Searching
Search

Kryté terasy možno skončia

Keď vláda obmedzila v polovici októbra prevádzku reštaurácií, zakázala podávanie jedla v interiéri, ale v exteriéri ho nechala, začali majitelia podnikov investovať do terás. Lebo tie zákon chápe ako exteriér. Tým, ktorým to umiestnenie reštaurácie či kaviarne dovolilo, začali nakupovať ohrievače, priestor pred svojim podnikom prekryli, lebo sedieť v novembri vonku, nie je nič príjemné. Vo výhode boli podniky, ktoré majú exteriérové terasy presklené.

A keďže pracovný život v podstate normálne funguje, ľudia nie sú hromadne na home office a deti doma, ako to bolo na jar, vďaka prekrytým terasám v reštauráciách a kaviarňach hostia ani v súčasnosti nechýbajú.

To má však v najbližšej budúcnosti skončiť. Epidemiológovia považujú prekryté terasy za problém. Podľa nich prinášajú uzavreté terasy rovnaké riziko ako interiéry podnikov (aj keď v štatistikách dokázaných nákaz koronavírusom sa reštaurácie a kaviarne nachádzajú až na chvoste). Chcú podávanie jedla a nápojov na nich zakázať, čo stravovacie zariadenia považujú za posledný povestný klinček do rakvy.

 

Gastronómovia: Terasy nie sú nebezpečné

Iniciatíva Zachráňme gastro! vyzýva napríklad poradné konzílium premiéra SR, aby znova radikálne nezasahovala do existujúceho, už aj tak veľmi okliešteného, gastropodnikania. Keď museli majitelia reštaurácií začiatkom druhej vlny pandémie znova zavrieť interiéry prevádzok, mohli sa ešte spoľahnúť na svoje terasy a pekné počasie. Príchodom zimy sa však protipandemické opatrenia neuvoľňovali a majitelia museli investovať nemalé peniaze na zabezpečenie terás pred šírením vírusov, chladom a vetrom. „Terasy, na rozdiel od uzatvoreného interiéru, prepúšťajú viac vzduchu, majú vyššie stropy, ľahšie sa v nich udržujú rozostupy medzi zákazníkmi a hlavne tam nie je žiadna vzduchotechnika, ktorou by sa mohol prípadný vírus šíriť,“ vysvetľuje hovorca iniciatívy Ján Laš. Podľa neho nevidia preto dôvod na uzatvorenie terás, ktoré majú ochranu voči vetru a dažďu a na ktorých sú ochotní zákazníci jesť aj v zime len aby podporili svoje obľúbené prevádzky, či lokálnych dodávateľov.

Iniciatíva tiež poukazuje na to, že gastropodnikatelia sa tak stále nedočkali adekvátnej pomoci od štátu ako napríklad Česi a Rakúšania. Rakúsko prepláca 80 % tržieb na november 2019 a aj mzdy cez systém Kurzarbeit. Firmám tak ostanú reálne peniaze na prežitie.

 

Situácia je horšia ako na jar

 „Neviem, či si to niekto z tých, ktorí o tomto opatrení rozhodli uvedomuje, ale zatváranie reštaurácií a hotelov bude mať za následok reťazovú reakciu – prepúšťanie ľudí aj u ich dodávateľov. Nedávno som bol vo veľkoobchode, ktorý zásobuje hotely a reštaurácie a nebolo tam ani nohy,“ hovorí Peter Ďurčo zo žilinskej reštaurácie TOP restaurant. To isté platí pre malých výrobcov a producentov, ktorí reštaurácie zásobujú a aj napríklad pre producentov vína, ktorí tiež hovoria že bojujú o prežitie.

Oproti prvej vlne koronakrízy sú na tom mnohé gastronomické prevádzky, najmä tie malé, podstatne horšie. Marcové zatvorenie síce bolestne pocítili, ale väčšina mala ešte finančný „vankúš“ z konca predošlého roka, aj keď i ten bol, po tradične chudobnejšom januári a februári, kedy reštaurácie žijú z príjmov z konca roka – zoštíhlený. Navyše išli do leta, kedy sa predpokladalo (a aj tak bolo), že straty dokážu aspoň čiastočne nahradiť.

Teraz je situácia diametrálne odlišná – finančný vankúš z leta nemá nikto taký hrubý, aby ním vedel pokryť niekoľko ďalších mesiacov slabej, resp. takmer nulovej prevádzky. Koncoročný biznis v podobe koncoročných večierkov, na ktorý boli podniky zvyknuté, tento rok nebude a s ním ani zásoby na tradične chudobnejšie prvé mesiace roka. A súčasné utlmenie činnosti ich vyhliadky ešte zhoršuje.

V každom prípade, stravovacie aj ubytovacie zariadenia čakajú neľahké mesiace a koľko ich prežije, záleží aj od toho, koľko peňazí na platenie fixných nákladov bez príjmov ich majitelia ešte majú, ako dlho budú súčasné obmedzenia trvať a ako bude vyzerať pomoc štátu. Ak tak, ako doteraz, tak úrady práce pocítia nápor ďalších nezamestnaných a spotrebitelia zníženie ponuky služieb, na ktorú boli v posledných rokoch zvyknutí.

 

Opatrenia na Slovensku a v Česku

  • Na Slovensku sa gastropodniku prepláca 80 % z celkovej ceny práce („superhrubej mzdy“ – na začiatku to bola len hrubá mzda) zatiaľ čo v Česku aj v Rakúsku to je 100 % z celkovej ceny práce.
  • Maximálna výška na Slovensku je 1 100 €, zatiaľ čo v Česku to je 1 887 € (to robí rozdiel najmä pri viac zarábajúcich profesiách ako sú kuchári, manažéri, prevádzkari...).
  • Náhrada nájomného – na Slovensku je náhrada do výšky 50 %, no je podmienená aj znížením nájomného zo strany prenajímateľa o rovnakú výšku a tento príspevok ide prenajímateľovi. V Česku je náhrada do 50 %, no bez podmienky zníženia prenajímateľom (na Slovensku musí mať prenajímateľ elektronický podpis, čo sa ukázalo v praxi ako veľký problém).
  • DPH – na Slovensku je stále 20 %, v ČR je od 1. 5. stanovených 10 % (stravovacie služby a podávanie nápojov (predtým 15 %), a to vrátane čapovaného piva (predtým 21 %).
    (Zníženie DPH na čapované pivo na 10 % sa vzťahuje len na jeho predaj v rámci stravovacej služby tak, ako umožňuje harmonizovaná európska legislatíva.)
  • V ČR funguje kompenzačný bonus vo výške 500 Kč /deň pre uzavreté prevádzky. (Bonus si môžu žiadatelia nárokovať za každý deň bezprostredného zákazu či obmedzenia podnikania v dôsledku vládnych reštrikcií, a to za bonusové obdobie od 5. októbra do 21. novembra 2020 s možnosťou jeho automatického predĺženia pri ďalšom pokračovaní núdzového stavu. Pri s. r. o. platí, že ide o firmy s najviac dvomi spoločníkmi, alebo o rodinnú s. r. o.) 
  • Ministerstvo dopravy a výstavby SR prisľúbilo gastrosektoru pomoc. Jej podmienky však ešte nie sú zverejnené a príde najskôr v budúcom roku  (Zdroj: Iniciatíva Zachráňme gastro)

Text: Natália Horváthová

Foto: archív redakcie

Partners