Searching
Search

Hľadá sa pracant do hotela... Zn.: Súrne

Sú to skutočne alarmujúce zistenia, ktoré odhalil prieskum Zväzu hotelov a reštaurácií SR (ZHR SR). Až 97,1 percent respondentov prieskumu uviedlo, že pociťujú problém s obsadením voľných pracovných miest. Sonda o voľných pracovných miestach medzi hotelmi a stravovacími či inými zriadeniami v oblasti cestovného ruchu sa uskutočnila vlani v lete a so svojimi skúsenosťami sa podelilo 81 členských zariadení zväzu. Medzi najčastejšie príčiny neobsadenia voľných pracovných miest uviedli nedostatok vhodných uchádzačov o zamestnanie, vysoké nároky uchádzača, ale aj nezáujem o danú prácu. Respondenti z HORECA segmentu zároveň uviedli, že najťažšie sa im obsadzujú také pozície ako kuchárikuchárky či čašníciservírky

Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily na Slovensku sa stáva čoraz väčšou prekážkou ďalšieho rozvoja zamestnanosti a zvyšovania konkurencieschopnosti Slovenska v stredoeurópskom priestore. „Napriek pretrvávajúcej vysokej miere nezamestnanosti je stále ťažšie nájsť vhodných uchádzačov o zamestnanie, ktorí by odrážali potreby zamestnávateľov. Cieľom prieskumu bolo kvantifikovanie súčasnej potreby pracovníkov a bezprostredná potreba nových pracovníkov v horizonte najbližších 12 mesiacov. Súčasne bolo cieľom prieskumu zistiť, či sú naši členovia otvorení importu pracovnej sily zo zahraničia (tretích krajín),“ uvádza zväz v predstavení výsledkov prieskumu.

 Zdôrazňuje, že nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily na Slovensku trvá už zhruba dva roky. Podľa expertov sa situácia zhoršuje, čo je veľmi problematické v čase, keď cestovný ruch naberá na sile a doslova láme rekordy. Najnovšie štatistiky hovoria jednoznačne: V prvom polroku 2016 navštívilo Slovensko 2,3 milióna návštevníkov, čo je oproti rovnakému obdobiu v roku 2015 viac o 18,9 %. Za sedem mesiacov to už bolo 2,8 milióna dovolenkárov, čo predstavuje nárast až o 19,7 %. Od januára do júla 2016 tu zahraniční i domáci klienti spali 8 miliónov nocí. Marek Harbuľák, generálny sekretár ZHR SR, vyjadril obavu, že akútny stav s nedostatkom pracovných síl v cestovnom ruchu sa pravdepodobne ešte viac prehĺbi. Zvyšuje sa totiž záujem klientov o terajšie ubytovacie a stravovacie zariadenia, čiže je tu stále nová a nová potreba vytvárať nové pracovné miesta. Aj najnovší prieskum potvrdil, že viac ako polovica respondentov plánuje v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov vytvárať nové pracovné miesta. Najčastejšiu sú to pozície kuchár/kuchárka, čašník či servírka a tiež chyžná.

Zamestnanci z tzv. tretích krajín

Ako uvádza Tomáš Smutný, partner spoločnosti HUMANex, ktorá poskytuje personálne služby pre hotelierstvo, z ich výsledkov je možné vyčítať rast cestovného ruchu, ktorý je spojený s náborom nových kvalifikovaných pracovných síl. Prekážkou pri zamestnávaní podľa Smutného je najmä vysoké odvodové zaťaženie a plánovaná regulácia zamestnávania, tzv. dohodárov. „Nie veľmi šťastnými reguláciami súčasnej vlády sa znižuje flexibilita pracovnej sily, a tým sa zamestnávanie zbytočne komplikuje.“ Hovoriac priamo za ich spoločnosť konštatuje, že najväčší nedostatok kvalifikovanej sily pociťujú na pozícii chyžná.

 „A práve nedostatok kvalifikovaných pracovných síl spôsobuje súčasný alarmujúci stav. Už dlhodobo sledujeme, že zo špecializovaných škôl vychádzajú absolventi, ktorí nie sú úplne pripravení pre trh práce a požiadavky hotelierov. Aj naša spoločnosť musí juniorských ľudí dodatočne vzdelávať. Zároveň sledujeme znížený záujem o pozície, ako je napríklad chyžná. Cestovnému ruchu by veľmi pomohlo, keby štát uvoľnil migračnú politiku a mohli by sme zamestnávať viac zamestnancov aj z tretích krajín ako sú Ukrajina, Srbsko a iné.“ Pripomenul, že aj slovenskí hotelieri nedávno žiadali vládu o uvoľnenie migračnej politiky, aby mohli jednoduchšie zamestnávať aj ľudí mimo EÚ.

