Vyhľadávanie
Vyhľadať

O rodinnom podnikaní, generačnej výmene, stratégii a rodinnej rade

Hovorí sa, že najhoršie sa podniká s rodinou. Nielen o tom, ako poraziť toto klišé, ale aj o nástupníctve a dôležitosti rodinnej rady nám porozprávala Erika Matwij, expertka na rodinné podnikanie z Inštitútu Rodinného Businessu.

 

E. Matwij na 2. ročníku Medzinárodného kongresu rodinných firiem na jeseň 2021 v Kaštieli Studené

 

Naozaj sa najhoršie podniká s rodinou?

Nepovedala by som najhoršie, ale najnáročnejšie. Ale na druhej strane – všetko má svoje výhody aj nevýhody. Náročnosť je v tom, že pri rodinných príslušníkoch sa omnoho viac spoliehame na to, že vedia, čo chceme. Preto oveľa horšie komunikujeme. Vo firme býva bežne nastavený hierarchický model a pravidlá fungovania, lebo sme cudzí a nevieme, čo od seba môžeme očakávať. Takže nastavíme náplň práce a jasne stanovíme očakávania. Ale pri rodinných príslušníkoch to tak často nie je, a to býva jeden z najväčších problémov. Fungujú na domnienkach „myslel som si, že vieš“ a majú oveľa vyššie očakávania, ktoré nekomunikujú.

 

Ovplyvňuje podnikanie druh rodinnej väzby?

Podľa mňa vôbec nie, ale zaujímavé je špecifikum, ktoré sa objavuje veľmi často, a to je pozícia žien v nástupníctve. Problémom býva najmä v profesiách, ktoré otcovia – zakladatelia – vnímajú ako mužské. Ide o strojárstvo, poľnohospodárstvo, tam, kde je náročnejšia fyzická práca a v rodine prevažuje patriarchálny model. Rozpor môže vychádzať aj zo zlej komunikácie.

 

Ovplyvňuje kvalitu spoločného podnikania skutočnosť, či ide o najbližšiu rodinu, alebo ďalšiu?

Nešpecifikovala by som to takto. Rešpekt, komunikácia, dohody, otvorená myseľ na to, že druhý môže mať iný názor a je to v poriadku – to je to, čo je smerodajné a rozhoduje. Je to o vzájomnej úcte rodinných príslušníkov.

 

V hotelierstve býva problémom nástupníctvo, lebo ide o 24/7 biznis a ďalšia generácia často nechce obetovať svoj život práci ako jej rodičia. Čo s tým?

Určite neodporúčam potomkov prehovárať. Myslím si, že tu môže pomôcť profesionálna komunikácia, kde sa niekto nestranný, kto sa vie orientovať v týchto procesoch, porozpráva zvlášť s každým členom rodiny. Ten špecialista hľadá nitky, ktoré tieto strany spájajú, a buď sa budúcnosť firmy dá na tieto nitky postaviť, alebo nie. Expert môže prísť na to, z akého dôvodu tie deti nechcú v biznise pokračovať, ale najskôr si musí získať dôveru rodiny, lebo expert ide hlboko, odkrýva karty, vzťahy, financie, rozdelenie majetku... Lebo vždy je nejaký dôvod, prečo ďalšia generácia nechce pokračovať v diele svojich rodičov, ale nie vždy je to ten dôvod, ktorý tie deti povedia. Majú zábrany povedať pravdu, lebo sa boja hnevu rodičov, alebo ich nechcú zarmútiť. Keď však vyjdú najavo skutočné dôvody, tak s nimi sa už dá pracovať.

 

Aké témy riešia experti z oblasti rodinného podnikania?

Napríklad stratégiu a nástupníctvo, na ktoré sa my zameriavame. Určite riešia, či sú nástupcovia vhodní. Ak majú majitelia viac detí, tak riešia, ako to urobiť, aby pokračovanie firmy bolo férové, či z pohľadu nástupcu, alebo z pohľadu dedenia – financií, právomocí, možností vo firme. Riešia, aké majú jednotlivé deti možnosti využiť prostriedky, ktoré ponúka rodinná firma – aké má ten, kto aktívne prispieva k rozvoju rodinnej firmy, a aké ten, ktorý sa na jej chode nezúčastňuje.

 

Čo spája rodinné firmy?

