Vyhľadávanie
Vyhľadať

Marek Harbuľák: Jediná možnosť je plošne otvoriť pracovný trh

Uplynulé leto bolo zrejme pre asociáciu rušné...

Áno, je to možno aj tým, že leto býva aj pre hotelierov rušným obdobím, keď sa venujú hosťom, a my máme viac priestoru riešiť niektoré administratívne záležitosti, na ktoré nie je v priebehu roka čas.

 

Najviditeľnejšou novinkou bola zmena názvu. Čo vás k nej viedlo?

Už pred rokom sa ozývalo medzi samotnými členmi, najmä mladšou generáciou, že by bolo dobré pouvažovať nad zmenou loga, zmodernizovať ho a možno aj trošku inak pomenovať našu organizáciu ako „zväz“. Tieto hlasy sme zobrali vážne a začali sme otázku riešiť s odborníkmi. Vybrali sme z viacerých návrhov loga, až sme sa dostali k dnešnej celkovej zmene.

 

Čo ďalšie priniesli predchádzajúce mesiace hotelovej branži?

Leto bolo zaujímavé napríklad v súvislosti so žalobou, ktorú sme podali na nefungujúci one-stop-shop, ktorý už mal podľa nového autorského zákona fungovať. Ak chce hotelier uskutočnovať verejný prenos z rádia a televízie, musí si splniť ešte jednu povinnosť, a tou je uloženie predpísanej sumy do notárskej úschovy. To v našom prípade tiež nie je jednoduché, keď máte dať dokopy príspevky od viac ako 300 členov, zabezpečiť notára a urobiť rovnaký počet individuálnych notárskych zápisníc. To zabralo naozaj veľa času. Súbežne sme znovu riešili novelu autorského zákona, bola na to vytvorená pracovná skupina na ministerstve kultúry. Hoci boli prázdniny, naši politici nás zamestnávali rôznymi novými témami, akými je elektronická registračná pokladnica, respektíve e-kasa, napojená priamo na finančnú správu. K nim sa tiež bolo treba vyjadriť, zisťovali sme, čo sa presne od hoteliera očakáva v praxi, lebo návrh nebol ani prezentovaný v rámci predbežného pripomienkového konania. Dostali sme ho ako hotovú vec. A je v ňom veľmi veľa odvolávok na to, čo sa určí spresnením alebo vyhláškou ministerstva financií. Teda vieme, čo sa chce od nás, ale ako to bude v praxi fungovať netušíme, lebo je tam veľa nejasností. Obávame sa aj termínu, lebo hotelieri patria do prvej fázy, teda medzi tie subjekty, ktoré majú povinnosť aplikovať tieto zmeny už od 1. apríla 2019.

 

V akom štádiu sa momentálne nachádzame?

Čakáme na vyhodnotenie pripomienkového konania. Nielen my, ale najmä firmy, ktoré nám majú tieto e-kasy dodávať, poukazujú na to, že nebudú mať dostatočný časový priestor ich vyvinúť, vyskúšať a začať distribuovať. Problém však bude na našej strane, lebo my budeme postavení pred povinnosť používať e-kasy namiesto štandardných elektronických pokladníc. Zákon nehovorí o tom, či sa budú dať využívať upravené doterajšie elektronické pokladnice, ale skôr si myslíme, že nie a bude treba investovať do nákupu nových, minimálne do úpravy starých. Náš návrh bol, aby sa aj pre hotelierov začala táto povinnosť vtedy, keď to začne platiť aj pre ostatné subjekty, teda najskôr od 1. 7. 2019. Je tam ešte veľa nejasností, ktoré bude ministerstvo financií alebo finančná správa musieť riešiť. Je tu z našej strany obava kvôli pokrytiu internetom. Nie sú definované situácie, ak dôjde k výpadku internetu, alebo ak nebude technická odozva, doklad neprejde cez finančnú správu a podobne. Vzniknú konfliktné situácie, ktorými bude trpieť nielen spotrebiteľ, ale aj my. A nie je v našej moci, ani kompetencii to nejakým spôsobom ovplyvniť.

 

Pokúsme sa očakávané zmeny, týkajúce sa majiteľov ubytovacích zariadení, trošku „rozmeniť na drobné“ pre tých čitateľov, ktorí nie sú ešte v problematike zorientovaní. Hovorí sa o DPH, rekreačných poukazoch, e-kasách, one-stop-shope...

