16. December 2017 hotelier
Baner_hotelier

Japonské Tokio zaznamená ročne viac ako 400 miliónov návštev Japoncov a 5 miliónov zahraničných návštevníkov. Tento veľký počet ľudí si môže vybrať medzi rozmanitými možnosťami ubytovania od miniatúrnych kapsulových hotelov cez tradičné japonské ryokany až po moderné a luxusné grandhotely prevádzkované lokálnymi a medzinárodnými hotelovými reťazcami.

2010-03-tokyo

Dnešné hlavné mesto Japonského cisárstva sa rozvinulo z pôvodne malej rybárskej osady s menom Edo cez sídlo regionálneho feudálneho rodu až po mesto, kde sídlila výkonná moc stredovekého Japonska. V roku 1869 sa sem definitívne presťahoval cisár a mesto dostalo dnešné meno. Súčasne nastal intenzívny rast mesta, ktoré nadobúdalo pôdorys koncentrovaný okolo hlavných vlakových staníc, charakteristický pre japonské mestá. V 20. storočí mesto postihli dve veľké katastrofy, prvou bolo zemetrasenie v roku 1923 so 140 000 obeťami, a potom veľké bombardovania koncom 2. svetovej vojny, pri ktorých prišlo o život približne 100 000 osôb a viac ako polovica mesta bola zničená. Ekonomický rozvoj Japonska v druhej polovici minulého storočia priniesol aj modernizáciu mesta, jeho rast do šírky i výšky. V širšej metropolitnej oblasti, ktorej centrom je Tokio, žije 32 miliónov obyvateľov, čo je najviac na svete. Hustota populácie je viac ako 4 000 obyvateľov na kilometer štvorcový. Hoci v samotnom Tokiu nie sú žiadne pamiatky zapísané v zozname Svetového dedičstva UNESCO, jeho návštevníkov láka Národné múzeum Tokio, Cisársky palác, chrámy Meiji a Senso-ji, mestské štvrte so všadeprítomnou japonskou popkultúrou i rybí trh Tsukiji. Trh radi navštevujú zahraniční turisti napriek skorým otváracím hodinám, ktoré im však na začiatku cesty nerobia problém z dôvodu časového posunu.

Imperial

Dnešný tokijský Imperial je už tretí hotel tohto mena. Prvý bol postavený z dreva v roku 1890 vo viktoriánskom štýle na lukratívnom mieste oproti Cisárskemu palácu. Bol to prvý hotel v Japonsku, ktorý fungoval v európskom štýle. Diplomati a biznismeni z celého sveta tu našli obvykle aspoň jeden detail, ktorý im mohol pripomínať domov – britské strieborné príbory, francúzske červené vína, americké postele. Dokonca tu ako v prvej hotelovej reštaurácii v Japonsku podávali bravčovinu a hovädzinu, keďže konzumáciu mäsa zo štvornohých zvierat budhizmus zakazuje.

V roku 1923 bol otvorený druhý Imperial, tentokrát ako dielo známeho amerického architekta Franka Lloyda Wrighta. Hneď v prvý rok hotel zo železobetónu a vulkanického kameňa prežil bez zásadnej ujmy veľké zemetrasenie o sile 8,3 Richterovej stupnice, aby mohol kraľovať hotelovému trhu počas nasledujúcich 45 rokov. Obľúbili si ho aj špičky spojeneckého velenia a americkí diplomati po skončení druhej svetovej vojny. Avšak nároky hostí výrazne stúpali. Keď sa začalo prejavovať nedostatočné ukotvenie budovy na mäkkom podloží a niektoré chodby získali vlnitý ráz, bola k pôvodnej budove pridaná v zadnej časti prístavba. Ani toto riešenie z 50. rokov nemalo dlhé trvanie. V roku 1968 bol hotel zbúraný a na jeho mieste vyrástla na vtedajšiu dobu moderná náhrada. Priečelie druhého hotela Imperial bolo zachované a dnes stojí v Meiji Mura, exteriérovom múzeu architektúry pri meste Nagoja. Hotel zostal v mysliach Japoncov symbolom hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý zažilo Tokio v priebehu 20. storočia.

Súčasný Imperial si zachoval svoje slávne meno vyplývajúce z faktu, že vlastníkom pôvodných dvoch hotelov bola cisárska rodina. Dnes ho však vlastní japonská spoločnosť, ktorá manažuje aj ďalšie luxusné hotely. S počtom 875 izieb a 56 apartmánov a s výhľadmi na záhrady cisárskeho paláca je aj teraz impresívnym megahotelom, hoci mu chýba architektonická jedinečnosť a autenticita historickej pamätihodnosti.

