Vyhľadávanie
Vyhľadať

Pre bezpečnosť vašich hostí

Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 94/2004 Zb. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení neskorších predpisov, v § 88 špecifikuje stavby a priestory, ktoré musia byť vybavené elektrickou požiarnou signalizáciou.

Z pohľadu hotelov sú to najmä stavby:

  • určené na ubytovanie viac ako 20 osôb, ktoré majú konštrukčný celok zmiešaný alebo horľavý,
  • stavby určené na ubytovanie viac ako 50 osôb, ktoré majú konštrukčný celok nehorľavý,
  • v ktorých je vnútorný zhromažďovací priestor,
  • zariadením elektrickej požiarnej signalizácie musí byť vybavená podzemná časť stavby, ak sa v podzemných podlažiach trvale zdržuje viac ako 20 osôb a požiarny úsek, v ktorom je hromadná garáž pre viac ako 50 motorových vozidiel.

Uvedená vyhláška tiež špecifikuje v § 90 požiadavky na vybavenie stavieb hlasovou signalizáciou požiaru (ktorá legislatívne patrí do elektrickej požiarnej signalizácie).

 

Účinné opatrenia na dosiahnutie protipožiarnej bezpečnosti v hoteloch musia zohľadňovať špecifický charakter týchto stavieb ako aj ich prevádzky. Neznalosť prostredia, vrátane únikových ciest, a nepredvídateľné správanie sa hotelových hostí v prípade požiaru výrazne sťažujú evakuáciu. Požiarny incident, ale aj rušenie hotelových hostí neopodstatnenými požiarnymi poplachmi mávajú negatívny vplyv na reputáciu hotela.

 

Rátajte s ľudským faktorom

Napriek tomu, že slovenská legislatíva nerozlišuje stavby určené na dlhodobé ubytovanie (internáty, ubytovne a pod.) od stavieb určených na krátkodobé ubytovanie (hotely, penzióny, rekreačné zariadenia a pod.), druhá skupina stavieb, vrátane hotelov, kladie na protipožiarnu bezpečnosť podstatne vyššie nároky.

V prvom rade ide o neznalosť prostredia, vrátane únikových ciest, čo výrazne sťažuje orientáciu hotelových hostí v prípade požiaru a evakuácie.

V prípade hotela je nutné počítať aj s „ľudským faktorom“. Pobyt v hoteloch býva často spojený s rôznymi spoločenskými udalosťami, počas ktorých sa hoteloví hostia správajú menej opatrne a zodpovedne ako zvyčajne. Je nutné počítať aj s rôznymi zdravotnými obmedzeniami (sťažený pohyb, sluch, zrak) u niektorých hostí.

 

Keď je bezpečnosť tabu

V prípade hotelov nie je možné z dôvodu konkurenčného prostredia uplatňovať preventívne opatrenia spôsobom, ktorý by citeľne znižoval komfort a pohodlie hotelových hostí.

Na druhej strane, najmä v zahraničí, sú protipožiarne opatrenia čoraz častejšie vnímané ako konkurenčná výhoda a rôzne národné združenia stanovujú kritériá pre certifikáciu hotelov z pohľadu bezpečnosti pre hostí.

Medzinárodné hotelové reťazce veľmi podrobne vyhodnocujú všetky požiarne udalosti vo všetkých hoteloch a na základe ich analýz si stanovujú vlastné kritériá a požiadavky na ochranu pred požiarmi, ktoré bývajú často náročnejšie ako národné predpisy. V prípade hotelov môže požiar spôsobiť väčšiu škodu na reputácii ako na samotnej budove a zariadení hotela.

 

Analýza rizík

Pri návrhu optimálneho a efektívneho riešenia elektrickej požiarnej signalizácie je potrebné venovať pozornosť najviac kritickým priestorom hotela.

Podľa štatistiky organizácie NFPA (U. S. National Fire Protection Association) bolo v rokoch 2006 až 2010 v USA priemerne 3 700 požiarov ročne, pri ktorých zahynulo 12 osôb, zranilo sa 143 osôb a škody na majetku dosiahli 127 miliónov USD. Z toho 45 % požiarov vzniklo v kuchyni, 12 % v hotelových izbách, ktoré však zapríčinili až 31 % zranení a 72 % úmrtí. Väčšina úmrtí pri požiaroch v hoteloch (79 %) súvisí s fajčením.

