel. Postavili nový hotel a ešte väčší. Lenže zase prišli zlé časy – druhá svetová vojna. Hotel obsadili okupačné vojská. Majiteľa vyhnali do kotolne a jeho manželka upratovala izby. Keď im po vojne zdemolovaný objekt vrátili, namiesto plaču radšej hľadali spôsoby, ako ho zrekonštruovať. Patrili medzi prvých, ktorí získali slušnú štátnu podporu.

 

Vždy s novým nápadom

Už v polovici 60. rokov mal hotel na tie časy luxusnú podobu – krytý bazén a sauny. To ho už spravoval syn Peter, človek s obrovským snom. Túžil vybudovať v tomto studenom horskom jazere kúpalisko s ohrievanou vodou. Dokončil ho v roku 1995 a ide o svetovú raritu. Systém vyhrievania funguje na fyzikálnej zákonitosti, že voda je najťažšia pri teplote 4 ˚C, takže teplejšia voda sa vyhupne nad studenšiu. Kúpalisko s rozmermi 25x10 metrov ohraničujú plávajúce pontóny z ušľachtilej ocele s mantinelmi, ktoré siahajú do hĺbky tri metre. Takže teplá voda nemôže unikať do okolitého jazera. Smerom dole je kúpalisko otvorené, čo umožňuje priebežnú výmenu vody. Hostia sú nadšení. Veď aj v zime plávajú v teplej vode, pričom okolo nich sa preháňajú korčuliari po zamrznutom jazere a na svahoch pohoria Nockberge naproti zase lyžiari.   

A ešte niečo sa podarilo Petrovi Leebovi, skôr než odovzdal vedenie hotela dcére Karin a jej manželovi Martinovi Kleinovi. Opäť ide o stavbu, ktorá mnohých šokovala. Na brehu jazera začal stavať štvorposchodovú čínsku pagodu, stavbu, aká nemá v Alpách obdobu. Myšlienka zrela roky, ale stavalo sa 14 mesiacov. A tak si dnes môžu hostia posedieť v krásnej čajovni pri meditáciách, zájsť si na procedúry k čínskemu lekárovi, zacvičiť jogu a inak sa ponoriť do sveta Ďalekého východu.    
Ani Karin s Martinom nežijú iba z toho, čo vybudovali ich predchodcovia. Ukazuje sa, že ani im nechýba fantázia. Zaviedli také množstvo relaxačných a wellness procedúr, že si mohli dovoliť zaviesť pojem HochschoberN, čo by sa dalo do slovenčiny preložiť ako „hochšóbrovanie“. Princípom tejto prázdninovej filozofie je pôžitkárske leňošenie, uvoľnené vychutnávanie si služieb hotela bez pocitu, že človek „musí“ ešte niečo stihnúť. Nápad vychádza z toho, že na dovolenke väčšina ľudí silnejšie vníma a vychutnáva šťastné okamžiky. A keďže šťastie je údajne nákazlivé, zriadili pred dvomi rokmi prvú hotelovú „ohlasovňu šťastia“. V nej môžu hostia o svojom šťastí informovať ostatných, prípadne to opísať online.
Oddych, dobrý život a leňošenie nesmie v tomto hoteli rušiť ani zvonenie mobilov. Na telefonovanie sú tam vyhradené špeciálne plexiboxy, aby telefonujúci hostia nerušili ostatných. Komu napriek tomu zazvoní mobil, môže očakávať, že mu skončí v jazere. Pár „utopených“ mobilov majú na ukážku hneď pri recepcii.

 

