Searching
Search

Stavbou roka 2015 je hotel

V akom štádiu ste dostali stavbu do rúk?

K. Fialová: V úplných začiatkoch, čiže fantastická vízia. Bol to schátraný, zanedbaný kaštieľ. Stavebný projekt bol v štádiu, do ktorého bola možnosť zasiahnuť úpravou dispozícií, ktoré buď vyplynuli z funkčných a prevádzkových požiadaviek budúceho hotela, alebo z riešenia samotného interiéru. Takže v tom najkrajšom štádiu, aké si môže dizajnér priať, keď si obuje gumáky a môže naplno rozvinúť svoju fantáziu. Interiér a exteriér sú pre mňa dve spojené nádoby. Samostatne síce môžu fungovať, ale bude chýbať ich vzájomné plynulé prepojenie. Mala som možnosť vyjadriť sa k riešeniu a farebnému zladeniu historickej časti stavby, tvaru nových okien v podkroví a členeniu nových presklených plôch, dokonca návrhom zmeny pôvodnej polohy výťahu a jeho umiestneniu do nádvoria v presklenej verzii vznikol zaujímavý architektonický prvok. Objekt pôvodne tvorila stará časť barokového kaštieľa v tvare U a hospodárska budova obdĺžnikového tvaru, ktorá nemala historickú hodnotu, tak bola možnosť jej rozsiahlejšej stavebnej úpravy a zväčšenia pôdorysnej plochy pri zachovaní jej pôvodného vzhľadu smerom do nádvoria. Nový tvar uzatvoreného nádvoria vznikol spoluprácou s architektom Viktorom Šabíkom, ktorý navrhol tvar spojovacích prvkov týchto dvoch objektov a ich materiálové vyhotovenie, ktoré plynule prechádza až do spomínanej hospodárskej budovy. Z jeho návrhu som bola nesmierne nadšená, pretože priznanie novotvaru pri rekonštrukciách historických objektov považujem za súčasné a prirodzené. S architektom sme sa poznali už z minulosti a spájalo nás spoločné nadšenie a snaha vrátiť objektu historickú hodnotu, ale zároveň ju priblížiť súčasnému človeku a v neposlednom rade prírode. Od nej sa totiž odvíjal hlavný slogan novovznikajúceho hotela – „V súlade s prírodou“, ktorého autorom je grafický dizajnér Martin Ambruš.

Bol to majiteľov zámer alebo váš ísť do moderného štýlu zariadenia interiéru prístavby?

K. Fialová: Myslím, že spoločný. Hneď na začiatku sme si povedali navzájom svoje predstavy a najdôležitejšie pred začatím riešenia návrhov je veľa diskutovať. Aby boli obidve strany spokojné s cieľom, do ktorého ideme. Riešenie interiérov je veľmi špecifická záležitosť. Keď sa rieši pre konkrétnu osobu, tak sú diskusie, samozrejme, osobnejšie. Pri realizácii hotela okrem toho, že musí spĺňať kritériá danej prevádzky, sa musíte nastaviť tak, aby to bolo „ľúbivé“ pre čo najširší okruh ľudí – budúcich hotelových hostí. Pre mňa to bola veľká výzva aj preto, lebo táto príležitosť prišla zo Žiliny, odkiaľ pochádzam, inak už vyše dvadsať rokov žijem v Prahe.

Ambruš: Chceli sme sa odlíšiť, dať hotelu pridanú hodnotu, a tak sme hľadali motív. Keď si otvoríte okno, vidíte nádherné, ešte v máji zasnežené vrcholy Malej Fatry, kontrastujúce so zelenými lúkami, poľami, vyjdete si na dedinu... je to všetko v súlade s prírodou. A pri tom sme ostali. „V súlade s prírodou“ sa stalo sloganom hotela a motívom, ktorý sa tiahne všetkými grafickými a interiérovými prvkami. Od neho sa odvinulo aj logo – lupene rozkvitnutého kvetu, uprostred ktorého je „G“, názov obce Gbeľany. Nevtieravý duch prírody je cítiť aj na grafike v objekte a na propagačných materiáloch, ktoré nie sú okázalé. Jemne a citlivo dopĺňajú interiér, pričom nepotláčajú historickú hodnotu objektu. Za prírodu sa prihovárali aj použité prírodné materiály, technológie a eko smer, ktorým sa chce hotel v budúcnosti uberať. Má vlastný vodný zdroj, vykuruje sa drevoštiepkou, pri rekonštrukcii sa využívala recyklácia materiálov. Napríklad z krovu sa vyňali nepoužiteľné drevené trámy a z nich sa vyrobili stoly do vinárne.