Všetky izby majú najmenej 31 m², sú zariadené vo svetlých farbách s moderným vybavením. Pre hostí je k dispozícii najväčšie hotelové bizniscentrum v Japonsku zahŕňajúce 4 rokovacie miestnosti, 2 salóniky, ktoré sú hosťom k dispozícii bezplatne na maximálne 2-hodinové pracovné stretnutia, pracovné stoly s počítačmi, sekretárske služby, ako aj počítačový a softvérový technik či možnosť tlačenia vizitiek.
Na veľké pracovné a spoločenské podujatia sú určené sály, ktorých je spolu až 26. Najväčšia z nich, Pávia sála, má celkovo 1 965 m² a vyzdobená je motívmi z Imperialu Franka Lloyda Wrighta. Umožňuje usporiadať recepciu pre 3 000 osôb alebo slávnostnú večeru pre 1 350 osôb. Ďalšie dve sály, Fuji s 1 236 m² a Hikari s 550 m², by v iných hoteloch boli suverénne najväčšími, avšak v Imperial Hotel Tokio to tak nie je. Výber reštaurácií zahŕňa dve francúzske, jednu reštauráciu so zameraním na grilované jedlá, jednu reštauráciu s raňajkovým, obedovým a večerným bufetom, americkú reštauráciu, päť japonských reštaurácií, jednu čínsku a dve so zameraním na suši.

 

Mandarin Oriental

Mandarin Oriental Tokio bol otvorený v decembri 2005 v Nihonbashi, jednej z kľúčových tokijských štvrtí, ktorá si dodnes zachováva kúzlo dávnych dôb a kombinuje moderné mesto s  jeho zaujímavou históriou. Práve v Nihonbashi je dodnes možné cítiť vplyv kultúry Edo, ktorá je príťažlivá rovnako pre cudzincov, ako aj domácich hostí z celého Japonska. Medzníkom bolo postavenie mostu v roku 1602, ktoré vtedajší šogún určil ako začiatok piatich hlavných obchodných ciest po Japonsku a tento sľubný začiatok prispel k rozvoju obchodu. Ešte stále tu fungujú obchodíky s tradíciou do 17. storočia, hoci je to dnes hlavne centrum japonskej ekonomiky a financií.
Samotný hotel sa nachádza na vrchných poschodiach 38-poschodového mrakodrapu Nihonbashi Mitsui Tower.

179 luxusných izieb a apartmánov ponúka úžasné výhľady na Tokio a záliv. Veľkosť izieb začína na 50 m², zatiaľ čo apartmány majú až 250 m². Použité materiály a interiérový dizajn má evokovať predstavu hotela ako stromu a jednotlivých izieb ako jeho konárov. Aj ďalšie vybavenie hosťa rozmaznáva – televízor so 45-palcovou obrazovkou, trezor s elektrickou zásuvkou pre laptop, posteľná bielizeň vyrobená v Taliansku z egyptskej bavlny, japonské nočné kimoná, mramorová kúpeľňa s vaňou uprostred a so sprchovacím kútom s tromi rôznymi sprchovacími ružicami.
Ponuka reštaurácií zahŕňa francúzsku, kantonskú (čínsku), taliansku, japonskú, ako aj tapas molekulárny bar a viacero barov a obchodov. Samozrejmosťou sú konferenčné a spoločenské miestnosti, ale kaplnka na svadobné obrady je určite za hranicou toho, čo priemerný hosť očakáva od svojho hotela.

Pre hostí sú pripravené aj tematické programy, ktoré ich priblížia tradičným japonským zvykom. Záujemcovia sa môžu rozhodnúť medzi vstupnou lekciou tradičného japonského bojovníka samuraja, kurzom prípravy suši, umeleckým aranžovaním kvetín alebo gastronomickou výpravou po vychýrených reštauráciách.

 

Peninsula

Ďalším luxusným prírastkom na tokijskom hotelovom trhu je od roku 2007 Peninsula Tokio, ktorý je súčasťou siete Peninsula Hotels pomenovanej podľa legendárneho hongkonského hotela z 30. rokov minulého storočia. Po viac ako 10 rokoch je Peninsula prvým hotelom v japonskej metropole, ktorý bol otvorený v samostatne stojacej budove na rozdiel od iných, ktoré sú súčasťou multifunkčných developerských projektov alebo mrakodrapov.

Hotel, ktorý sa nachádza v štvrti Marunouchi, má celkovo 24 poschodí a je prístupný nielen cez hlavný vchod z križovatky dvoch dôležitých mestských bulvárov, ale aj vedľajším vchodom z ďalšej veľkej ulice a zo staníc troch tratí prímestských vlakov. Príchod do hotela však môže byť v ešte grandióznejšom štýle niektorou z hotelových limuzín – od BMW 750 Li cez predĺžený Rolls-Royce Phantom až po raritný 1934 Rolls-Royce Phantom II.