Tab. 1 Hlavné príčiny požiarov v hoteloch a moteloch v USA (2006 – 2010); Zdroj: NFPA Fire Analysis and Research

 

Hotelová kuchyňa

V hotelovej kuchyni je možné počítať s dvoma základnými scenármi požiaru:

vznik požiaru, ktorý je od začiatku sprevádzaný otvoreným plameňom (vznietenie tukov a pod.) a okrem intenzívneho zadymenia aj vysokou teplotou, alebo pomalým rozvojom požiaru (poruchy elektrickej inštalácie, tlenie odpadu v kontajneri a pod.). V prípade druhého scenára môže byť vznikajúci požiar dlhý čas sprevádzaný iba zadymením a nárast teploty sa prejaví až po dlhom čase.

V podmienkach hotelovej kuchyne je potrebné pri výbere a návrhu požiarnych hlásičov zohľadniť okrem scenárov možného vzniku požiaru aj intenzívne rušivé vplyvy prostredia (rýchle zmeny teploty, vznik pary a pod.).

V minulosti sa v kuchyniach používali iba tepelné hlásiče reagujúce na prekročenie prahovej teploty Tmax = 80 ºC bez vyhodnocovania rýchlosti nárastu teploty. Tieto hlásiče boli síce akceptovateľné na detekciu vzniku požiaru podľa prvého scenára (otvorený plameň a rýchle prekročenie prahovej teploty) a nereagovali na rušivé vplyvy (výrony pary ani rýchle zmeny teploty), ale rovnako boli necitlivé aj na zadymenie priestoru v prípade druhého scenára vzniku požiaru. V takom prípade hrozí, že sa dym bude prostredníctvom vetrania rýchlo a nekontrolovane šíriť do ďalších priestorov hotela. Ak boli tieto priľahlé priestory vybavené automatickými dymovými hlásičmi, dochádzalo k aktivovaniu väčšieho počtu dymových hlásičov a následnej evakuácii celého hotela.

V súčasnosti sa pokladá za optimálne riešenie použitie multisenzorových požiarnych hlásičov (vyhodnocovanie dymovej hustoty a teploty) s pokrokovou analýzou signálov (advanced signal analysis), ktoré dosahujú vysokú odolnosť voči rušivým vplyvom prostredia pri zachovaní citlivosti na vznikajúce nebezpečné situácie. Takéto hlásiče sa používajú napr. v chemickom a petrochemickom priemysle, kde sú na automatické požiarne hlásiče kladené vysoké nároky.

Pokrokové multisenzorové hlásiče umožňujú skorú detekciu obidvoch základných scenárov vznikajúceho požiaru a následné ovládanie iných požiarnych zariadení, vrátane monitorovania ich stavu prostredníctvom programovateľných vstupno/výstupných modulov elektrickej požiarnej signalizácie.

 

Hotelová izba

V hotelovej izbe závisia príčiny možného vzniku požiaru aj od jej vybavenia. Izby bývajú štandardne vybavené TV prijímačom a minibarom s chladením. Niektoré izby/apartmány bývajú vybavené varnou kanvicou, žehličkou a pod. Porucha týchto elektrických zariadení tiež býva príčinou požiarov v hotelových izbách.

Väčšina požiarov v hotelových izbách vzniká pomalým rozvojom tlejúceho horenia. Hotelové izby s kuchynským kútom (varnou kanvicou a pod.) je vhodné chrániť multisenzorovými požiarnymi hlásičmi (dymová hustota/teplota). Pre štandardné izby sú vhodné dymové hlásiče.

V izbách pre hostí je najviac (72 %) strát na životoch pri požiari v hoteli. Až 79 % úmrtí súvisí s fajčením. Tieto údaje vzájomne súvisia. Pri návrhu protipožiarnych opatrení je nutné zohľadniť dôležitú skutočnosť, že 23 % požiarov v hotelových izbách vznikne v čase medzi 00.00 a 02.00 hodinou. V tom čase sú hoteloví hostia zvyčajne v hlbokom spánku a po zobudení sú dezorientovaní.

V takomto prípade je najdôležitejšie čo najskôr zobudiť spiace osoby, aby mohli samy opustiť zadymený priestor izby. Je to najrýchlejší spôsob záchrany a nezávisí od zásahu personálu z recepcie a pod.