K. Fialová: Áno, v duchu prírody sa nesú takmer všetky výbery materiálov na maximum. Použitie prírodného kameňa v jeho rozmanitých úpravách, dreva, vlnených a sysalových kobercov. Gres, ktorý tvorí obklad v kúpeľniach, má taktiež vzhľad kameňa, floristické motívy na závesoch...

Trafili ste sa na prvýkrát, alebo ste návrhy prerábali?

K. Fialová: Na prvýkrát. Na prerábanie veru nebol čas. Samotná realizácia trvala len rok a pol, pričom takýto rozsiahly objekt si vyžaduje štandardne aj 4 až 5 rokov. Boli sme limitovaní termínom, lebo boli použité aj financie z eurofondov, keď sa realizácia musí stihnúť do určitého času. Ale zvládli sme to. Z mojej strany je spokojnosť a s radosťou budem očakávať aj posúdenie hotelových návštevníkov. Keď sme tesne pred otvorením prechádzali hotel s pamiatkárom pánom Majtánom, tak ma nesmierne potešili jeho spokojné slová a ocenenie, ako sa podarilo krásne a najmä plynulo zvládnuť prechody z historickej do modernej časti. Materiálovo i farebne. Od začiatku som mala víziu nastavenú tak, že si s pokorou ctím hodnotu veku stavby a moja tvorivá ruka mala len veľmi decentne doplniť to stávajúce.

Mali ste vyhradený rozpočet, alebo tzv. voľnú ruku?

K. Fialová: Voľnú ruku, ale zároveň veľkú dôveru investora. Na začiatku sme sa dohodli na tom, že chceme, aby bol projekt niečím výnimočný, odlišný, možno aj aby to bolo niečo iné ako je na Slovensku bežné.

Čím sa teda odlišujete?

K. Fialová: Možnože trošku odvahou. Odvahou použitých materiálov. Zvyčajne človek očakáva v priestoroch kaštieľa viac použitie historických vzorov na závesoch, kobercoch, poťahových látkach, až po zlaté vzory na obkladoch v kúpeľniach. My sme išli už v spomínanom súlade s prírodou.

Čo sa vám najviac páči na hoteli, máte nejakú srdcovku?

K. Fialová: Mne sa páči všetko... (smiech), nemám srdcovku. Je to určite aj tým, že od začiatku sme si s pamiatkárom pánom Majtánom veľmi dobre rozumeli, rovnako sme sa nastavili, čo bolo veľmi dôležité, lebo sa musel akceptovať náročný termín ukončenia realizácie. Je tu niečo staré, historické, ďalej moderné a podkrovie, ktoré je niečo medzi tým. Pôvodné trámy zachovaného barokového krovu tvoria dominantný prvok, a práve o to citlivejšie sa museli vyberať ďalšie nové materiály. Hlavnou víziou bolo, keď človek prechádza po priestoroch, aby cítil, že všetko do seba zapadá, dané prechody sú plynulé, prepletené, nie sú kontrastné zóny. Za povšimnutie stoja určite aj priestory na prízemí. Krížové klenby boli doplnené decentnou výmaľbou, zvyrazňujúcou ich línie. Dodržali sme tvar liniek, ktoré odhalil pamiatkový výskum a bola možnosť ich farebne prispôsobiť interiéru. Zdobný prvok v ich pätách vhodne dotvoril Mgr. art. Peter Repka. Nachádzajú sa tu v  jednom krídle, tu nájdete čajový a lovecký salónik, knižnicu, a v druhej rozsiahly apartmán.

