Searching
Search

Adam Žampa je „hotelák“ telom i dušou

Sympatickú tvár kraľujúceho majstra bielych svahov asi netreba predstavovať. No možno ste o ňom nevedeli, že náš najlepší lyžiar Adam Žampa je telom i dušou „hotelák“ a svoju budúcnosť si nevie predstaviť inak ako v tejto branži. Pred dvomi rokmi si otvoril prvú vlastnú reštauráciu.

Ako ste sa ocitli v hotelierskej branži?

Som vlastne hotelové dieťa, rodičia celý život pracovali v hoteloch v Starom Smokovci. Keďže sme v tomto prostredí vyrastali, od detstva sme ho videli zblízka a dôverne sme ho poznali. Ja som mal k tejto branži vždy vzťah, preto som išiel aj študovať Hotelovú akadémiu do Kežmarku. Láska ku gastronómii vo mne zostala, a tak som sa pred dvomi rokmi rozhodol spolu s mojím kamarátom, že si otvoríme vlastný podnik, pokúsime sa ísť svojou cestou a robiť niečo, čo mám pocit, že v Tatrách doteraz chýbalo.

Čo to bolo?

Chceli sme vytvoriť veľmi pekné a útulné prostredie, ktoré verím, že sa nám podarilo urobiť – napríklad máme na terase ohne, pri ktorých sa naozaj príjemne sedí. Snažíme sa robiť koncept, kde sa človek dobre naje, dá si k tomu super drink a popritom počúva živú hudbu. S bratom robievame aj letné kino a snažíme sa to všetko príjemne prepojiť. Aby sme mali aj raňajky s dobrou kávou, lebo ja som kávičkár a na výbornú kávu si potrpím.

V čom je odlišná vaša gastronomická ponuka?
Keďže som vrcholový športovec, vždy som chcel mať kvalitné jedlo, a to som v Tatrách aj vedel nájsť, ale nie celkom také, aké by som si želal a aké mi chutí. Keďže veľa cestujem, tak som chcel priniesť aj niečo z toho, čo vidím vo svete. Preto robíme napríklad aj ryžové rezance na thajský spôsob, kuracie kari, to v Tatrách doteraz nikto nerobil, pritom ľudia majú tieto jedlá radi. Ja osobne, keď som v zahraničí, tak si ich vždy dávam, a povedal som si, že škoda, že také nemáme aj v Smokovci.

Ako sa vám to osvedčilo?

Zatiaľ sme fungovali veľmi krátko, pretože sme začali presne na začiatku pandémie. Štandardne sme mali otvorené dohromady len dve letné sezóny, v zime bola prevádzka vždy nejako oklieštená, ale počas leta sme mali výborné recenzie na Tripadvisore aj na Googli, ľuďom u nás veľmi chutilo. Robíme si aj domáce bryndzové halušky, pirohy, vyprážaný syr s našimi domácimi hranolčekmi z poctivých zemiakov, čo je niečo, čo už bežne reštaurácie nerobia. Mne to v našom okolí chýbalo, preto som sa rozhodol ísť do takéhoto konceptu. Uvidíme, ako sa nám bude dariť naďalej. Chcem to robiť čo najlepšie, ako viem, a dať do toho celé srdce, pretože ma to veľmi baví.

Keďže poznáte branžu, zrejme ste vedeli, že v gastronómii sa nepodniká ľahko.

Ja to zatiaľ robím ako svoje hobby. Živím sa ako vrcholový športovec – lyžiar, ktorý však tiež potrebuje reset v hlave a zadné dvierka, keď skončí kariéru. Cestovný ruch a gastronómia je sektor, ktorý ma naozaj baví, a v ktorom by som v budúcnosti vedel žiť.

Svoju prevádzku ste spojili aj s podnikaním rodičov. Ako fungujete?

Rodičia prevádzkujú ubytovacie zariadenie, máme Penzión Tatrasport Žampa s 13-timi dvojposteľovými izbami. Je to malý rodinný penzión, rodičia sa do toho snažia dať všetko, mama robí raňajky, otec, keď je doma a nie je s nami na kopci, jej pomáha v kuchyni. Kým servíruje raňajky, rozpráva sa s hosťami. Penzión je na poschodí a my máme reštauráciu na prízemí. Hostia majú u nás v reštaurácii 10 % zľavu, takže sa snažíme naše služby prepájať.