Preto je veľmi dôležité vybaviť hlásiče v hotelových izbách špeciálnym príslušenstvom – akustickou poplachovou signalizáciou požiaru integrovanou pod požiarny hlásič, ktorá nevyžaduje dodatočnú inštaláciu káblov. Akustická poplachová signalizácia musí zodpovedať harmonizovanej norme EN 54-3. V prípade izieb prednostne určených pre hostí so zdravotnými obmedzeniami je vhodné doplniť aj vizuálne signalizačné zariadenia podľa EN54-23. V prípade nutnosti evakuácie celého objektu alebo jeho časti je veľmi účinným opatrením vyhlásenie poplachu pomocou hlasovej signalizácie požiaru. Na zabezpečenie dostatočnej počuteľnosti a zrozumiteľnosti hlasových správ je nutné inštalovať reproduktory (EN54-24 ) aj priamo v hotelových izbách.

V niektorých krajinách sa na ochranu malých objektov určených na krátkodobé ubytovanie (penzióny a pod.) namiesto elektrickej požiarnej signalizácie (súbor noriem EN 54) úspešne využívajú dymové signalizačné zariadenia vyhovujúce norme EN 14604. V Rakúsku sa týmito zariadeniami chránia ubytovacie zariadenia s kapacitou do 30 hosťovských postelí. Tieto signalizačné zariadenia (autonómne hlásiče) majú zabezpečené elektrické napájanie zo zabudovanej batérie aj sieťového napájania. V objekte sú vzájomne prepojené a poplach aktivovaný ktorýmkoľvek hlásičom aktivuje akustický poplach na všetkých hlásičoch. Zabezpečí sa tým skoré varovanie prítomných osôb, čo im umožní bezpečne opustiť ohrozený priestor. Ide o efektívne riešenie na ochranu malých objektov. V prípade väčších objektov sa v zahraničí (v Rakúsku viac ako 100 hosťovských postelí) vyžaduje automatický prenos poplachu požiarnej signalizácie na hasičskú stanicu.

Pokrokové multisenzorové, resp. dymové hlásiče, umožňujú skorú detekciu vznikajúceho požiaru a následné ovládanie iných požiarnych zariadení, vrátane monitorovania ich stavu prostredníctvom programovateľných vstupno/výstupných modulov elektrickej požiarnej signalizácie. Zabráni sa tým šíreniu dymu a požiaru do priľahlých priestorov.

 

Bezdrôtové riešenie

V prípade dodatočného dopĺňania požiarnych hlásičov do hotelových izieb je možné zvážiť použitie požiarnych hlásičov s rádiovým spojením, ktoré v samotnej izbe nevyžadujú žiadnu inštaláciu káblov a dlhšie prerušenie prevádzky hotela. Tieto hlásiče bývajú vybavené vlastnými batériami so životnosťou až do troch rokov. Z dôvodu zabezpečenia vysokej spoľahlivosti rádiového spojenia je veľmi vhodné používať rádiové hlásiče, ktoré nekomunikujú iba s rádiovým rozhraním, ale aj vzájomne v sieti (mesh network) po viacerých komunikačných trasách. V prípade prerušenia spojenia sú schopné vytvoriť novú prenosovú cestu. V hotelovej izbe je nutné počítať s používaním mobilných telefónov, a preto je spoľahlivosť komunikácie rádiových hlásičov veľmi dôležitá.

 

Komplexné riešenia

V rozľahlých a/alebo členitých stavbách je vhodné v prípade požiaru využívať aj iné bezpečnostné, komunikačné a riadiace systémy inštalované v hoteli.

Kamerový systém umožňuje monitorovanie situácie vo vybraných priestoroch. Systém merania a regulácie často využíva informáciu o aktuálnej prítomnosti hostí v jednotlivých izbách na základe kariet na otváranie dverí vsunutých do nosiča (card holder) v izbe na riadenie kúrenia a osvetlenia.

Pri požiari je možné informáciu o obsadenosti izieb využiť pri riadení evakuácie. Na prenos a šírenie informácií z rôznych technických systémov v hoteli je veľmi vhodné používať špeciálne platformy, ktoré tiež poskytujú výkonné grafické zobrazovanie a intuitívne ovládanie.

  

Najväčším komfortom je bezpečnosť

Elektrická požiarna signalizácia patrí medzi kľúčové systémy protipožiarnej ochrany, ktorej úlohou je rýchle identifikovanie vznikajúceho požiaru, skoré varovanie ohrozených osôb a pri rozľahlých objektoch aj riadenie evakuácie a aktivovanie iných požiarnych zariadení (požiarne uzávery, vetranie a pod.).

Systém elektrickej požiarnej signalizácie musí byť pri hoteloch mimoriadne odolný voči rušivým vplyvom a neopodstatneným poplachom, ktoré by neprimerane znižovali komfort hotelových hostí.