Majitelia rodinných firiem chcú, aby ich rodina bola šťastná a aby bolo odovzdávanie a prerozdelenie spravodlivé. Toto je veľká téma – majetková, ale aj vzťahová.

 

Čo môžu urobiť, aby sa nepokazili rodinné vzťahy?

Riešenia by mali predchádzať problémom ešte pred ich vznikom, preto jednoznačne odporúčam rodinným firmám založiť si rodinnú radu.

 

Ako má vyzerať?

Rodinná rada je veľmi podobný orgán správnej rady vo firme. Ja odporúčam, aby jej členmi boli len priami členovia primárnej rodiny – teda rodičia a deti, aktívni aj neaktívni členovia, ale už nie zaťovia a nevesty. Keďže na Slovensku je prvá generačná výmena, tak odporúčam len jadro rodiny. Vo svete je názor, že aj zaťovia a nevesty, ktorí pracujú v biznise, ako bratranci, sesternice, aj oni sú prizývaní a sú súčasťou rodinných rád, ale tam hovoríme o druhej-tretej generačnej výmene, čo je iný proces. My sme vydali knihu „Generačná výmena krok za krokom“, kde sa opisuje aj to, ako takáto rodinná rada funguje. Napríklad sa určí, kto ju bude viesť a aké sú jeho práva. Ako sa udržiava nekonfliktný stav firmy, pričom každý má právo vyjadriť svoj názor bez toho, aby ho iný rodinný príslušník hodnotil a kritizoval. Je päť hlavných oblastí, ktoré by firmy mali mať v procese generačnej výmeny nastavené –vedomosti, moc, majetok, hodnoty a vízia. Zároveň by mala mať rodinná firma stanovené kroky, podľa ktorých budú pri generačnej výmene ako rodina fungovať. Zakladatelia aj nástupcovia musia nájsť porozumenie, ako mladšia generácia bude viesť firmu, aby sa s tým staršia generácia vnútorne stotožnila.

 

V čom firmy najčastejšie narážajú?

Úplne prvé sú vedomosti. Majiteľ síce tvrdí, že chce firmu odovzdať, ale koná inak. Nedochádza tu k riadenému odovzdávaniu vedomostí, stratégie, majiteľ naráža na to, že si nevie nájsť a vyčleniť čas pre nástupcu. A tak sa proces ťahá. Členovia rodiny sa musia dohodnúť na spoločnej stratégii, urobiť audit, aby staršia aj mladšia generácia komunikovali, ako vidia firmu – marketing, HR, ekonomiku a podobne. Aj dobre zorganizované a naplánované nástupníctvo chce svoj čas, v priemere 3 až 4 roky.

 

Ak sa rodina nedohodne na nástupníkovi vo vedení firmy, firmu môže riadiť aj externý manažér. Ako sa to osvedčuje?

Rôzne. Ak si ho rodina vyberie, musí mu naozaj dôverovať. Poznám firmu, kde každý člen rodiny odsúhlasil externého manažéra, prešiel dvojročným prijímacím procesom a napokon odišiel. Človek zvonku málokedy riadi firmu tak, aby bola rodina úplne spokojná, nevie ju cítiť tak, ako jej majiteľ, čo by nemal byť problém, ale málokedy to rešpektuje rodina a zakladateľ. Ak členovia rodiny zasahujú do rozhodnutí externého manažéra, nastáva konflikt.

 

Z prostredia firmy sa presunieme do vonkajších podmienok. Je známe, že na Slovensku štát nepodporuje rodinné podnikanie tak, ako v iných krajinách. Je na obzore zmena k lepšiemu?

Áno, je, ale legislatívne procesy trvajú veľmi dlho. Oblasť má podporu Jána Oravca, štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva SR, a to je dôležité. No on sám na 2. ročníku Medzinárodného kongresu rodinných firiem, ktorý sme organizovali na jeseň, upozornil na zdĺhavosť procesov právneho a majetkového charakteru, kde je potrebná súčinnosť viacerých ministerstiev. Rieši sa právo, financie, hospodárstvo... Témou je zdaňovanie pri prevode vlastníctva rodinného podniku na nástupcu, resp. rodinných príslušníkov, ktoré je v súčasných legislatívnych podmienkach veľmi vysoké a pre rodiny finančne neprijateľné. Ľudia stále „zakopávajú“ o niečo, čo ich brzdí, je administratívne náročné a oberá ich o vášeň z podnikania.

 

Text a foto: Zlatica Kramárová

Partneri