Searching
Search

Ako funguje decembrová schéma pomoci cestovnému ruchu?

Turizmus je na Slovensku v podstate od vzniku republiky na okraji záujmu všetkých doterajších vlád. Tak to aspoň vnímajú už tri desaťročia ľudia, ktorí v ňom pracujú a podnikajú. Koronakríza ho vystavila ťažkej skúške, patrí k najpostihnutejším odvetviam. Čo sa týka nastavenia štátnej pomoci povinne zatvoreným podnikom, čísla aj pocity aktérov hovoria, že v porovnaní so susedmi, aj teraz ťahajú slovenskí podnikatelia za krátky povraz.

Okrem príspevkov na mzdy pre zamestnancov, ktorí sú doma v režime „prekážka v práci“ vlastne doteraz nijaká neexistovala.  Na jeseň ministerstvo dopravy a výstavby za pomerne veľkej mediálnej pozornosti oznámilo pomoc zariadeniam cestovnému ruchu vo výške 100 miliónov eur – a potom sa niekoľko týždňov nič nedialo. Schému pomoci nakoniec spustilo 15. decembra a podľa aktuálnych informácií k 12. januáru prijalo cez portál slovensko.sk približne 3500 žiadostí o kompenzáciu výpadku príjmov v cestovnom ruchu pre pandémiu koronavírusu. Zo 100 miliónového balíka podľa informácií z ministerstva doteraz spracovali a postupne na účty oprávneným prijímateľom posielajú 11 391 503,66 eur. „Uvedomujeme si, ako dlho čakali firmy a podnikatelia zo sektoru cestovného ruchu na finančné kompenzácie. S cieľom vyhodnocovať žiadosti ešte rýchlejšie, sme prijali brigádnikov tak, aby sme mohli pomoc posielať žiadateľom bezprostredne po kladnom posúdení. Odhadujeme, že týždenne budeme schopní vybaviť 500 žiadostí,“ uviedol minister dopravy a výstavby Andrej Doležal.“

Tridsať dní na vybavenie

Dostali sa ale už peniaze reálne tam, kam mali smerovať? Prezident Zväzu cestovného ruchu a generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Marek Harbuľák hovorí, že podľa informácií od členov, firmy pomaly začínajú peniaze dostávať, ale je aj dosť takých, ktorí o pomoc ešte nepožiadali.

Z miniprieskumu medzi pár hotelmi, ktorý Hotelier robil vyplynulo, že peniaze z opýtaných dostali zatiaľ dva hotely – Devín v Bratislave a Zochova Chata v Modre (majú jedného majiteľa).  „Peniaze prišli tesne pred Silvestrom“ hovorí výkonný riaditeľ Nenad Smilajkov. Ostatní ešte len čakajú. Jozef Ivanič, majiteľ hotelov Forton a Lesná v Starej Lesnej, skonštatoval, že o pomoc požiadali a všetky „náležitosti“ poslali ešte 15. decembra, teda v deň keď bola schéma otvorená. Ale zatiaľ ešte nijaké peniaze neprišli. „Keď som sa informoval, ako sa veci majú, dostal som odpoveď že lehota na vybavenie je 30 pracovných dní, takže to môže byť aj začiatok februára,“ hovorí. Ani v hoteli Zelená Lagúna pri Domaši zatiaľ peniaze nevideli, riaditeľka Sylvia Manduľáková verí, že prídu do konca januára. Inak je ale s prístupom ministerstva spokojná. „Žiadosti, ktoré sme podávali boli urobené prehľadne, nijako nás administratívne nezaťažili. Boli sme medzi hotelmi, ktoré mali možnosť ich pripomienkovať ešte pred schválením a moje návrhy na zmeny napríklad zohľadnili,“ hovorí. Branislav Babík, predseda predstavenstva spoločnosti Best Hotels Properies, ktorá má päť hotelov v Bratislave, Košiciach a Vysokých Tatrách, hodnotí pomoc, prichádzajúcu až desať mesiacov po začiatku pandémie, ako veľmi oneskorenú.

A dosiahnuť na ňu je pre niektoré zaradenia ťažké aj z dôvodov, na ktoré sa v schéme nemyslelo a tak sa do nej „nevošli“. Teraz čakajú na posúdenie oprávnenosti svojich žiadostí, ako napríklad Grand Hotel Bachledka v Bachledovej doline. „My stále čakáme na vyjadrenie z ministerstva, pretože nespĺňame kritérium 40 percentného výpadku tržieb. Dôvod? V roku 2019 sme hotel rekonštruovali, takže sme mali zatvorené. Otvorili sme v júni 2020, takže samozrejme sme oproti roku 2019, keď sme mali nulové tržby, mali v 2020 nárast. Takže podľa schémy nárok na pomoc nemáme, pritom nás vládne opatrenia zasiahli presne rovnako ako iných,“ konštatuje spolumajiteľka Jana Strachanová.

 

Komu štát pomáha?