S hosťami do prírody

Ako skladačka z lega vyzerá rodinný hotel Dilly nazvaný podľa jeho majiteľov. Nájdete ho v hornorakúskom údolí Windischgarstenale, v rekreačnej oblasti Pyhrn-Priel. Má vyše storočnú históriu a každá z piatich generácií jeho majiteľov pristavila pár izieb. Najmladšia sa zamerala na vybudovanie supermoderného wellness centra, ktoré nazvali Burgtherme. Telo unavené z túry, či v zime z lyžovačky, si oddýchne v parných kúpeľoch, kaldáriu, soľnej jaskyni či bylinkovej saune alebo počas blahodarnej masáže.
Dilly sa stal synonymom dovolenky pre celú rodinu. Keď tam pred piatimi rokmi vybudovali golfové ihrisko, Marion Horst a Marion Dillyovci, ktorí hotelu šéfujú v súčasnosti, okamžite pochopili, že pri dobrej organizácii môžu hosťom ponúknuť množstvo výhod v podobe rôznych golfových balíčkov spojených s wellness procedúrami. A ak rodina príde kompletná, rodičia môžu pokojne vyraziť na ihrisko, lebo o deti sa im postará v tamojšom centre pre mládež hotelový tím.
Skrátka, rodiny sú tam vítané a rodinnú atmosféru dotvára rodina majiteľov. Každý jej člen má v hoteli svoje miesto. Ženy sa starajú o recepciu, kuchyňu a marketing. Zábavu hostí má na starosti starý otec. Cez deň vás napríklad povozí na vlečke traktora po údolí, aby ste spoznali každý jeho pekný kút, po večeri zase odvezie ako celebrity na luxusnej limuzíne do reštaurácie u Sissy vysoko nad údolím. A je tiež skvelým horským sprievodcom na túrach vo vápencových útesoch Totes Gebirge, v preklade Mŕtvych hôr. Keď budete odchádzať, budete mať celkom pocit, že ste sa stali členom rodiny Dilly.

 

Nehanbiť sa utrieť dlážku

Inak to nie je ani v hoteli Wiesenhof pri jazere Achensee. Majiteľmi sú manželia Johannes a Alexandra Entnerovci. Podchvíľou ich stretnete v niektorej časti hotela a môžete sledovať, ako vytvárajú rodinnú atmosféru. Johan, ako majiteľa skrátene volajú, v hoteli síce vyrástol, ale hotelierom sa stal až pred zhruba desiatimi rokmi, a to zo dňa na deň. Dovtedy sa mu úspešne darilo postupovať v kariérnom rebríčku agentúry pre propagáciu rakúskeho turizmu Österreich Werbung a chystal sa na zastupiteľský post do Kalifornie.
Nečakaná choroba otca všetko zmenila. Ako najstarší syn sa musel vrátiť zo sveta na rodnú hrudu, ale hovorí, že neľutuje. Hotel postupne rozšíril a prestaval na vlastnú podobu. Zvonku mu dal kúpeľný ráz fasádnymi replikami kúpeľnej architektúry a postupne ho podľa pravidiel siete Tirol Vital premenil na wellness a kúpeľný hotel.
Napriek tomu, že dnes šéfuje 43 ľuďom, ktorí sa starajú o 60 izieb a služby k tomu prislúchajúce, na veľkého šéfa sa nehrá. Keď sa hosťovi podarí prevrhnúť pohár, pribehne s vedrom a vyutiera podlahu. A celkom bežné je, že manželia Entnerovci trávia so svojimi hosťami aj čas mimo hotela. S nami sa napríklad Johan vybral na túru na bežkách. V lete zase zájde s hosťami na golf na neďaleké ihrisko. Ako milovník motorov tiež srdečne víta motorkárov a preháňa sa s nimi po okolí. A rád vás zoberie aj na jachtu na jazero. Je totiž dlhoročným skúseným a úspešným pretekárom – jachtárom.

 

Spoločný obed

Wellness a spa hotel Theresa v stredisku Zell am Ziller drží zase pevne v rukách mama Theresa Egger, po ktorej je pomenovaný. Pôvodne staničný hostinec premenila postupom rokov na štvorhviezdičkový hotel, v súčasnosti patriaci do siete Best Wellness Hotels Austria. Starajú sa oň spoločne s manželom, synom, nevestou i dcérou.  
Dennú operatívu hotela sa rozhodla mama Theresa riešiť každý deň pri spoločnom rodinnom obede pri okrúhlom stole zastrčenom medzi bar a kuchyňu. Večer už na spoločné debaty niet času. Syn Stefan je šéfkuchárom, takže „kmitá“ v kuchyni, dcéra Theresa má ako diplomovaná somelierka na starosti ponúkanie vína, takže ju nájdete pri stoloch hostí ako zanietenie rozpráva o každej fľaši vína. Stefanovu manželku Christu nájdete na recepcii a zvyčajne rieši rezervačné či marketingové záležitosti. Manžel majiteľky hotela Siegfried sa zasa prísne preberá účtami.
Aj v tomto hoteli sa stalo tradíciou, že všetci členovia rodiny sa venujú hosťom aj počas dňa. Stefan ako bývalý pretekár ich v zime sprevádza na okolitých lyžiarskych svahoch, v lete zase na túrach. Medzi najobľúbenejšie patrí bylinková do údolia Zillertal k rodinnej horskej chate. Rodina vás tam bude očakávať s pripravenými miestnymi špecialitami, ktoré si už iba dochutíte bylinkami nazbieranými po ceste. Otec Siegfried zase chodieva najradšej s hosťami na poľovačky do revíru, ktorý je tiež rodinným majetkom. Nečudo, že pri takejto starostlivosti tvoria najväčšiu časť hostí štamgasti, ktorí sa tam vracajú aj niekoľkokrát ročne.
Ak raz zavítate do Theresy, stanete sa členom rodiny Eggerovcov. Dávajú vám to najavo napríklad aj tým, že pred každými Vianocami a Veľkou nocou dostanete ručne napísanú a všetkými členmi podpísanú pohľadnicu. To sa už dnes v časoch internetovej komunikácie len tak ľahko nevidí.  

