Tretí ročník konferencie HORECA Summit 2023 v tatranskom Grand Hoteli Bellevue s témou Ako to (ne)zvládame priniesol odbornú diskusiu, aktuálne témy, konkrétne riešenia aj zaujímavú zostavu spíkrov a vyše stovky hostí z radov hotelierov.
Úvodný blok dvojdňovej konferencie dal pomyselnú bodku za pandémiou. Aké sú najväčšie problémy a zároveň najväčšie výzvy ťažko skúšaného segmentu hotelov, reštaurácií a cestovného ruchu? Kto a ako dokáže vôbec obstáť v najťažších časoch v novodobej histórii?
Ako to všetko (ne)zvládame
O problémoch pri vyplácaní kompenzácií a ako sme to (ne)zvládali hovorili zástupcovia podnikateľského sektoru aj štátu. Pomoc štátu obhajovala Katarína Bruncková, štátna tajomníčka Ministerstva dopravy SK, pohľad a skúsenosti z druhej strany priniesli panelisti z podnikateľského sektoru – Jiří Kotulán, NH Bratislava Gate One), Pavol Benčík (Bencik Culinary Group), Marcela Lauková (Agritour, Klub CK a SACKA). Branžu zastupoval prezident Asociácie hotelov a reštaurácií SR (AHRS) Marek Harbuľák, skúsenosti z Česka priniesol prezident Asociácie hotelov a reštaurácií Českej republiky (AHR ČR) Václav Stárek. Čo prinesie nová doba, inflácia a zdražovanie každému zo segmentov, ako rozšíriť ponuku v súvislosti s vyššími cenami a reflektovať na zmenené správanie sa klientov, ktorí sa rozhodujú zo dňa na deň? Na tieto témy priniesli diskutujúci rôzne pohľady, zhodli sa na tom, že prestávame mať výhodu „lacnej“ destinácie. „My ale ani nechceme byť lacnou destináciou, lebo menu na 150 CZK nie je udržateľné“, zdôraznil V. Stárek
Work-life balance v HORECA branži je tak trochu utópiou…
Zamestnanec roku 2023
Vždy aktuálnou témou druhého bloku boli zamestnanci – ich nedostatok a východiská. Pre cestovný ruch, kde je ľudský faktor nenahraditeľný, sú ľudia vždy témou č. 1, preto jedným zo spíkrov bol riaditeľ Slovakia Travel Václav Mika. Ako povedal ďalší z panelistov, HR špecialista Michal Bursík – pri tisíckach absolventov hotelových škôl sa chce tomuto remeslu venovať len minimum z nich, akútny nedostatok je výkonných pracovníkov (kuchár, čašník), lebo všetci chcú byť manažéri. Upozornil na roztrieštenosť a desiatky odborných škôl v porovnaní s minulosťou a 3 – 4 výberovými akadémiami, kam bol obrovský problém sa dostať, no tieto vyprodukovali bývalú generáciu riaditeľov hotelov. Príspevok smeroval k štátnym reguláciám, ktoré sú – na rozdiel od podnikateľského sektoru – nepružné. Problémy s roztriešteným a nekvalitným školstvom, ako aj byrokratické bariéry pri zamestnávaní cudzincov pretrvávajú dlhé roky, očakávaný masívny prílev Ukrajincov na hotelové pozície sa nekonal.
Na dnešnom trhu práce kraľujú benefity, ktoré si môžu dovoliť najmä veľkí operátori, slovenského lídra v tomto segmente zastupoval HR director TMR, a. s. Marek Schwarz. Menšie zariadenia rodinného charakteru ich môžu vykompenzovať práve rodinnou atmosférou a „ľudským“ prístupom, ktorý však práve často chýba. Ľudia sú „masírovaní“ work-life balance, čo sa v hospitality sektore 24/7 dodržiava len ťažko. Po asi 10 rokoch sa vrátil do branže problém s meškajúcimi výplatami. Prezidentka HrCom Ľudmila Guerin (Big4 – PricewaterhouseCoopers) priniesla pohľad zvonku. Tento problém riešia všetky branže (ktoré nenúkajú populárny home office) najmä zdravotníctvo, služby a stavebníctvo. To potvrdil aj Michal Michalov z ÚPSVaR v Košiciach.
