V projekte LadyChef Petra a Zuzany Sisákovcov varila v polovici februára v Poprade jedna z hviezd talianskej špičkovej gastronómie, Victoire Gouloubi, ktorá má konžské korene.
Keď sa povie šéfkuchár, predstavíte si pána v rondone, prípadne aj s vysokou čapicou. Keď sa povie šéfkuchárka, predstavíte si pani zo školskej jedálne v nie najčistejšej zástere. Týmito slovami zvyčajne uvádza Peter Sisák degustačné večere projektu LadyChef, ktorý spolu s manželkou Zuzanou „priviedli“ na svet pred niekoľkými rokmi.
Chcú v ňom slovenskému publiku predstavovať najlepšie šéfkuchárky sveta a ukázať, že ich umenie nijako nezaostáva za kuchárskymi umením ich kolegov. Aj keď gastronómia je stále najmä mužskou záležitosťou.
Migrantka z Konga v Taliansku
Ostatná – už 11.-ta hosťka Zuzany Sisákovej, s ktorou spoločne vytvorili menu štyroch rúk, keďže sa na ňom vždy podieľajú hosťujúca šéfkuchárka aj popradská hostiteľka, to mala v mužskom šéfkuchárskom svete ešte ťažšie. Pretože nielen že je žena, ale pochádza z iného kontinentu a ešte má aj inú farbu pleti…
Victoire Gouloubi, ktorá v Poprade-Spišskej Sobote varila tento rok, je totiž z afrického Konga. Do Európy, presnejšie do Talianska prišla ako 20-ročná a dnes by sme ju označili ako migrantku či utečenkyňu. Podarilo sa jej vtedy spolu s mladším bratom získať študentské vízum. A tak odišla z Konga, kde roky predtým zúrila vojna, s vidinou lepšej budúcnosti a štúdia práva za krajším životom na Apeninský poloostrov.
Spávanie na stanici a zvyšky z kontajnerov
Ako študentka bola bez peňazí, čo znamenalo spávanie na železničnej stanici a hľadanie zvyškov potravy v okolí rýchlych občerstvení… Victoire hľadala možnosť ako prežiť. Strýko, ktorý pôsobil v Taliansku ako kňaz jej navrhol, aby sa zapísala na odbornú školu, kde by mohla hneď začať pracovať. Mohla si vybrať, či sa stane kaderníčkou alebo kozmetičkou, ale nakoniec začala študovať na hotelovej škole. Hneď aj začala brigádovať v reštauráciách, takže začala zarábať a navyše nezostala hladná….
Koniec-koncov v kuchyni sa spolu so svojimi tetami „motala“ aj v Kongu. Lepšie povedané, posielali ju tam, aby pri varení ochutnávala a pribrala. Afričania totiž majú radi „oplácané“ devy a ona mala 45 kilogramov.
Žena a ešte aj z Afriky
Po skončení hotelovej školy (právo nakoniec nedokončila) chcela v gastre napredovať. Jeden známy jej vtedy povedal, že v Taliansku si môže vybrať medzi trattoriami, gurmánskymi reštauráciami a potom haute cuisine, ale tá je len pre ľudí so silným charakterom.
Odpovedala mu, že v Kongu počas vojny videla mŕtvych ľudí a svištiace guľky a že silný charakter má. Presvedčila ho, aby zavolal svojmu známemu, michelinskému šéfkuchárovi Claudiovi Sadlerovi. Ten ju prijal na brigádu. Bola tak prvou Afričankou, ktorá začala objavovať vysokú taliansku kuchyňu.
S úsmevom spomína, že kolegovia vtedy uzatvárali stávky, koľko hodín tam vydrží. Zostala tam rok. Potom nasledovali ďalšie skúsenosti a už ako 26-ročná bola sama executive chef. V istom rozhovore spomínala, že v tých časoch nebol nijaký muž nadšený z predstavy, že ho bude riadiť žena, navyše čierna a africká.