Sprostredkovaniu zahraničných zamestnancov sa okrem iného venuje Róbert Kurčík z agentúry Accelor. V cestovnom ruchu ide často o ľudí z tzv. tretieho sveta. Sú pre zamestnávanie cudzincov reálne dobré podmienky? „Ako dobré by som ich určite neoznačil. V porovnaní s minulými rokmi je možno o niečo väčšia ochota zo strany úradov poskytnúť príslušné povolenia, keďže situácia na trhu práce je pre zamestnávateľov pomerne nepriaznivá. Stále je to však dosť časovo a administratívne náročný proces.“ K tomu je potrebné zarátať možno obdobie na zapracovanie, mínusom môže byť aj jazyková bariéra. Plusom a odmenou pre zamestnávateľov, ktorých neodradí administratívna a časová náročnosť, môže byť stabilný a veľmi lojálny zamestnanec. Záujem o zamestnávanie ľudí zo zahraničia, špeciálne z tretích krajín, je rôzny. „Je to veľmi závislé od vedenia spoločnosti, niektoré firmy sú viac, niektoré menej naklonené tejto forme riešenia personálnych nedostatkov,“ zhodnotil R. Kurčík. Otázku o obsadení nových pracovných pozícií silami z tretích krajín obsahoval aj spomínaný prieskum ZHR SR. Až 75 % opýtaných nemá problém zamestnať aj ľudí zvonka.

Aj Miroslava Dobríková z personálnej agentúry PRAMA pripomína, že nemáme vytvorenú adekvátnu právnu úpravu pre sezónnu prácu zohľadňujúcu špecifiká letného a zimného cestovného ruchu.

„S tým súvisí aj absencia relevantných štatistík. Výrazné sezónne výkyvy hotely v posledných rokoch čím ďalej tým viac vykrývajú pracovníkmi z krajín mimo EÚ, najmä zo Srbska a Ukrajiny. Najčastejšie sú hotely nútené využívať na to agentúry dočasného zamestnávania zo zahraničia, ktoré mnohokrát nedodržiavajú legislatívne predpisy SR, a ja osobne pevne verím, že sa ich kontrola bude čím ďalej tým viac zintenzívňovať, pretože táto skutočnosť predstavuje ‚časovanú bombu‘ aj pre samotné hotely.“

 Zástupkyňa personálnej agentúry pripomína, že hotelieri upozorňujú na nedostatok pracovných síl už niekoľko rokov a navrhujú príslušným ministerstvám opatrenia na zmenu legislatívy, ktoré by prispeli k odstráneniu prekážok: „Stačilo by ich len poriadne vypočuť.“

Ak sa pozrieme na štatistiky Ústredia práce, najviac cudzincov pracujúcich v SR pochádza z Rumunska (6 279), nasleduje Česko (3 300), Poľsko (3 062), Maďarsko (2 957), Srbsko (2 147) a Ukrajina (1 575). Na Slovensku je pritom zaregistrovaných 84 787 cudzincov, z toho 58 percent (49 526) sú pracovníci z EÚ, EHP a Švajčiarska a 42 percent (35 261) sú občania tretích krajín. V štúdii Nová krv pre slovenskú ekonomiku, ktorú pripravila Podnikateľská aliancia Slovenska v spolupráci s inštitútom INEKO, jej autori Jaroslav Juriga a Peter Kremský tvrdia, že ak sa má Slovensko a jeho ekonomika rozvíjať a pokračovať v doterajšom silnom raste priemyslu, služieb a obslužných činností, musí sa zaoberať zvyšovaním ponuky pracovných síl na trhu práce. „Brzdiť a blokovať príchod záujemcov o prácu zo zahraničia sa v medzinárodnom kontexte zdá byť nelogickým postojom.“

Chýbajúcich pracovníkov na našom trhu môže teda nahradiť najmä pracovná sila z Ukrajiny, Srbska, Bosny a Hercegoviny či Macedónska, no najväčší dopyt je aj tak po pracovníkoch z Českej republiky, Maďarska a Poľska. Na to je potrebné spĺňať legislatívne podmienky, aby náš zamestnávateľ mohol zamestnať cudzinca, a síce: musí mať povolený prechodný pobyt a povolenie na zamestnanie. Povolenie na prechodný pobyt udeľuje polícia – zvyčajne najviac na jeden rok. Táto hranica platí aj pre prípad povolenia na zamestnanie, no v prípade sezónneho zamestnávania, ktoré by potrebovali využívať práve hotely a reštaurácie na Slovensku, je to najviac na šesť mesiacov v roku. V prípade, keď si firma chce udržať pracovníka zo zahraničia dlhšie, je možné povolenie opakovane predĺžiť. „V praxi trvá celý tento proces cca 6 mesiacov, čo je pre veľa zamestnávateľov príliš dlhá až neakceptovateľná doba,“ sumarizuje Róbert Kurčík.