V hoteli je 314 izieb vrátane 47 apartmánov, 5 jedinečných reštaurácií, dve veľké sály a 6 menších rokovacích sál, kaplnka na svadby, fitnescentrum, mestské spa a tri luxusné značkové klenotníctva, pre ktoré je to ich jediné zastúpenie v Japonsku.
Izby používajú prevažne prírodné materiály ako vstupné dvere z gaštanového dreva, pracovné stoly z červeno-lakovaného brestového dreva, strop z tkaniny a bambusu. Luxusne zariadené sú aj kúpeľne z mramoru s nastaviteľným osvetlením, telefónom použiteľným aj vo vani, 15-palcovým televízorom a oddelenou toaletou. V izbe je šatník s veľkými zrkadlami, trezorom, ale aj schránkou na odloženie oblečenia a obuvi na vyčistenie. Na každej izbe je individuálny termostat a nastavovanie vlhkosti a súčasťou služieb je telefón na hovory z ľubovoľného miesta v celom Tokiu. Najluxusnejším apartmánom je Peninsula Suite s rozlohou 347 m² na 23. poschodí hotela. Tvorí ho aj veľká jedáleň, obývacia izba, študovňa a balkón s výhľadmi na Cisárske záhrady, park Hibiya a pri dobrom počasí až po horu Fuji.
Hlavná reštaurácia hotela, The Lobby, kombinuje kuchyňu Tokia s modernou medzinárodnou kuchyňou, čím je vytvorený koncept atraktívny rovnako pre cudzokrajných návštevníkov, ako aj lokálnu klientelu. Zaujímavo vyznieva pomer konferenčných a banketových priestorov, ktoré sú na 1 200 m² a wellness na 900 m². Pod značkou ESPA bolo otvorené mestské spa už v treťom hoteli Peninsula, kde sú poskytované európske, ázijské a ajurvédske relaxačné procedúry.

 

Niwa

Umiestnený v centre Tokia, v okolí historických, kultúrnych a architektonických pamiatok, univerzít i malých obchodíkov predstavuje Hotel Niwa realizáciu tradičnej japonskej estetiky i urbanizácie. Meno hotela je japonský výraz pre záhradu a tu ju aj skutočne, hoci uprostred najľudnatejšej oblasti na svete, nájdete. Z prameňa medzi kameňmi tečie potôčik pomedzi záhradu tvorenú uzavretým dvorom hotela, ktorá má pochopiteľne charakter typický pre malé japonské parky.

Hotel ponúka izby v štyroch kategóriách – standard, superior, comfort a premium, pričom adekvátne označeniu kategórie stúpa aj veľkosť, luxus a pochopiteľne i cena. Izby sú zariadené v japonskom mestskom štýle, s množstvom dreva, plochými televízormi, trezorom a samozrejme veľkou vaňou. V izbách vyššieho štandardu sú vírivé vane  a posuvné papierové predely, ktorými sa dajú zatieniť okná.

Hostia si môžu vybrať z dvoch reštaurácií – Grill & Bar Lieu je zameraný na jedlá z francúzskeho regiónu Provensálsko, kde je samozrejmosťou bohatá vínna pivnica. Druhou alternatívou je japonská reštaurácia Yukuri, otvorená do záhrady. Charakter prípravy a servírovania jedál v reštaurácii Yukuri sa nazýva kaiseki a zahŕňa použitie výhradne čerstvých, lokálnych a sezónnych surovín, minimalistické porcie, sedem až štrnásť chodov, formálnosť prezentácie jedla obdobnú ako pri japonskom čajovom obrade a podávanie v ručne vyrábaných porcelánových miskách. Kaiseki vzniklo práve ako doplnok k čajovému obradu vykonávanému v zenbudhistických chrámoch, kde sa k nápoju servírovali jednoduché vegetariánske jedlá. Dnešné kaiseki sa neobmedzuje len na suroviny rastlinného pôvodu a ani nedodržiava striktné pravidlá pri príprave, avšak použitie neimportovaných potravín je povinnosťou, ktorú každý majster kaiseki dodržiava. Kým suši by sme mohli považovať za japonský príspevok k celosvetovému fenoménu fast-food, kaiseki je slow-food „Ostrovov vychádzajúceho slnka“.

Súčasťou hotela sú dve menšie konferenčné sály, biznis kútik s počítačmi, posilňovňa a relaxačná miestnosť, kde síce nie sú poskytované masáže, ale hostia sa môžu uvoľniť aspoň v masážnych kreslách.