Všetci sme už online. Stačí to?
Ako sa mení správanie zákazníkov? Čo všetko ho dnes ovplyvňuje a ako sa teda majú svojim potenciálnym klientom prihovoriť tzv. kamenné prevádzky? Majú šancu v e-businesse iba noví hráči a aké inovácie musia urobiť tí, ktorí chcú prežiť a posilniť svoje postavenie? Prehľad digitálnych trendov a online komunikácie súčasnej éry priniesli Pavol Minár (Inspirations Minar), Gabriel Tóth (New School Communication) a Michal Šramko (EDO-KIN Group). K rýchlo sa meniacim časom digitalizácie v cestovnom ruchu sa vyjadril aj ďalší spíker, 20 rokov pôsobiaci v súkromnej sfére, dnes GR sekcie CR MD SR Tomáš Ondrčka. Ten vidí v porovnaním s meniacim sa svetom biznisu nepružnosť štátnych systémov.
K zimnej sezóne pri extrémnom zvyšovaní cien vstupov sa na dopyt moderátora Petra Vavra vrátil Igor Rattaj, predseda predstavenstva a GR TMR, a. s. „Všetci sme urobili maximum pre zníženie nákladov, ale napriek tomu sme museli ceny zvýšiť, čím sme preniesli ťarchu inflácie aj na hostí, čo je prirodzené. Všetci musíme cítiť ťarchu situácie na svojich peňaženkách. Zvýšenie cien zachránilo tržby aj pri zníženej návštevnosti, ktorá bola dôsledkom aktuálnej ekonomickej situácie v krajine. Ľudia si nedovolia ísť do reštaurácie trikrát, ale len dvakrát alebo raz, ale prišli a ich spotreba sa neznížila. To je v konečnom dôsledku dobre pre ekonomiku, lebo sa rozprúdi biznis. Sezóna bola pre nás prekvapivo dobrá. Až som bol prekvapený, koľko boli ľudia ochotní míňať a akceptovať premietnutie zvýšenej ceny nákladov do finálneho produktu.“
Kde sú naši zákazníci?
V najbližších rokoch bude služby domáceho cestovného ruchu využívať skôr solventnejšia klientela. Má svoje nároky na kvalitu a pridanú hodnotu. Čo presvedčí dovolenkárov, aby svoje peniaze radšej ako v zahraničí minuli doma? Čo bude rozhodovať v boji o zákazníka a o akého zákazníka sa bude vôbec bojovať? Akú stratégiu má v oblasti cestovného ruchu štát, aké možnosti a schopnosti majú regióny? A čo my, aké sú naše priority a akým spôsobom chceme zlepšiť svoju pozíciu po krízových rokoch? Na motív posledného bloku hľadali odpovede Lucia Matvija (Slovakia Travel), Lucia Blašková (Region Vysoké Tatry), Radoslav Nackin (Gastronomy Slovakia) a Michal Kič ml, riaditeľ hotela Partizán.
Podľa riaditeľky sekcie podpory CR Slovakia Travel L. Matvija má Slovensko čo ponúknuť – našou doménou je široká škála produktov (jaskyne, termálne pramene, city breaks, pamiatky, príroda, národné parky, gastronómia… ), ekologický prístup (rozvinutá železničná doprava, projekt Letné vlaky) a autenticita, ktorá je pre západných návštevníkov atraktívna. Keďže inflácia a zdražovanie valcuje všetky západné krajiny Európy, Slovensko zostáva stále cenovo výhodné. Potvrdila to L. Blašková – zimná sezóna 2022/23 bola pre Vysoké Tatry druhá najlepšia hneď po rekordnom roku 2019. Prekvapením bol prílev Maďarov, ale aj Rumunov a návštevníkov z Pobaltia. Stále však chýbajú férové podmienky štátu pre podnikanie v branži a zrovnoprávnenie súkromných poskytovateľov ubytovacích služieb (Airbnb).