 

Časté chyby pri prevádzkovaní požiarnej signalizácie

  • Medzi najčastejšie nedostatky pri prevádzkovaní elektrickej požiarnej signalizácie podľa kontrolných zistení patrí nevykonávanie pravidelných kontrol poučenými zamestnancami (denné, mesačné, štvrťročné), čo v prevažnej miere súvisí s fluktuáciou zamestnancov. Zabezpečiť zaškolenie a poučenie iného zamestnanca výrobcom alebo osobou s osobitným oprávnením sa vykonáva najčastejšie pri ročnej kontrole zariadenia elektrickej požiarnej signalizácie, čiže tu vzniká určitá časová „preluka“.
  • Nedodržiavanie pravidelnosti kontrol, resp. prekročenie času na vykonanie kontrol poučenými zamestnancami, najčastejšie z dôvodu ich neprítomnosti v práci. Formálne sa to rieši zo strany majiteľov a poučených zamestnancov dodatočným dopisovaním kontrol do prevádzkového denníka. Na tieto nedostatky sa dá prísť pri kontrole zo strany orgánov štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi najmä vtedy, ak je kontrola neočakávaná.
  • Za jeden z najzávažnejších nedostatkov môžeme považovať nevykonávanie pravidelnej ročnej kontroly osobou s osobitným oprávnením na kontroly zariadení elektrickej požiarnej signalizácie. Opomenutie tejto lehoty, teda jej prekročenie, možno považovať za závažné porušenie povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi, keďže takéto zariadenie sa považuje za neschopné prevádzky. Následne je na rozhodnutí kontrolného orgánu, či začne voči majiteľovi, resp. prevádzkovateľovi ubytovacieho zariadenia, správne konanie vo veci uloženia sankcie.
  • Samostatnou kapitolou je samotná obsluha ústredne alebo signálneho tabla elektrickej požiarnej signalizácie. Tie sú najčastejšie inštalované v blízkosti recepcií, vo vstupných halách, prípadne v technických miestnostiach, kde sa uvažuje o trvalej obsluhe. Pracovníci, ktorí by mali mať na starosti okrem iných svojich pracovných činností aj sledovanie signálov z ústredne alebo signálneho tabla zariadenia elektrickej požiarnej signalizácie by mali podobne absolvovať školenie od výrobcu či od osoby s osobitným oprávnením o činnosti ústredne alebo signálneho tabla a jednotlivých výstupoch hlásení, ktoré sa môžu pri prevádzke vyskytnúť. Len priložený manuál k ústredni zariadenia elektrickej požiarnej signalizácie od výrobcu je nedostatočný, pretože často býva komplikovaný a neprehľadný. Obsluha by mala vedieť, čo ktorý signál znamená a ako má postupovať ďalej. Zvlášť akútne to je v menších prevádzkach, kde je okrem hostí jediným prítomným zo strany majiteľa či prevádzkovateľa zariadenia osoba na recepcii, prijatá doslova včera.
  • Problémové sú staršie zariadenia elektrickej požiarnej signalizácie, ktoré vykazujú (paradoxne napriek preukázaným pravidelným ročným kontrolám, dokladujúcich ich plnú funkčnosť) vysokú poruchovosť. Hlásenie neexistujúceho požiaru či technického problému po čase „presvedčí“ obsluhu takéhoto zariadenia, že nemá cenu riešiť signál z ústredne elektrickej požiarnej signalizácie a signály začne úspešne ignorovať. Samozrejme, následky môžu byť fatálne.

Medzi hlavné príčiny vzniku požiaru v hoteli patria:

  • fajčenie v izbách, najmä v posteliach a pod vplyvom omamných látok,
  • poruchy v elektrických zariadeniach (elektrické rozvody, motory, transformátory, ventilátory, elektrické ohrievače, ktoré vedú k skratu, preťaženiu a pod.),
  • nedbanlivosť pri vypnutí elektrického zariadenia,
  • používanie horľavých materiálov a kvapalín (upratovanie, maľovanie),
  • dočasné dekorácie pri slávnostiach a akciách,
  • samovoľné vznietenie odpadkov, čistiacich handier či bavlneného odpadu,
  • použitie chybných elektrických zariadení v hotelových izbách (varné kanvice, žehličky, holiace strojčeky, sušiče vlasov, elektrické deky), podpaľačstvo a úmyselné činy.

Text: Miloš Böhmer; Foto: Dreamstime

Generálny partner
Partneri