Do akej miery sa vy osobne zapájate do biznisu?

Keď som doma, tak som v podniku. Potrebujem to, aj ma to baví. Obsluhujem hostí a trávim s nimi čas, rád sa rozprávam s ľuďmi v reštaurácii, odporučím im nejaký dobrý rum, dobré víno a napríklad aj moje obľúbené jedlo. No väčšina si objedná buď vyprážaný syr, ktorý mne tiež veľmi chutí, alebo potom máme veľmi dobrý hovädzí steak, ktorý pripravujeme trochu inak, na vínovej redukcii, a ponúkame ho vždy so sezónnou prílohou.

A ktoré je vaše obľúbené jedlo?

Mám veľmi rád spomínané ryžové rezance s kari pastou na thajský spôsob, tie si dávam veľmi často, je to také zdravé vegánske jedlo. Okrem nich máme ešte 2 – 3 ďalšie vegánske jedlá. Takisto v Tatrách nie je vegánska reštaurácia, takže asi sme jedni z prvých, ktorí vychádzajú v ústrety aj tejto klientele, v tom je tiež naša ponuka odlišná.

Ako vám pomáha vaša popularita v podnikaní?

Pravdu povediac ani nechcem, aby k nám chodili ľudia kvôli tomu, že je to môj podnik, aj keď na druhej strane áno, chcem mu dať dušu, aby sa tam ľudia cítili ako u lyžiara. Aj nový redizajn, ktorý sme robili túto jar, je v tomto duchu. Chceli sme vytvoriť prostredie, ktoré v hosťoch umocní pocit, že sú v horách a v Tatrách, navyše v prostredí, kde sa môžu dobre zabaviť, najesť, aj napiť. Budeme mať aj bar a signature drinky s trochu iným, „lyžiarskym“ rukopisom, keďže budú v priestoroch, ktoré sú spojené práve s lyžovaním. Keď uvidia mňa a moje medaily a poháre, tak ma to určite poteší. Ale mňa veľmi teší aj to, keď ľudia prídu do našej reštaurácie a pozerajú po mne, či ich obsluhujem ja, alebo nie, a spýtajú sa: „Ste to vy?“ A ja na to: „Kto?“ Oni: „Ste ten lyžiar?“ Tak potom poviem, že áno a oni sa čudujú, čo tam robím. Zvyknem hovoriť, že sa snažím trošku resetovať hlavu a robíme pre nich reštauráciu najlepšie, ako vieme. Lebo pre mňa je to naozaj reset.

Aký život žijete mimo lyžiarskej sezóny?

V lete mám počas týždňa asi 10 tréningov, čiže je to dosť veľa kondičných tréningov. Takže keď mám napríklad v nedeľu voľno, v sobotu večer som vždy v podniku. Počas letnej sezóny v sobotu večer organizujeme letné kino, tak si aj ja pozriem film, dám si dobrú večeru a trávim u nás večer s kamarátmi.

Reštaurácia je vaša budúcnosť, čo v nej ešte vidíte?

Je sa vždy kde zlepšovať, a ja by som chcel, aby sme ľuďom vždy podávali čo najlepšie jedlo, drinky, aby sa k nám vracali s úsmevom a mali dobrú skúsenosť s naším podnikom. To je veľmi dlhodobá cesta, nedá sa to zariadiť z večera do rána. Určite tiež chceme, aby sme mali vynikajúci personál a aby sa u nás ľudia cítili dobre a komfortne.

A čo lyžiarska budúcnosť?

Určite by som chcel pokračovať ešte štyri roky, ak sa to podarí, a ak budem zdravý. Mal som veľké problémy s chrbticou, aj preto som začal robiť iné veci, aby som zresetoval hlavu a začal myslieť na zadné dvierka. Závisí to tiež od výsledkov, lebo konkurencia je aktuálne extrémna. Teraz som 28. muž na svete a je tam silná vlna mladých pretekárov, ktorí sa chcú dostať dopredu, ale my skúsenejší im to nechceme dať zadarmo, takže určite chcem ešte tie štyri roky potiahnuť. Verím, že budem zdravý a budem mať aj obrovský kuš šťastia, lebo to k tomu patrí.

 

Text: Zlatica Kramárová

Foto: archív AŽ

 

Text: Zlatica Kramárová

Foto: archív AŽ

 

Partners