M. Ambruš: Snažili sme sa doplniť interiéry grafickými a typografickými prvkami v závislosti od štýlu poschodí. Vrchné poschodie zútulňujú čiernobiele fotografie fauny a flóry, historické izby, kde sú na oknách použité závesy s kvetinovým motívom, tak vhodne dopĺňajú akvarely na stenách, do modernej spojovacej časti sme umiestnili vyslovene grafické polygonálne moderné obrazy a potlač na dvere a sklenenú zástenu sprchových kútov.

Prejdeme teda na prvky, ktoré nás upútali. Ako napríklad stena zo živej zelene.

K. Fialová: Takzvaný green wall, zelená stena v hotelovej reštaurácii Belene, čo je pôvodný historický názov Gbelian, je taktiež v duchu hlavného sloganu hotela „V súlade s prírodou“. Za nápadom je myšlienka, že keď bude vonku zima, na okolitých končiaroch aj na nádvorí budú hostia vidieť len sneh a spiacu prírodu, tak vo vnútri sa môžu po celý rok potešiť pohľadom na sviežu zeleň.

Ako sa udržiava?

K. Fialová: V stene je samozavlažovací systém, ktorý zabezpečuje správne dávkovanie vlahy a špeciálne umelé svetlo, pod ktorým sú rastlinky umiestnené.

Zaujímavou časťou sú konferenčné priestory, ktoré bývajú len málokedy nápadité.

K. Fialová: To ma teší, že ste si všimli aj tieto priestory. Ja si tiež myslím, že sa veľmi vydarili, lebo zvyčajne ľudia zameriavajú najviac svoju pozornosť na ubytovaciu a stravovaciu časť. Je to pravda, že väčšina konferenčných priestorov je nezaujímavá. Náš priestor je oživený jednak priznanými drevenými nosníkmi a tiež okrúhlymi oknami. Podlahu pokrýva na mieru tkaný vlnený koberec, na ktorom sa objavuje kruhový motív, korešpondujúci s oknami do nádvoria. Po celom obvode je v mäkkých líniách vĺn na stenách použitý akustický sadkrokartón, ktorý dopĺňa po technickej stránke najvyšší štandard vybavenia kongresovej sály.

Nevadia mohutné trámy akustike?

K. Fialová: Nie. Rovnaký akusitický sadrokartón je použitý aj na plochách medzi trámami. Samotnú veľkosť priznanej časti drevených trámov sme riešili až v priebehu realizácie. Bola to jedna z vecí, ktorá sa vyvíjala. Nepriame nasvietenie trámov, zakomponovanie všetkých prvkov ozvučenia a hlavného osvetlenia, deliacej steny, ktorá umožňuje rozdeliť priestor na dva samostatné zvukovo oddelené, a protipožiarnej steny, aby priestor spĺňal kritériá bezpečnosti.

Neveľkou, no atraktívnou miestnosťou je kaplnka. Čerpali ste inšpiráciu z pôvodných dispozícií kaštieľa?

K. Fialová: V  kaštieli kaplnka bola, ale nezachoval sa záznam o jej pôvodnom mieste. Tam, kde momentálne je, sa vývinom sama dopasovala a našla si ho. Priestor je síce maličký, ale na účel dostatočný. Je odľahčený použitím priesvitných plastových stoličiek, zároveň pri nich vynikne dominanta – oblúková sklenená stena podľa návrhu grafika M. Ambruša.

Ambruš: Majiteľ videl vitráž v Brazílii z klasického vitrážneho skla, a tak sme dostali požiadavku, že by niečo podobné mohlo vzniknúť aj tu. Kríž, ktorý som ja navrhol, vyzerá ako z vitrážneho skla, ale nie je. Použili sme novú technológiu – tlač minerálnymi farbami na sklo. Nazval som to falošná vitráž. Tým prekvapením bolo, že na jednotlivých častiach mozaiky sú okrem textov z Biblie zakomponované mená jednotlivých členov rodiny – majiteľa, jeho manželky a detí. Tie mená nie je, samozrejme, vidieť na prvý pohľad, iba pri dôkladnom štúdiu kríža, keď vás na to upozornia. Sakrálnou tvorbou som si tak trošku splnil sen. Moja babka, akademická maliarka, robila viacero sakrálnych prác, ako napríklad vitráže v kostole v Nitre, chcel som urobiť niečo podobné.

