Searching
Search

Na druhej vlne

Keď chcete urobiť ľudí šťastnými, stačí im všetko zobrať a po čase im vrátiť polovicu toho, čo mali. Celkom tak, ako pri druhej vlne koronakrízy. Zocelená prvotným šokom z jarného lockdownu sa na jeseň branža v rámci možností vrhla do konkurenčného boja o hosťa s jediným cieľom – prežiť. Napriek tomu sa to mnohým z nich nepodarí.

Bolo priam fascinujúce sledovať kreativitu a vynaliezavosť, ktoré pud sebazáchovy vydoloval z prevádzkovateľov hotelov, penziónov, reštaurácií, kaviarní či bistier. Zabojovali o hosťa, ktorý si ani v ťažkých krízových časoch nechcel odrieknuť pôžitky. Hlavný cieľ podnikania – zarobiť – sa momentálne transformoval na „prežiť“ s čo najmenšou stratou. Za pochodu sa menili koncepty, fine dining vystriedali langoš, hranolčeky, kapustnica a TAKE-AWAY koncept. Podniky sa predháňajú v tom, kto lepšie dezinfikuje hotel a koho prostredie bude pre hostí bezpečnejšie. Hoci s hnevom z neúčinnej pomoci štátu a zoštíhleným tímom, branža vstúpila do novej vlny reštrikcií pripravená. Alebo aspoň o čosi pripravenejšia.

Lebo kým prvý lockdown bol pre všetkých paralyzujúcim šokom, na jesenné reštrikcie už zväčša podniky zareagovali pružne, použijúc overené know-how z jarných mesiacov. Otvorili okienka, zodvihli rúška spod nosa, prispôsobili menu, vymysleli nové služby a nabehli na donášku. A hoci sa všetci búria a nechcú takto fungovať-nefungovať, predsa sú stále radi, že podniky zostali otvorené, hoc aj s obmedzeniami. S tými sa dá, za predpokladu dobrého počasia, celkom dobre načas fungovať, aspoň v pobytových hoteloch. V mestských a kongresových je situácia takmer na bode mrazu všade vo svete.

Ako sa žilo v mantineloch?

Kým niektoré hotely a penzióny prerušili komunikáciu s klientmi oznamom o dočasnom uzatvorení hotela, iné sa vytrvalo snažili pripomínať – spomienkami na to, čo pekné spolu s nimi prežili, aj tým, čo ich ešte len čaká. Zamerali sa na zimné balíčky, alebo aj svadby leta 2021 (Hotel Zochova chata). „Počas 25 rokov v branži som zažil veľa ťažkých situácií, a tak som hneď na začiatku koronakrízy na jar ubezpečil zamestnancov, že to zvládneme a nikoho nebudem prepúšťať, veď niektorí pre mňa pracujú už 15 rokov. Jarný lockdown bol náročný, pomalší bol aj nábeh, keďže sme mali veľa českej klientely, ktorá neprišla. Napokon sme leto zvládli s 15 – 20% nárastom tržieb. Pri dodržaní opatrení sme nechali otvorené aj po 15. októbri, bojovali sme až do 24. 10. kedy nám došlo, že kvôli zákazu vychádzania už fakt nikto nepríde. Doteraz sme koronakrízu zvládli, hoci mňa ako majiteľa to stálo 15 tis eur... a čo sa týka pomoci od štátu, bolo a je veľmi chabá,“ hovorí Branislav Sisik, majiteľ maľovaného zrubového Penziónu Javorina v Čičmanoch.