 

Andon

Ešte explicitnejšia tradícia na hostí čaká v Andon. Nie je to hotel, ale ryokan, čo je historické označenie japonských hostincov či penziónov. Typickými hosťami ryokanov boli putujúci medzi mestami. Obvykle boli na vidieku alebo v menších mestách, avšak ryokan Andon bol realizovaný ako prvý v rámci moderného Tokia. Architektonicky tento ryokan vychádza z historického lampáša, ktorý zvykli nosiť pocestní v stredoveku. Túto pointu ocenil aj Architektonický inštitút Japonska.

Izby v ryokane sú pokryté tatami, ktoré nám asi najviac pripomínajú žinenky na cvičenie. Avšak samozrejme, moderná doba dorazila aj sem a v izbách sú televízory, DVD prehrávače a v celom hoteli aj wi-fi internet. Celkovo len 24 izieb vytvára pocit hosťovského domu a menej komerčného ubytovacieho zariadenia. Ako v tradičnom ryokane sú tu len spoločné sprchy a vírivka. Cenová hladina zďaleka nedosahuje úroveň päťhviezdičkových hotelov, ale hrdosť na japonské zvyky je možné cítiť aj tu. Veľkú časť dekorácií tvoria starožitnosti, niektoré aj viac ako 1 000 rokov staré. Pre hostí je pripravený fakultatívny program v podobe účasti na tradičnom čajovom rituáli alebo na obradnej príprave kytíc.

 

Kapsulové hotely

Ako obyvateľ bubliny sa môže cítiť hosť v niektorom z tradičných japonských kapsulových hotelov. Tento fenomén je dôsledkom vysokých cien nehnuteľností a tradičnej náchylnosti k miniaturizácii, ktorá je v krajine prítomná. Hotelovú „izbu“  tvorí jadro z plastov s dĺžkou 2 metre, šírkou 1 meter a výškou 1 meter. Obvykle sú nad sebou dve až tri poschodia kapsúl, pričom do horných je zabezpečený prístup rebríkom. Okrem priestoru na spanie je tu televízia, internet, často aj herná konzola a v prednej strane záves alebo nepriehľadné druhé dvere.

Veľkosť jednotlivých kapsulových hotelov sa líši, najmenšie majú niekoľko desiatok a najväčšie aj takmer 1 000 hosťovských kapsúl. Ku nim samozrejme prislúchajú ďalšie priestory ako spoločné hygienické zariadenia, reštaurácia alebo predajné automaty a vo väčších aj fitnescentrum alebo bazén. Hostia si svoju batožinu odkladajú v miestnostiach určených výhradne na tento účel.

Niektoré kapsulové hotely majú oddelenú mužskú a ženskú časť. Hosťami sú častejšie muži, samozrejme z nižších a stredných sociálnych skupín. V čase krízy sa dokonca rozšíril dlhodobý prenájom kapsúl ľuďmi, ktorí si nemôžu dovoliť nájomné ani v malom byte. Ale inokedy je dôvod využitia kapsuly prozaickejší, sú vraj totiž populárne medzi mužmi, ktorí si dopriali viac alkoholu a v podnapitom stave sa boja postaviť zoči-voči svojim manželkám. A tak na svoje vytriezvenie počkajú radšej v kapsule.

Prvý kapsulový hotel vznikol v japonskej Osake v roku 1979, dnes sú desiatky vo veľkých mestách japonských ostrovov. Donedávna to vyzeralo tak, že kapsulové hotely zostanú čisto fenomén „Krajiny vychádzajúceho slnka“, ale za posledné tri roky pribudli obdobné možnosti ubytovania aj na niektorých európskych letiskách.

Tokio určite nie je každodennou a ani každoročnou destináciou našich dovoleniek. Ten, kto sa tam predsa len na svojich cestovateľských potulkách dostane, bude konfrontovaný s rozdielnou kultúrou, ktorá sa prejavuje v bežnom živote domácich, avšak uchránení nie sú ani návštevníci z cudziny. Ale práve to je dôvod, prečo ľudia cestujú – spoznávať nové, exotické a zbierať jedinečné zážitky. Ak je to aj vašou záľubou, tak jeden výlet do Tokia vám to určite splní.

kontakt

Fakturačná adresa: Kopanice 709/9D, 010 07 Žilina, Slovenská republika
IČO: 36693995, DIČ: 2022267643, IČ DPH: SK2022267643, Spoločnosť je zapísaná v OR SR Žilina, oddiel Sro, vložka č. 18197/L
PODROBNEJŠÍ KONTAKT |   FACEBOOK