Ako ste postupovali pri tvorbe izieb, spali ste v nich?

K. Fialová: Trávila som v nich mnoho času. Veľmi rada cestujem a keď sa čo i len trošku dá, tak sa niekam vyberiem. Každý sme svojou profesiou deformovaný, ovplyvnený bez toho, aby sme si to uvedomovali. Tiež nie som výnimka. I keď ja svoju prácu považujem za poslanie a veľké šťastie zároveň. Pri cestovaní si všímam priestory, vnímam, ako sa tam cítim. Mojou hlavnou snahou bolo, aby sa hosť cítil príjemne a komfortne, nech sa ubytuje v ktorejkoľvek izbe, či už v modernej, alebo v historickej. Aby hneď, keď vstúpi do izby, pocítil – áno, tu chcem byť a sem sa chcem vrátiť. V historickej časti som sa usilovala o to, aby interiéry neboli prezdobené, gýčové, aby na hosťa „nepadali, nedusili ho“. Takýmto pocitovým prístupom zariaďujem interiéry, či je to garsónka, luxusná vila, alebo pracovný priestor. Dôležitá je vždy atmosféra a od nej sa odvíja všetko ostatné.

Dávali ste robiť zariadenie a doplnky na mieru, alebo ste aj kupovali hotové?

K. Fialová: Väčšinou bolo všetko vyrobené na mieru, či už nábytok v izbách, ručne tkané koberce, alebo stoly v reštaurácii. Dokonca aj pri typovom talianskom nábytku v historických izbách bola pre nás špeciálne navrhnutá povrchová úprava so zvýšenou odolnosťou. Vybavenie, ktoré slúži na prevádzku hotela, reštaurácie, sa vyberalo z typových prvkov. Na jednej strane úplné detaily, vyrobené na mieru v súlade s témou hotela, ako napríklad list vyrezaný na vodnom lúči, z plátu dosky umelého kameňa, ktorý dekoruje a zároveň odvetráva chladiace pulty. A na druhej strane, keď sme hocikde v obchodnom reťazci uvideli prvok, ktorý sa nám hodil do konceptu, tak sme ho nadšení kúpili, možno za pár eur. Projektom sme žili počas celej rekonštrukcie, podvedome registrovali doplnky, ktoré by sem zapadli. Okrem tematického dizajnu vybavenia hotela bola hlavným kritériom životnosť a údržba. Na dodržiavanie týchto zásad dohliadala pani majiteľka, ktorá je pragmatik a ekonóm, strážiaci, aby veci neboli len na parádu, ale predovšetkým funkčné.

Inšpirovali ste sa pri zariaďovaní nejakými hotelmi?

K. Fialová: Konkrétne nie. Atmosférou, ale najmä ponúkanými službami a filozofiou ma najviac upútal český butikový hotel Chateau Mcely. Pani majiteľka ma inšpirovala predovšetkým svojím prístupom. Venovala sa projektu precízne a do detailov, vďaka čomu sa jej podarilo vytvoriť výnimočné a kreatívne prostredie, ktoré má stále čo ponúknuť.

Aké projekty máte ďalej na pláne?

K. Fialová: Pôvodne som chcela vycestovať na mesiac do Talianska, oddýchnuť si a zdokonaliť sa v taliančine... (smiech), ale už čakajú ďalší klienti. Nerada odmietam ľudí, vždy sa snažím vyjsť maximálne v ústrety. Ako som už spomínala, je to radostné a napĺňajúce poslanie, nový projekt, nová vízia a na záver tá súkromná odmena, ten pohľad na realizáciu, ktorá bude ďalej okrem hlavného účelu prinášať aj radosť.

M. Ambruš: Chystám sa splniť si ďalší sen, a tým je práca s drevom. Dostal som krásnu sadu rydiel na drevorezbu, tak sa už na to teším.

 

Text: Zlatica Kramárová

Foto: Pavol Urbánek a Martin Ambruš

Partners