Môžeme začať od autorského zákona. Naším cieľom bolo, aby bol zrozumiteľný pre každého, koho sa týka. Teda pre hotel, reštauráciu. Aby vedel, prečo, za čo a komu má platiť, ako sa vypočíta licenčná odmena, ktorú platíme organizáciám kolektívnej správy (OKS). K tomuto cieľu smerovali aj naše návrhy. V minulosti sme si nechali vypracovať niekoľko analýz, ktoré poukazovali na to, že tak, ako sú dnes nastavené sadzobníky a kritériá organizáciami kolektívnej správy spôsobuje, že naši podnikatelia platia najvyššie poplatky za autorské práva z európskych krajín. Čiže sme tieto podmienky nazvali neprimeranými. Pri výpočte licenčnej odmeny sme sa v ubytovacom zariadení snažili presadiť, aby sa zohľadňovala obsadenosť. Tento náš návrh je do novely zapracovaný, čiže sme boli úspešní. Tak isto v prípade one-stop-shopu, ktorý mal systém zjednodušiť tak, aby hotel uzatvoril jednu zmluvu a nemusel sledovať, s ktorou organizáciou má zmluvu a s ktorou nie, a mal priniesť aj jeden sadzobník. To sa do dnešného dňa nestalo, a to bol dôvod, prečo sme podávali na OKS žalobu. Teraz to bude exaktne pomenované, že tento návrh nám musí byť predložený a musí obsahovať jednu sadzbu, a nie že máme s každým rokovať o individuálnych podmienkach. Ďalším problémom bolo, že OKS nemala žiadnu povinnosť prerokovať zmeny v sadzbách. Zavádza sa nová povinnosť zverejniť minimálne na svojej webovej stránke avízo o zmene sadzobníka a my máme možnosť sa k nemu vyjadriť. To, že sme zapojení do tohto procesu je veľké plus pre asociáciu hotelierov. Ďalšia pozitívna zmena je v tom, že ak nastala situácia, že sa používateľ – hotel, penzión, reštaurácia – s danou OKS nedohodol, tak buď jedna, alebo druhá strana podala žalobu. My sme chceli týmto žalobám predísť. Najčastejšie spory spočívali v tom, ako sa vypočíta sadzba a že nie je primeraná. Preto boli naše zariadenia pod tlakom, že buď akceptujú návrh OKS, alebo budú čeliť žalobe. Teraz žalobe bude predchádzať napríklad aj mediačné konanie, ale nie pre každého individuálne. Mediácia bude musieť byť navrhnutá tým združeniam a organizáciám, ktoré zastupujú záujmy hotelov a reštaurácií.

 

Myslíte si, že väčšina prevádzok platí autorské poplatky?

To neviem povedať, ale skôr sa domnievam, že je ešte stále veľa prevádzok, ktoré neplatia, lebo pri náročnej každodennej činnosti ani nevedia a nemajú čas sledovať, komu by mali platiť. Práve preto sa zavádzal systém one-stop-shop, aby sa podnik dohodol s nejakou poverenou organizáciou a mal všetko potrebné vyrovnané. Pretože mnohí ani len netušia, koľko ich je. Obracajú sa na nás a pri vysvetľovaní si často myslia si, že ak už majú zmluvu napríklad so Slovgramom, tak majú všetko vyriešené.  Od mnohých hotelierov máme informácie, že OKS si paradoxne koľkokrát nedajú ani tú námahu, aby ľuďom vysvetľovali ako systém vlastne funguje. Skôr tí, ktorí ich zastupujú, pôsobia dosť nátlakovo. Myslím si, že to nie je dobre.

 

V redakcii Hoteliera sa často stretávame s otázkami od prevádzkovateľov ubytovacích zariadení ohľadom platby autorských poplatkov, ktorí sú neraz pod hrozbou žaloby a spätnej platby veľkých súm. Čo by ste im poradili?

Pokiaľ viem, spätné vyplatenie odmien sa dá vyžadovať najviac do troch rokov, viac nie. My ako asociácia radi poskytneme záujemcom tieto informácie, členom aj nečlenom, lebo ide o náš spoločný záujem.

 

Nefunguje v tejto oblasti nejaký link alebo odkaz na vašej webovej stránke, aby vás záujemcovia nekontaktovali individuálne?

Zatiaľ nie. Súvisí to tak trochu s technikou, lebo aj naša webová stránka si už žiada update. V blízkej budúcnosti, keď budeme mať aj novú webovú prezentáciu, tam určite bude aj nástroj na online komunikáciu a otázka bude doručená kompetentnej osobe.

 

Čo teda dnes platí? Nestačí mať zmluvu s jednou organizáciou?