Pobytové ubytovacie zariadenia začali objavovať svoj nový potenciál, ktorý im po odrátaní wellness centra zostal, a „zamiesili“ na nové produkty. Hotel Salamandra Resort upozornil na možnosť prenájmu športového náradia a príslušenstva vrátane štvorkoliek, celodenne otvorený detský kútik najviac pre tri deti a maximálnu bezpečnosť (každodenné meranie teploty zamestnancov, germicídne žiariče). Balíček Tatry ako liek ponúkal Resort Hrebienok spolu s dezinfekčným balíčkom a neskorým nedeľným check-outom až do 18. hodiny. Pridal fľašu vínka, džús a darček pre najmenších. Horizont Resort v Starej Lesnej spustil zimný predaj koncom októbra. S nadhľadom a s prípitkom vo vírivke na sociálnej sieti svojich hostí povzbudzuje: „Kedy si najbližšie dáme prosecco vo wellness síce nie je jasné, ale my nestrácame optimizmus, a preto sme pre vás pripravili rovno dve akciové ponuky zimných pobytov!“ Originálnou novinkou sa blysol aj počas tejto vlny koronakrízy Hotel pod Lipou s ponukou Hodinového manžela: „Naši zruční kolegovia vám poradia a pomôžu pri drobných opravách v domácnosti.“ Rodinný rezort Villa Betula síce na jeseň zatvoril, ale čas využil na inovácie, o ktorých hostí informoval: „NESPÍME! Ale makáme aj v týchto ťažkých časoch! Je to náročné, ale robíme to pre vás a s láskou. Už budúci rok si budete môcť posedieť na teraske vašich izieb. Čo na to vravíte? Tešíte sa?“ Nové izby vybudovali aj PB apartments v Spišskej Novej Vsi. V Hoteli Lomnica to už s prvým tatranským snehom v polovici októbra začalo zaváňať Vianocami. Ponuku vo vysvietených FoodCar a WineCAR pred hotelom si mohli hostia vychutnať za každého počasia pri štýlových a zastrešených food trackoch s vyhrievaným okolím. „Hoci je dnešok na istý čas posledným dňom, kedy si môžete vychutnať koláčik v našej reštaurácii, nemusíte hneď od zajtra začínať s diétou... Naše dobroty vám radi zabalíme so sebou!“ s humorom odštartovala prvá dáma Tatier čiastočný októbrový lockdown. Celkom vtipne sa so zavretým wellness centrom vyrovnali aj v Hoteli Zelená Lagúna na Domaši jesennou ponukou – otužovaním vo vodách Domaše pod vedením profesionálnych otužilcov.

Pobytové, ale aj mestské hotely sa vo veľkej miere zamerali na klientelu s home office, dá sa povedať, že hotelový home office sa stal trendom jesene, aspoň čo sa ponuky týka. Hotely ponúkli súkromie a pokoj pre prácu, ktoré ľudia s rodinou často doma nemajú, navyše asistenčné a kancelárske služby spolu s donáškou stravy do izby. Bonusom boli napríklad masáž grátis a espreso (Hotel Dubná Skala Žilina) alebo aj fitlopta, flipchard a pohodlné kožené sedačky (Smart office Pension Relish v Rajeckých Tepliciach). Andrej Kútik z bratislavského dizajnového hostela CHORS približuje aktuálnu situáciu: „Počas jesene sme si držali 20 – 30 % obsadenosť, mali sme ubytovaných zopár pracujúcich študentov, niekoľko hostí, ktorí dochádzajú za prácou, apartmány obsadzujeme zväčša na služobné ubytovanie pre cestujúcich. Snažíme sa tiež optimalizovať náklady a pristúpili sme k zrušeniu nočnej zmeny od pondelka do štvrtka. Víkendy máme naďalej 24/7 recepciu. Máme však zavedenú HOTLINE (24/7) telefonickú linku, kde hostia v prípade potreby dostanú servis alebo pomoc. Raňajky servírujeme „to go“, takže bufet je kompletne zatvorený. Dezinfikujeme, čistíme, vetráme... zatiaľ úspešne, dokonca sme mali aj dvoch hostí na COVID-19 testoch a boli negatívni. Takže stále sme bezpečnou voľbou. Naše externé apartmány po Bratislave obsadzuje firemná klientela, zriedka nejaký turista.“

Ak môže hosť pracovať z domu, to znamená, že domov môže byť hocikde – aj uprostred prírody. Tá bola hlavným lákadlom pobytových ubytovacích zariadení v rekreačných strediskách. Ako najzaujímavejšie vyšli vždy z tejto ponuky samostatné chatky a chalety, mnohé so súkromnými wellness priestormi, alebo s netradičným zážitkom (Forrest glamping). Po 15. októbri sa stali všade žiadanými izby a apartmány s vlastnou vírivkou a saunou, aké majú napríklad novopostavený rezort Maladinovo pri Liptovskej Mare či Hotel Thermal Šírava. Ponuky sa tiež viac zamerali na možnosti dlhodobého prenájmu.