Riešenia v praxi

Zaujímavé východiská riešenia nedostatku pracovných síl naznačili na nedávnom hotelierskom fóre účastníci panelovej diskusie Anton Novotný a Michal Bursík. Anton Novotný, franšízant spoločnosti McDonald´s, siaha s úspechom medzi skupiny ľudí, ktoré sú na okraji záujmu personalistov. Prácu na svojich prevádzkach ponúka prostredníctvom svojich zväčša mladých zamestnancov aj ich rodinám – nezamestnaným rodičom. Vynikajúce skúsenosti má takisto s aktívnymi dôchodcami, ktorí majú dobré pracovné návyky, navyše sú nesmierne vďační za novú príležitosť, a teda sú pozitívni a lojálni. Zamestnávaním aktívnych dôchodcov získa hotel lojálnych pracovníkov s dobrými pracovnými návykmi, v McDonald´s ponúkajú prácu pre rodičov mladých zamestnancov, čím zamestnávajú celé rodiny.

Michal Bursík, HR Grandhotela River Park Bratislava a Sheraton Bratislava, priznal nábor už na základných školách, kde sa snažia meniť „zlú povesť“ chýbajúcich profesií. Poukázal tiež na to, že nábor a získanie nového zamestnanca je len prvým krokom. Bez vhodne zvolených benefitov, pracovných a mzdových podmienok si dnes firma zamestnanca udrží len ťažko.

Chýba štátna podpora

Miroslava Dobríková je presvedčená, že situácia v oblasti cestovného ruchu a v hotelierstve kopíruje situáciu nedostatku pracovných síl v iných oblastiach hospodárstva. „Hotelierstvo bolo jednou z prvých oblastí, z ktorého vzhľadom na jeho univerzálnosť odchádzali zamestnanci do zahraničia. Jednoznačne máme nedostatok kvalitnej pracovnej sily! Zatraktívnenie profesií v hotelierstve priamo súvisí s celkovým rozvojom cestovného ruchu, kde vnímam široký priestor na neustále zlepšovanie sa zo strany štátu na podporu tohto krásneho odvetvia,“ uvádza.

Podľa nej chýba podpora v legislatíve zohľadňujúcej špecifiká odvetvia hotelierstva – najmä sezónnosť. Vzhľadom na veľkú fluktuáciu sa nevytvárajú dostatočné väzby medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Absentujú zohraté pracovné tímy, ktoré sú zanietené pre zabezpečenie maximálnej spokojnosti hostí a sú, samozrejme, aj adekvátne zaplatené.“

Miroslava Dobríková hovorí, že podľa ich skúseností chýbajú napríklad kuchári, pomocné sily do kuchyne, čašníci, ako aj kvalitný manažérsky potenciál. „Hlavný dôvod je platové ohodnotenie a často aj materiálne a technické zabezpečenie pracoviska. Určite by bolo vhodné zamerať svoju pozornosť aj na zatraktívnenie študijných odborov v tomto odvetví, ako aj zefektívnenie vzdelávacieho systému.“

Pridajme ešte skutočne zaujímavé fakty zo slovenského trhu práce. Cestovný ruch u nás momentálne vytvára takmer 370-tisíc pracovných miest, na HDP sa podieľa s takmer 3 %. Ale práve táto oblasť patrí k najväčším prvozamestnávateľom mladých ľudí – celkovo ide o zhruba 20 % pracovnej sily, ktorá má 24 rokov a menej. No po Taliansku a Grécku máme tretiu najvyššiu nezamestnanosť mladých ľudí v EÚ. Ak by však štát či kompetentné orgány popracovali na tom, aby sa v najbližších rokoch podarilo vyčistiť a zjednodušiť podmienky pre zamestnávanie v cestovnom ruchu, mohlo by to znamenať tisícky vhodných pracovných miest pre mladých.

Ako aj na nedávnej HORECA konferencii vo Vysokých Tatrách uviedla generálna riaditeľka sekcie cestovného ruchu na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Ivana Magátová, počet absolventov z odborných škôl pre hotely a reštaurácie je u nás dostatočný, keď ročne podľa nej vychádza zo škôl 6 – 6,5-tisíc absolventov, ale len veľmi málo z nich aj naozaj začne pracovať v oblasti cestovného ruchu.

Niečo teda v systéme rozhodne nie je v poriadku a nefunguje...

 

Text: Slávka Habrmanová, Zlatica Kramárová

Foto: Unsplash.com

Partners