Nie, dnes to neplatí. Závisí to od toho, čo platíte. Ale dá sa povedať, že štandardné ubytovacie a stravovacie zariadenie by malo mať zmluvu s piatimi OKS, no reálne len so štyrmi, lebo od minulého roka Slovgram zastupuje aj OZIS.

 

Keď to zhrnieme, aké všetky autorské práva musí zariadenie platiť?

Platí sa za verejný prenos prostredníctvom technických zariadení. Každý, kto má v izbách alebo v spoločných priestoroch televízie, rádiá, veľkoplošné obrazovky, mal by platiť spomínaným piatim organizáciám licenčné odmeny.

 

Je hotelier povinný platiť sumy stanovené jednotlivými OKS? Alebo má nejaký priestor na dohodu? Kde si vec môže naštudovať s vysvetlením? Lebo záležitosti okolo autorských práv nie sú práve jednoduché...

Naozaj to je komplikovaná záležitosť a aj mne osobne trvalo nejaký čas, kým som sa dostal do celej problematiky. Nie je to len autorský zákon, ale aj iné súvisiace predpisy a aj aplikácia v praxi je náročná. Keď som sa rozprával s kolegami z európskej asociácie hotelierov, zistil som, že nie je krajina, kde by takýto problém neriešili, ale vždy prišli k nejakému kompromisnému riešeniu aj čo sa týka podmienok, zákonov... U nás sme doteraz – s výnimkou niektorých organizácií – čelili veľmi striktnej komunikácii – je to ich právo, ich nárok, ministerstvo má minimálny dosah na ich kontrolu a podobne. To je v poriadku, ale ak je tu nejaký, nazvime to – štátom akceptovaný biznis, tak musí mať štát aj nejaké páky, ako bude kontrolovať činnosť týchto organizácií. A to tu absolútne absentuje. Ministerstvo kultúry má minimálne možnosti na kontrolu, skôr ide o formálnu kontrolu náležitostí, napríklad či bol zverejnený sadzobník, ale o tom, či zverejnené odmeny sú primerané, alebo nie a či sa používali správne kritériá, o tom nerozhoduje. V prípade potreby môže rozhodnúť súd, ale kto má dnes čas, chuť a peniaze žalovať? My sme podali aj podnet na protimonopolný úrad voči jednej konkrétnej organizácii. Ale v novembri uplynú už dva roky od podania a doteraz nepadlo rozhodnutie. Ak sa niekto aj rozhodne neakceptovať podmienky OKS, je to beh na dlhé trate a bude ho to stáť peniaze a čas.

 

Poďme k ďalším horúcim témam branže. Je to napríklad znížená sadzba DPH?

To je otázne, či je horúcou. Dlhodobo po tejto zmene voláme, môžem povedať že od roku 1998, keď sa táto znížená sadzba zrušila. Zatiaľ to naozaj vyzerá tak, že naša požiadavka bude vypočutá a znížená sadzba bude platná od 1. 1. 2019. Ja to považujem za dosť kľúčovú vec, hoci sa týka len ubytovacích služieb. Ale je to prvý krok k tomu, aby sme v budúcnosti znížili sadzbu aj na stravovacie služby. Predsa len v ubytovaní je to jednoduchšie aj na prepočty, a tam sa benefity zníženia dokážu prejaviť výraznejšie a rýchlejšie. Sme optimisti, ale netešme sa vopred, kým návrh nie je v parlamente schválený. Pretože takých sľubov tu už v minulosti bolo viac a nič sa neudialo.

 

Branža sa z avizovaného zníženia DPH teší, ale keď si pozriete diskusné fóra aj na serióznych portáloch, verejnosť túto zmenu nevíta, lebo neočakáva, že povedie k zníženiu cien ubytovacích služieb.

Negatívne postoje v komentároch nie sú len pri tejto téme, platia všeobecne. Ja sa nimi ani veľmi nezapodievam, lebo sa k téme vyjadrujú anonymní ľudia neznalí problematiky. Je to vyslovene ekonomická záležitosť a týka sa podnikateľov. Bude mať však vplyv aj na verejnosť, na hostí. Ak podnikateľovi zostane viac peňazí, môže ich investovať do zamestnancov, prijať ďalších, investovať do zariadenia, do rozširovania a skvalitnenia služieb. A to je to, čo od nás naši hostia očakávajú. Aby sme mali stále niečo nové, aby neboli ošúchané steny a opotrebovaný nábytok, aby sme sa starali, aby sme inovovali, aby bol personál úslužný a ochotný. A za tým všetkým sú často len peniaze. Ja viem, že je ťažké tieto otázky vysvetliť laikovi, je to výsostne odborná téma týkajúca sa podnikateľov a zamestnávateľov.

