Prekvapilo vás to?
Veľmi. A veľmi som sa tešil. Už len nominácia ma prekvapila. Nominovali ma hotelieri z Prahy, ktorí boli u nás na konferencii. Pobyt si užili, bolo pre nich zaujímavé vrátiť sa znovu po 10 rokoch do Ostravy a vidieť, že biznis sa tu posúva dopredu. Hodnotenie okrem stanoviska odbornej poroty však pozostáva aj z ekonomických výsledkov, spokojnosti hostí na sociálnych sieťach a hlasovania odbornej verejnosti.
Je pre hoteliera jednoduchšie riadiť sieťový hotel?
Neviem, či jednoduchšie, ale pre hotel je veľmi výhodné fungovať v rámci siete. Marketingovo, organizačne, technicky… sieťový hotel má svoje plusy. Samozrejme, že má aj svoje mínusy, lebo je tu do istej miery obmedzená kreativita, musí sa držať línia, ktorou prezentujete značku hotela. Poplatky tiež nie sú nízke. Ja som väčšinu profesijného života pracoval v reťazcových hoteloch naprieč Slovenskom.
- Inzercia -
Vaša slovenčina je výborná, aj vaše CV hovorí zrejme o slovenskom pôvode.
Nie som Slovák, som rodený Čech, občan oboch republík, vzorový Európan. Na Slovensku som sa usadil v 18-tich rokoch, keď som nastúpil na fakultu ekonomiky služieb a cestovného ruchu do Banskej Bystrice, dnešnú Univerzitu Mateja Bela. Študoval som slovenčinu, učil som sa zo slovenských skrípt, pracoval som v slovenských hoteloch, takže moja slovenčina je slovenská.
Aké sú vaše profesijné sny a plány?
Vždy som chcel byť hotelierom roka, vždy som po tom túžil, ešte keď som pracoval na Slovensku. Podarilo sa mi to na českej pôde. Tento sen sa mi vyplnil. Vždy som chcel riadiť veľké hotely, pretože v takých mám najviac skúseností, menší hotel som riadil len raz. Veľký hotel je pre mňa vždy výzvou. Čo sa týka snov do budúcnosti – chcel by som raz napísať knihu o hosťoch. Nejaké podklady už mám pripravené, ale v súčasnosti kvôli diskrétnosti, keď chránime hotelových hostí, na to nie je priestor. Možno raz, keď budem na dôchodku. Teraz spisujem skôr praktiká pre stredné školy, ktoré sú pre študentov potrebné, aby poznali nielen odbornú teóriu, ale aj prax.
Kto vás ovplyvnil vo vašej kariére?
Určite to boli na začiatku moji rodičia, ktorí ma viedli k pracovitosti, skromnosti, k tomu, aby som sa učil a nemusel ťažko pracovať. Ja som si z toho vzal ponaučenie a išiel som študovať. Potom to boli pedagógovia na vysokej škole. Nikdy som si nemyslel, že ekonomickú štatistiku docentky Lesákovej budem potrebovať v reálnom živote a je to tak. Matematiku, štatistiku… počítame veľa vecí. Docent Abrahám, docent Zimka, profesor Gúčik, docent Orieška. Smial som sa, keď nám zakazovali chodiť na prednášky v rifliach, že sme museli byť oholení a dnes je to realita. Hotelier má reprezentovať firmu a značku hotela.
A v praxi?
Ešte na vysokej škole som sa oženil a narodil sa nám syn, a tak som potreboval zarábať. Chodil som brigádovať do banskobystrického hotela Lux a do Čínskej reštaurácie. Môj prvý zamestnávateľ bol pán Bočkay, a on bol mojím veľkým vzorom, keď vošiel do hotela, šarmantný, elegantný, vedel spraviť poriadok s nami čašníkmi – vysokoškolákmi. Vždy som si hovoril, že by som chcel byť ako on, dotiahnuť to tak ďaleko, aby aj zo mňa bol zdatný hotelier. A niečo sa mi aj napĺňa, keď vojdem do prevádzky, niežeby mali strach, ale je tam ten rešpekt, pozor, ide riaditeľ, mali by sme veci robiť ešte lepšie ako doteraz. Potom to bol Pavel Hlinka, významná osobnosť cestovného ruchu v Českej republike a Jan Kratina, môj súčasný šéf vo firme CPI Hotels, ktorý je pre mňa svojím pozitívnym prístupom k životu a férovosťou veľkou inšpiráciou. Na Slovensku napríklad mám veľmi rád Michala Bursíka, rešpektujem jeho odborné názory. Potom sú to redaktori odborných časopisov – rád čítam Hoteliera, Horecu a všetky odborné časopisy vychádzajúce na Slovensku, v Česku alebo v zahraničí.
Máte ambíciu riadiť nejaký iný hotel v rámci siete?