Rozdielne názory medzi hoteliermi panujú aj čo sa týka dostatočnosti výšky kompenzácie. Podľa Mareka Harbuľáka je nastavená dobre. Petra Ďurčeková, riaditeľa hotela Pod Lipou v Modre Harmónii vypočítava, že im by mala pokryť asi tretinu fixných nákladov. Zatiaľ tiež na peniaze čakajú. „Lepšie ako nič,“ hovorí. Jozef Ivanič je radikálnejší. Konštatuje, že ak sa v dohľadnom čase hotely neotvoria a nie je, žiaľ, dôvod myslieť si, že to tak bude, tak v najbližších mesiacoch príde vlna konkurzov. „Od niektorých kolegov som už počul, že ak bude fungovať štátna pomoc tak ako doteraz, budú nútení požiadať o ochranu pred veriteľmi. Peniaze z decembrovej schémy to môžu akurát tak o mesiac-dva oddialiť,“ myslí si.

Čo sa týka príspevku na mzdy pre zamestnancov, ktoré spadajú pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, majú hotely tiež (podobne ako na jar) rozličné skúsenosti. Branislav Babík hovorí, že príspevky meškajú, podobné skúsenosti má N. Smilajkov – zatiaľ dostali vyplatené za jeden hotel do októbra a za jeden do septembra.

Na východe, konkrétne Zelenej Lagúne vyplácajú bez meškania. „Vždy nám prídu peniaze hneď po podaní žiadosti. Teda najprv musíme všetko vyplatiť my a potom dostaneme peniaze,“ hovorí riaditeľka hotela S. Manduľáková.

Aj J. Ivanič zo Starej Lesnej má dobré skúsenosti, hovorí, že peniaze im prichádzajú niekoľko dní po poslaní žiadosti a podkladov. Upozorňuje však na inú vec. „My dostávame na zamestnanca niečo vyše 800eur, ale keď spočítame všetky odvody, ktoré treba štátu zaplatiť, tak nám vyjde, že z tých 800 eur čo nám štát pošle, mu 500 eur musíme vrátiť. Takže reálne nám na plat každého zamestnanca prispeje necelé tri stovky. Mám pocit, že skôr ako nám, pomáha štát sebe.“

Najbližšiu budúcnosť nevidia oslovené hotely ružovo. „Kedy otvoríme? To samozrejme nezávisí od nás. Ešte pred niekoľkými týždňami som považoval odpoveď mať otvorené počas Veľkej noci za pesimistický variant, teraz sa mi to zdá skôr ako optimizmus,“ zamýšľa sa J. Ivanič. V Zelenej Lagúne sa rozhodli mať do konca marca zatvorené. Ďalšie hotely považujú za realistický scenár, že normálne začnú fungovať až v lete.

„Znovuotvorenie našich hotelov závisí od situácie na trhu a od rozhodnutia vlády SR. Situácia na najbližšie mesiace je ale v oblasti turizmu veľmi nepriaznivá,“ uzatvára B. Babík.

 

Veľkí ešte čakajú

Keďže limit čerpania pomoci zo súčasnej schémy je stanovený na 200 000 eur na žiadateľa, je určená len pre menšie spoločnosti. Takže napríklad najväčší subjekt v slovenskom turizme, Tatry Mountain Resorts, ktorý prevádzkuje aj niekoľko hotelov, žiadosť o pomoc zatiaľ nepodal. Podľa manažéra komunikácie a PR Mariána Galajdu čakajú na ďalšiu výzvu, ktorá bola avizovaná na január 2021. Upozorňuje však, že poskytnutie podpory vo výške maximálne 10 % z tržieb predchádzajúceho roka určené na prefinancovanie fixných nákladov je nepresný predpoklad, pretože v prípade lyžiarskych rezortov sú fixné náklady výrazne vyššie.

 

Zarobili na Silvestra? Ani nie.

Koniec roka je vždy pre hotely zlatou baňou a aj tento rok plnili obrazovky zábery z preplnených chodníkov vo Vysokých Tatrách. Veľa ľudí síce bývalo v penziónoch a po súkromí, ale aj hotely boli pomerne plné. Následný lockdown od 1. januára však ekonomiku záverečného týždňa poznamenal. „My sme napríklad museli kvôli tomu, ako vychádzali dni voľna, nakúpiť zásoby až do 11. januára. Keďže sme boli nútení tretieho zatvoriť, veľa nám toho zostalo. Takže sme museli znehodnotiť potraviny asi za 3 500 eur,“ hovorí J. Ivanič. Podobnú skúsenosť má aj Jana Strachanová. V ich hoteli vo vlastnej réžii robili dva krát aj testovanie hostí, jeden deň ich vyšiel 500 eur a zamýšľa sa: „Keď vyčíslime všetky náklady, neviem, či neurobili lepšie hotely, ktoré zostali zatvorené.“

 

Text: Natália Ullerová

Foto: archív hotelov

Partners