 

Nie vždy svieti iba slnko

Debata s Hannesom Seyrlingom, šéfom štvorhviezdičkového medicínskehoAlepenMedHotela Lamm v centre olympijského mestečka Seefeld, je niečo ako vysoká škola hotelierstva a cestovného ruchu súčasne. Nečudo. Veď je predstaviteľom už štvrtej generácie hotelierov. Aj piata už riadne ukazuje svetu, čo dokáže. Dcéra Simone má v ich rodinnom hoteli na starosti marketing, ale rozbehla už aj vlastný biznis. Od rodičov dostala do daru reštauráciu Kracherlemoos neďaleko centra Seefeldu a tam musí ukazovať, čo dokáže.
V hoteli môžete ale stretnúť aj 82-ročnú, stále čipernú mamu Hannesa Seyrlinga. Rada víta hostí a debatuje s nimi pri obede či večeri. Každý z personálu však vie, že hoci hotel riadi jej syn, oči má stále všade.
A on jej ten pocit užitočnosti rád necháva. Keď rozpráva o dcérinom biznise, netají, že občas medzi nimi preskočí aj hádka. „Ba dcéra sa niekedy po mojej kritike aj rozplače,“ hovorí.
Nuž, ani v najlepších rodinách nesvieti vždy iba slnko. Ale Simona už teraz ukazuje, že z otcovho hotelierskeho umenia veľa nabrala. Nesporne jej v podnikaní pomáha aj dobrá povesť, fakt, že Lamm je značka najvyššej kvality. Kvôli tamojším skvelým wellness a medicínskym službám, ku ktorým patrí aj najväčšia kryoterapia v Európe, tam chodia ľudia z blízkeho i vzdialeného okolia, vrátane vrcholových športovcov. 

 