Ambíciu mám, ja si myslím, že 7 – 9 rokov je dosť na to, aby človek zobral nejakú ďalšiu výzvu. To už je na rokovaní s vedením našej spoločnosti.
Keby ste neboli riaditeľom, na ktorom úseku v hoteli by ste chceli pracovať? Kde ste strávili najviac času?
Najviac času asi človek venuje stravovacej prevádzke, lebo je najťažšia. Zásoby a materiál, tovar, navyše môže dôjsť k problémom s hosťom. Potom som sa venoval obchodu a marketingu, revenue a yield manažmentu. Hotelier musí byť dojka, právnik, psychológ, ekonóm, kuchár… aj preto je tá práca zaujímavá, preto ju máme my hotelieri radi, pre jej rôznorodosť. Keď ste právnik, ste právnikom každý deň v roku… Keby som si mal vybrať v hoteli, chcel by som robiť na recepcii. Osobne sa domnievam, že recepčných v blízkom čase nahradia automaty na check-in, ako ich poznáme z letiska. Firma už uvažuje takéto automaty odskúšať v pražskom hoteli vo Vysočanoch, a my by sme to tiež vďaka našej obsadenosti vyskúšali. Takže mal by som tam tie nové počítače a vysvetľoval hosťom, ako sa majú zacheck-inovať, pomáhal by som im, robil upselling, to sa mi páči.
CPI Hotels je najväčšia česká hotelová sieť, ktorá má v portfóliu 6 významných značiek – Budha Bar Hotel Prague – vlajková loď firmy, Clarion Hotels, Fortuna Hotels, Spa & Kur Hotels, Mamaison Hotels & Residences, Private Label Hotels. Portfólio spoločnosti predstavuje 8 400 lôžok a 11 300 konferenčných miest v 29 hoteloch v strednej Európe vrátane takých metropol ako Moskva, Varšava, Budapešť, Bratislava a ďalej v Prahe a krajských mestách ČR. Firma plánuje v budúcom roku expanziu do ďalších českých miest.
Čo ma posúva ako hoteliera
Dôraz na kvalitu služieb a komunikáciu
Hotel je vtedy dobrý, keď je hosť výborne obslúžený. Niektorí moji kolegovia v Česku hovoria, že dnes je jedno, či je tanier podaný sprava, či zľava, dôležité je, či ten, kto ho donesie, vie komunikovať s hosťom. Základom úspešného hotela je dnes kvalitná služba a komunikácia s hosťom.
Trpezlivosť, vytrvalosť, náročnosť
To sú dôležité vlastnosti, aby ste nevzdali boj s neúspechom. Tým môže byť frustrovaný zamestnanec či nespokojný hosť… Netreba sa nechať znechutiť. Náročnosť k sebe aj k ostatným je dôležitá. Stále sa učiť nové veci, cestovať a inšpirovať sa. Vytrvalosť. Nebudem chodiť pekne oblečený len týždeň, a potom sa už zanedbám. Kvalita a „performances“ nemôžu mať kolísavú podobu, ale vyrovnanú. Latka musí byť nastavená. A keď to vyžadujem od seba, tak chcem, aby ju držal aj môj tím.
Vedieť, kam idem
Musíme mať stanovené ciele. Ak máme stanovené ciele, sú pre nás vodidlom a vieme, k čomu smerovať. Ekonomické, obchodné, marketingové a personálne – to všetko sa odsúhlasí na budget mítingu a vieme, aký cieľ dosiahnuť. Ako – je na nás, pričom existuje vo vzťahu vždy určitá miera dôvery. Vieme, na čo sa máme pripraviť nasledujúci rok. V tom je zasa výhoda reťazcových hotelov, že sa ciele stanovujú spoločne a včas. Je daný smer, ktorým máme ísť a kolegovia z centrály majú na starosti kontrolovať, či zo stanoveného cieľa nevybočujeme. Kontrola plánovaných ukazovateľov je dôležitá. Platí to aj v osobnom živote. Každý človek musí mať nejaký sen, cieľ, kam sa chce dostať, či chce zotrvať na mieste, alebo sa chce priblížiť nejakému vzoru, či chce mať šťastnú rodinu… Každý má svoj vlastný sen, pre každého hoteliera je dôležité niečo iné.
„Googliť“
Googlim si informácie o významných hosťoch, ktorí majú prísť do hotela. Aké majú koníčky, tituly pred menom, za menom, aby som s nimi vedel správne komunikovať. Musíte vedieť, kto vám prichádza do hotela, aký je to hosť, čo má a čo nemá rád. Napríklad keď mal prísť Usain Bolt, najrýchlejší muž planéty, zistil som, že má rád kuracie nugetky, pivo Guinness a keď sa lúčil so športovou kariérou v ČR, tak sme ho prekvapili na večeri darčekovým košom plným Guinnessu, tanierom s kuracími nugetkami a bol úplne prekvapený, odkiaľ to vieme. Hneď bola uvoľnenejšia atmosféra, určite na to spomínal niekde v lietadle, že to dostal v ostravskom Clarione na rozlúčku.