 

Neprajné hlasy sa pýtajú, prečo práve hotelieri...

Samozrejme, my všetci, ktorí podnikáme v akejkoľvek branži, by sme prijali čo najnižšie daňové a odvodové zaťaženie. Ale rozdiel medzi priemyslom a ubytovacími službami je v tom, že my robíme s vysokou pridanou hodnotou a vysokým podielom personálnych nákladov v porovnaní s inými odvetviami. Napríklad v strojárstve tvorí cena práce 6 % všetkých nákladov, v hotelierstve 44 až 50 %, a po zvyšovaní kvôli príplatkom viac než 50 %, ak nebudeme upravovať predajné ceny. My potrebujeme ľudskú, a to nie sú náklady, z ktorých si viete odpočítať DPH. Na druhej strane je nastavená vysoká DPH, ktorá podnikateľom berie cash, neostávajú peniaze na mzdy, opravy, investície. Chceme tieto benefity sledovať a reálne vyčísliť, aby sme získali ďalšie argumenty, aby sme mohli argumentovať a lobovať za zníženie DPH aj za stravovacie služby.

 

Ďalšou avizovanou novinkou sú aktuálne rekreačné poukazy. Sú dobrou správou pre hotelierov?

Určite áno, akurát je otázkou, ako bude tento mechanizmus nastavený. Pôvodný návrh, o ktorom sme diskutovali s predsedom národnej rady bol postavený na dobrovoľnosti zapojenia zamestnávateľov. Nový návrh, o ktorom sme aktuálne diskutovali však už zavádza povinný príspevok zamestnávateľa pre zamestnanca, ktorý je v pracovnom pomere u zamestnávateľa minimálne 12 mesiacov a za predpokladu, že o takýto príspevok požiada zamestnávateľa.

V súčasnosti však zamestnávatelia čelia zvyšovaniu ceny práce z dôvodu zvyšovania príplatkov za prácu v noci, počas víkendov či štátnych sviatkov, ale aj z dôvodu prijímania nových regulácií a povinností. Ak bude návrh na zavedenie rekreačných poukážok postavený na tom, že zamestnávatelia ho musia poskytnúť povinne, stretne sa s výrazne odmietavým postojom a tvrdou kritikou, ktorá minimálne vrhne zlé svetlo aj na domáci cestovný ruch.

 

Vari najaktuálnejšou témou branže je v posledných rokoch nedostatok pracovnej sily. V tejto súvislosti sa hovorí o duálnom vzdelávaní. V čom sa líši od bežnej praxe, na ktorú vždy chodili študenti?

Rozdiel je v tom, že predtým študent chodil v priebehu 3 – 4 rokov k rôznym, aj desiatim zamestnávateľom do rôznych podnikov. Duálny systém zavádza tú výraznú zmenu, že študent chodí praxovať do jedného zariadenia. Je možnosť praxovať aj v dvoch zariadeniach, ak sa títo zamestnávatelia dohodnú. Zamestnávateľ má počas celého štúdia možnosť pripraviť si študenta presne tak, ako potrebuje. Pritom má viac povinností, ale aj príležitostí venovať sa študentovi. Je len na zamestnávateľoch, ako sa tejto príležitosti chopia. Ak ju využijú, je veľká pravdepodobnosť, že praktikanti ostanú u nich pracovať aj po skončení školy. Druhá podstatná zmena podľa môjho osobného názoru, ale aj podľa skúseností našich prvých členov, je, že študent v duálnom vzdelávaní, keď sa rozhoduje o škole, viac rozmýšľa o tom, či je to práca, ktorá ho bude baviť, alebo vôbec nie. Tam je prvý filter, či tento absolvent reálne zostane v praxi. Navyše je do tohto rozhodovania vtiahnutý aj rodič, keďže hovoríme aj o deťoch, ktoré ešte nedovŕšili 15 rokov, a zmluvu so školou podpisuje aj zákonný zástupca. Takže je nepriamo nútený hovoriť so svojím dieťaťom o tom, čo bude robiť, čo ho baví a čo ho bude živiť.

 

Duálne vzdelávanie je tak trochu „liekom na budúce choroby“. Aké východisko vidíte v riešení akútneho nedostatku ľudí, keď práca v cestovnom ruchu patrí medzi mladými ľuďmi podľa prieskumov k najmenej atraktívnym?