Spolu aj na golf

Podobný je aj príbeh rodiny Moserovcov, majiteľov luxusného Wellnesshotela Eggerwirt v salzburskom Lungau. Alberta Mosera stretnete v kroji s typickými krátkymi nohavicami zvyčajne už ráno, a potom ešte niekoľkokrát v jedálni. Príde nielen prekontrolovať prácu personálu, ale najmä prehodiť reč s hosťami.
Keď spolu debatujeme, ani si nevie spomenúť, koľkú generáciou na tomto mieste reprezentuje. Odhaduje, že jedenástu-dvanástu. Turizmu sa predkovia začali venovať tým, že k sedliackemu gazdovstvu pristavili hostinec.
„Stará mama sa učila za kuchárku vo Viedni a starý otec veľa cestoval, takže mali prehľad, ako to vo svete funguje,“ rozpráva. „A tak postupne od farmárčenia prešli natrvalo k službám pre dovolenkových hostí.“
Keď v roku 1983 preberali s manželkou Ingeborg hotel, mal dvadsať postelí. Dnes ich je o tretinu viac a hosťom slúži aj moderné wellness centrum. Všetko na superior, teda štyri a pol hviezdičkovej úrovni. Areál je riešený veľkoryso a nechýba ani rybník s tak čistou vodou, že sa tam dá kúpať. Dedo totiž prezieravo pozemky okolo domu nikdy nepredal, lebo vedel, že voľnosť a priestrannosť dodajú hotelu na kráse.
Výhody farmárčenia však Moserovci využívajú aj teraz, keď sa mu nevenujú. Od farmára, ktorému prenajali pôdu, dostávajú každý deň čerstvé bio výrobky v podobe masla, mlieka, ovocia či mäsa. A ešte aj od prameňa vynikajúcej kyselky, ležiaceho na ich pozemkoch nad hotelom natiahli rúru. A tak každý deň nájdete priamo na izbe fľaše s týmto vynikajúcim, osviežujúcim a zdravým nápojom.
„Hotelierstvo ma veľmi baví, lebo sa rád stretávam s ľuďmi, debatujem s nimi, spoznávam ich príbehy,“ hovorí Albert Moser. „V posledných rokoch je to obzvlášť zaujímavé, pretože prichádzajú hostia už nielen zo západnej Európy, ale aj strednej a východnej. Stretáva sa u nás skvelá zmeska ľudí.“
Rodinný hotel Eggerwirt je otvorený 300 dní v roku a z toho 200 dní je plne obsadený. A to sa vraj ani nijako mimoriadne nevenujú propagácii. Aj tam sú najčastejšími hosťami štamgasti, ktorí prídu raz a hotel si potom tak obľúbia, že sa pravidelne vracajú. Zima býva v Lungau na návštevnosť silnejšia, ale ani v lete sa tam niet kedy nudiť. Užijú si tam aj golfisti. Albert Moser je totiž aj spolumajiteľom golfového areálu s 18 a 9 jamkovým ihriskom. A rád si chodí s hosťami aj zahrať. „Inšpiráciu som dostal na začiatku 80. rokov v USA, kde som bol na stáži,“ spomína. „Pochopil som, že je to perspektívny šport, ktorý bude vyhľadávať čoraz viac ľudí. A nemýlil som sa, hoci z ekonomického hľadiska je prevádzkovanie golfového areálu oveľa náročnejšie ako hotela.“
A v hoteli postupne spoznáte celú rodinu vrátane manželky a sestry Alberta Mosera. Jeho 75-ročná mama má na starosti kuchyňu a kvety a ešte stále hrá golf. Všetko nasvedčuje tomu, že rodinný biznis preberie dcéra Eva. Vybrala si totiž štúdium hotelierstva na prestížnej salzburskej akadémii. Rodinná sága bude teda pravdepodobne pokračovať.

 

S bocianom nie sú žarty

Podobných prípadov v Rakúsku sú celé stovky. Nezabudnuteľným zážitkom bola aj návšteva rodinného penziónu rodiny Bacherovcov v Schwaigerlehen-Berngartene neďaleko jazera Zeller See. Raritou je už samotný kamenný dom, na ktorého priečelí vidno nápis, že bol postavený v roku 1486. Najskôr vám otec Bacher ukáže, ako sa pečie chlieb v starodávnej peci a jeden každému pribalí ako suvenír domov.
Potom nastáva chvíľa veselej a mocnej šéfky rodiny – mamy Theresie a jej pomocníčok dcér. Keď začne na šporáku v starej sedliackej kuchyni vyvárať priamo pred hosťami svoje špeciality, všetci ju napäto sledujú. Vrcholným číslom je chvíľa, keď na obrovskej panvici poleje biftek šnapsom a zapáli ho. Od strachu máte chuť volať hasičov. Theresie sa však baví a hostia tiež, najmä po tom, čo zistia, že každé jedlo, ktoré vyšlo spod jej rúk, hoci vyzerá síce ako dedinské, je dobrotou, s ktorou by uspela aj v michellinovskej reštaurácii.
A keď nám potom ukazovala izby penziónu na pôjde, ani sme nedýchali. V duchu sme sa vrátili do detstva kdesi na dedine u starej mamy, do jej veľkých duchien, kde sme snívali sny plné kúziel, princezien i strašidiel. Na jednom šifonieri u Bacherovcov tróni soška bociana. Ide vraj o izbu pre novomanželov. „Občas ju ale nájdem pred dverami,“ smeje sa Theresie jej nákazlivým smiechom. A keď chceme bociana žartom preniesť do jej izby, bráni sa, že päť detí a manžel k tomu je tak akurát. Z tohto rodinného penziónu odchádzame s pocitom, že sa tam určite musíme vrátiť.

kontakt

Fakturačná adresa: Kopanice 709/9D, 010 07 Žilina, Slovenská republika
IČO: 36693995, DIČ: 2022267643, IČ DPH: SK2022267643, Spoločnosť je zapísaná v OR SR Žilina, oddiel Sro, vložka č. 18197/L
PODROBNEJŠÍ KONTAKT |   FACEBOOK