Vynúteným hitom tohtoročnej jesene sa stali vyhrievané terasy s kožušinami a dekami. Tržby na želanú úroveň síce nedotlačili, ale zato patrili k novoobjavenému potenciálu podnikov a prispeli k skultúrneniu a často aj k objaveniu zaujímavých exteriérových priestorov. Využívanou možnosťou príjmu boli v čase reštrikcií gastronomické služby od bežnej donášky, cez zabezpečenie cateringu, chleba, alebo aj boxov so zákuskami. Hotely ponúkali súkromnú školu varenia, súkromnú ochutnávku vín, ale aj parkovacie priestory, dokonca aj babysitting v domácnostiach, alebo aj v priestoroch hotela (Residence Hotel Club Donovaly).

Netradičnou ponukou, ktorá nás zaujala v susednom Česku, bola pop-up predajná plocha v hoteli, nový koncept predaja pre startupy, alebo aj showroom. Originálna ponuka bol tiež sprievodca s lákavými vianočnými darčekmi, kde každým nákupom atraktívneho darčeka z hotelovej produkcie pomôže hosť prežiť svojmu obľúbenému ubytovaciemu zariadeniu Chateau Mcely....

Štátna pomoc bola neúčinná

 Akokoľvek vynaliezaví boli podnikatelia v časoch reštrikcií, mnohým z nich sa bez účinnej pomoci štátu nepodarí prežiť. Podrobne analyzuje situáciu jesenný prieskum Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska v spolupráci s Inštitútom stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica. Hoci drvivá väčšina respondentov (vyše 93 %) požiadala počas prvej vlny koronakrízy o podporné opatrenia z dielne MPSVR SR smerované na udržanie zamestnanosti (známe aj ako „Prvá pomoc pre zamestnancov, firmy a SZČO“), viac ako 82 % všetkých opýtaných muselo už v prvej vlne prepúšťať asi 30 % zamestnancov, najmä čašníkov, chyžné, recepčné, kuchárov a upratovačky. Zhruba 60 % respondentov uviedlo, že okrem toho sa uchádzali aj o ďalšie podporné nástroje poskytované rezortmi hospodárstva a financií. Išlo najmä o odklady odvodov za zamestnancov, dotácie na úhradu časti nájomného, odklady splátok úverov či odklady preddavkov dane z príjmu. Ani tieto nástroje štátnej pomoci však respondenti nepovažovali za dostatočné vzhľadom na výrazný prepad tržieb. Takmer polovica opýtaných (45 %) totiž uviedla, že v prvom polroku zaznamenali pokles tržieb viac ako 60 %, štvrtina (26 %) dokonca až o 81 % a viac. Ďalšej tretine respondentov (33 %) poklesli tržby v prvom polroku 2020 na úroveň 41 až 60 % oproti prvému polroku 2019. Takmer 18,5 % subjektov uviedlo, že medziročný prepad tržieb sa pohyboval medzi 21 až 40 % a zvyšné 3 % medzi 0 až 20 %.

Nízka výška štátnej pomoci v porovnaní s vysokým prepadom tržieb, to sú hlavné dôvody, pre ktoré až 85 % respondentov hodnotilo pomoc štátu počas prvej vlny koronakrízy za nedostatočnú. Síce 80 % z nich pritom pomoc od štátu čerpalo, no prepad tržieb, ktorý zaznamenali ich podniky, bol výrazne vyšší než poskytnutá podpora. Zvyšných 5 % respondentov sa o pomoc štátu uchádzalo tiež, ale ich podniky cez toto sito prepadli, keďže nedokázali splniť podmienky pre získanie štátnej pomoci.