Práve pre sieťový hotel je dôležité, aby sme hostí poznali, aby sme nadviazali osobný kontakt. Samozrejme, že keď máte veľa hostí, tak si môžete pamätať 10 – 20 %. Ja sa snažím cibriť si pamäť, aby som si pamätal, kto u nás kedy bol, ako sa volá a čo má rád. V každom prípade však v hoteli používame také manažérske systémy, ktoré nám umožňujú v profile hosťa zaznamenať čokoľvek, čo sa o jeho potrebách dozvieme. Napríklad, že pani nerada býva pri výťahoch, lebo jej prekáža, keď vystupuje z hotelovej izby a niekto práve vystupuje z výťahu. Máme tak prehľad o hosťoch a ich preferenciách a zvyklostiach, a tieto údaje má k dispozícii každý vedúci, ktorý so systémom v prvej línii pracuje.
Mať vnútorného influencera pri inováciách
Je dobré, keď má hotelier kolegu – vnútorného ovplyvňovateľa (internal influencera). To sú tí, ktorí majú svoju prácu a hotel radi, pracujú u nás dlho a podporia nás, keď zavádzame napríklad inovácie. Rozumejú im a pôsobia na svojich kolegov, vysvetlia im to ich rečou, aby inováciu prijali. Ak máte takýchto influencerov, o to ľahšie sa vám riadi hotel.
Hosť je prvoradý
Je dôležité byť vpredu na javisku, nie niekde vzadu v kancelárii, lebo tam nič zaujímavé nevidíte. Musí vás byť vidieť. Ja som doobeda väčšinou vpredu pri hosťoch, venujem sa im, snažím sa vyriešiť, ak nastane nejaký problém, a do kancelárie prichádzam okolo obeda, alebo večer, a vtedy sa venujem napríklad mailom. Ale hosť je pre mňa a môj tím vždy prvoradý.
Láskavý prístup k mileniálom
K mileniálom sa treba správať s otcovským prístupom. Byť na nich aj náročný, ale dať im voľno, keď potrebujú. Sú totiž veľmi závislí od voľného času, pritom by chceli veľa zarobiť a postúpiť kariérne vyššie v rámci hotela. Snažíme sa im vytvoriť priestor, aký potrebujú, lebo sme radi, že ich máme, najmä v dnešnej dobe, keď je problém nájsť zamestnancov. My nemáme problém s čašníkmi, kuchármi, cukrármi, skôr s recepčnými.
Vedieť relaxovať, vypnúť
Po veľkom psychickom vypätí, náročnej akcii či príprave veľkej medzinárodnej akcie si treba vedieť aj oddýchnuť, zaplávať si, relaxovať. Ja relaxujem na gauči, pred televízorom, pri hudbe, v záhrade. Milujeme slovenské hory, ale nedostatok času spôsobuje, že sa nedostanem až do Tatier, ale len do okolia Piešťan, kde máme rodičovský dom, o ktorý sa staráme. Chcel by som začať s golfom a užívať si prírodu a tento šport. K ďalším plánom patrí zbaviť sa veľkého zlozvyku – fajčenia. Od vysokej školy som tuhý fajčiar a chcel by som sa dožiť aj vnúčikov… Veľmi rád hľadám inšpiráciu v odborných časopisoch. A nesmiem zabúdať na moju rodinu, v ktorej mám veľkú oporu, za čo jej patrí vďaka.
Spoločenská zodpovednosť
Situácie, keď robíte rozhodnutia v prospech núdznych, ekologické rozhodnutia na zníženie uhlíkovej stopy, keď odovzdávate svoje skúsenosti mladým, a tým talentovaným sa zvlášť venujete. Tých učíte prevziať raz zodpovednosť. Odovzdáte svoj diel charite a ľuďom, ktorí nemajú toľko šťastia ako vy. Darujete im šatstvo, vyradenú bielizeň a finančné príspevky, pomáhate ľuďom, ktorí sú v núdzi. To sú atribúty spoločenskej zodpovednosti hotela. To sú niektoré naše aktivity, ktoré firma veľmi oceňuje, dokonca teraz zriadila na centrále pozíciu, ktorá bude túto ideu komunikovať s ostatnými hotelmi spoločnosti. Dnes už je to dôležité aj z obchodného hľadiska, medzinárodné korporácie vyhľadávajú rešpektované hotely s rozvinutým programom spoločenskej zodpovednosti.
Text: Zlatica Kramárová
Foto: archív RB