Ja sa zasa pýtam, prečo sa potom rozhodujú študovať na školách, ktoré ich na prácu v cestovnom ruchu pripravujú. Ak sa pozeráme na čísla, ročne končí až trojnásobok množstva ľudí, ktoré by sme reálne v praxi potrebovali. Tu si naozaj treba doma vo výchove dieťaťa položiť otázku, prečo ho dáme študovať na hotelovú školu, ak o to nemá záujem. To my nevyriešime, táto vec sa asi musí generačne zmeniť. Aktuálne akýmsi všeobecným liekom, je vyhľadávať ľudí už na strednej škole, keď začínajú naberať teóriu a prax, a pracovať s nimi. Pokiaľ ich nie je dostatok, trendy sú jednoznačné. Pohyb zamestnancov je z východu na západ, a teraz nehovorím len o našej republike, ale o celej Európe. A my tento trend nezastavíme. Lebo reálne dnes na Slovensku zostali v radoch nezamestnaných len tí, ktorí nemajú záujem legálne pracovať. Jediná možnosť je otvoriť pracovný trh. Ale nie spôsobom, akým to teraz funguje, že vyberáme nejaké pozície podľa určitých kritérií v konkrétnych regiónoch. To zase len deformuje trh a nič to nerieši. Štát si z nás zase robí štatistov – „vyčíslite, ohláste a my to možno nejako vyhodnotíme“. Plošné otvorenie pracovného trhu je riešenie. Pochopili to aj v iných krajinách, hovorí sa tomu riadená migrácia. Myslím si, že to nás, aj vzhľadom na demografický vývoj, čaká. Niet iného riešenia.

 

Nezáujem o prácu v cestovnom ruchu je však spôsobený aj nízkou mzdou. Máte reálne očakávania, že sa bude zvyšovať?

Určite. Pozrime sa na štatistiku nárastu miezd za minulý rok, kde ubytovacie a stravovacie služby s 8 – 9 % zvýšením patria v medziročnom náraste k top odvetviam. Tu vidieť, že my vieme ľudí zaplatiť. No znovu sa vrátim k DPH –hlavnou prekážkou je vysoké daňové a odvodové zaťaženie. A pokiaľ peniaze nemáme, nevieme ich dostatočne vyrobiť, nemáme z čoho vyrobiť platy. Veď to by bolo najjednoduchšie – ak niet ľudí, motivovať a udržať si ich vyšším platom. Naozaj očakávame, že klesne aspoň DPH na ubytovanie, aby sme mohli motivovať ľudí pre prácu v službách.

 

Aký ďalší spôsob motivácie funguje v hotelierstve?

Na jednej strane sme konkurenti, no na druhej sme partneri, takže si vymieňame poukazy na služby alebo aj kompletné balíky. Hotelieri sa nimi snažia motivovať kvalitných zamestnancov, aby zotrvali v hoteli. Ale sú to aj školenia, ktoré motivujú a prinášajú nové zručnosti a pohľady.

 

Rozhovor do Hoteliera sme realizovali krátko po skončení zasadnutí prezídia asociácie. Čo nové prinieslo hotelierom?

Na zasadnutí prezídia sme zvažovali možnosti rozšírenia činnosti zväzu, úpravy, rozšírenie organizačnej štruktúry... Možno by som upozornil na dve novinky. Pred časom sme podali žiadosť na projekt, ktorý bol schválený, a od septembra sa začne realizovať. Obsahom projektu je zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov, konkrétne chyžných a recepčných, či už existujúcich, alebo nových bez požadovanej kvalifikácie. V týchto aktivitách chceme aj naďalej pokračovať, ak budú možnosti získať na ne finančné zdroje. Druhá novinka je zaujímavejšia. Neustále riešime základnú legislatívu, ale máme veľmi veľa prevádzkovej legislatívy, často zbytočnej, nad rámec EÚ či nad rámec podmienok v iných krajinách. Je to náročná práca, ktorej sa musí venovať človek zdatný v legislatíve aj v branži. Rozhodli sme sa, že budeme venovať viac pozornosti malým a stredným podnikom. Ak sa na nás v budúcnosti obráti niekto s otázkou, čo má urobiť, radi by sme mu poskytli informácie od A až po Z, a dokonca ho vyškolili. Na takúto aktivitu treba naozaj samostatného pracovníka. Chceme zisťovať, čo podnikateľov trápi, kde vidia prekážky, analyzovať ich a aktívne navrhovať príslušným rezortom zmeny, možno ako v prípade slávneho „tataráku“ či autorského zákona. Naša služba sa nebude končiť tým, že zmeníme legislatívu, ale chceme vysvetľovať, školiť, dávať návody členom aj nečlenom ako majú fungovať vo svojej prevádzke.

Text: Zlatica Kramárová, Foto: Dušan Křístek

Generálny partner
Partneri