Medzi hlavnými finančnými zdrojmi na úhradu fixných nákladov podniku dominovali podľa prieskumu najmä finančné prostriedky samotného podniku. Najčastejšie išlo o vlastné finančné rezervy podniku (72 %) a/alebo o pôžičky a dotácie od majiteľa podniku (53 %). Rôzne formy pomoci štátu označila ako jeden zo zdrojov len asi tretina respondentov (37 %).

 

Ďalšiemu prepúšťaniu sa sektor nevyhne

Druhá vlna koronakrízy opäť zásadne obmedzila prevádzku. Vláda SR oznámila úpravy a navýšenie príspevkov v balíčku „Prvá pomoc PLUS“ s cieľom udržať zamestnanosť, resp. samotné podnikanie postihnutých prevádzok. Ďalšiemu prepúšťaniu nezabráni ani rozšírenie štátnej pomoci. Napriek tomu, že drvivá väčšina respondentov (96 %) plánuje nový balík pomoci využiť, 58 % zároveň označilo tento balík pomoci za skôr či úplne nedostatočný.

Ani navýšené príspevky MPSVR SR na udržanie pracovných miest pravdepodobne nepomôžu odvrátiť prepúšťanie. Väčšina opýtaných (74 %) totiž uviedla, že určite, resp. pravdepodobne, budú musieť prepúšťať aj do konca tohto roka, prípadne v prvej polovici roka 2021. Kým po prvej vlne koronakrízy zamestnanosť poklesla v priemere o 26 %, pri pretrvávajúcich obmedzeniach respondenti odhadujú, že ešte tento rok, resp. v prvom polroku 2021, príde u nich o prácu ďalších takmer 17 % zamestnancov. Priemerný pokles počtu zamestnancov v podnikoch za prvú aj druhú vlnu koronakrízy sa tak hýbe až na úrovni 46,5 %. Štruktúra prepúšťaných pozícií bola rovnaká ako na jar.

Rovnako negatívne vyhliadky prezentovali podniky aj pri porovnaní tržieb za celé roky 2019 a 2020. Takmer polovica (47 %) očakáva medziročný prepad tržieb úrovní 61% a viac, z toho takmer jedna pätina (18 %) až na úrovni 81 %. Ďalšia tretina (33 %) odhaduje prepad na úrovni 41 % a viac. Zvyšných 18,5 % očakáva prepad 21 až 40 % a iba okolo 2 % medzi 0 až 20 %.

 

Branžu zachránia len cielené opatrenia

Respondenti sa v prieskume vyjadrovali aj k novej schéme pomoci, ktorú schválila vláda SR pre cestovný ruch vo výške 100 mil. eur. Podľa tejto schémy budú môcť podnikatelia v cestovnom ruchu, ktorým klesli tržby o viac ako 40 %, v závislosti od výšky poklesu tržieb v danom mesiaci 2020, žiadať o finančný príspevok od 4 % do 10 % z obratu príslušného mesiaca roka 2019. Záujem o tento príspevok prejavilo vyše 94 % respondentov. Jedným z hlavných záverov prieskumu sú zistenia o odhade „dĺžky prežitia“ subjektov zapojených do prieskumu na trhu, pri pretrvávajúcich obmedzených podmienkach, ktoré štát zaviedol v prvej aj druhej vlne koronakrízy na zabránenie šírenia nákazy COVID-19. Takmer polovica ubytovacích a stravovacích zariadení (47 %) v prieskume uviedla, že dokáže pri súčasných podmienkach a obmedzených opatreniach vydržať maximálne 1 až 2 mesiace, ďalších 44 % podnikov deklarovalo, že neprežije jar 2021. Vyše 82 % týchto subjektov pritom patrí medzi podniky pôsobiace na slovenskom trhu 10 a viac rokov. Aj tieto nové zistenia Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska a Inštitútu stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica z aktuálneho prieskumu dokazujú už skôr prezentované fakty, že slovenský sektor ubytovacích a stravovacích zariadení bez cielenej štátnej pomoci nedokáže prežiť.

 

Text: Zlatica Kramárová

Foto: archív zariadení

Partners