Skúsme sa dnes porozprávať o sexuálnej výchove, presnejšie, o sexuálnom obťažovaní v hoteli. Otvorená kultúra bez strachu hovoriť o týchto témach môže prispieť k tomu, aby sme z niečoho, čo môže byť potenciálne veľmi nebezpečná zbraň, urobili niečo, čo z nás urobí lepších šéfov a dá našim ľuďom pocit bezpečia.
Kde končí zábava?
Možno sa pýtate, o čom to hovorím… Kedysi som počula vtedy roztomilý vtip „Na Slovensku sme nemali problém so sexuálnym obťažovaním, na Slovensku sme doteraz mali zábavu.” Dnes sa mi to, samozrejme, už také vtipné nezdá, hlavne preto, že rozumiem, kde končí zábava a čo všetko je sexuálne obťažovanie.
Ako som už spomínala, určité obdobie svojho šéfovania som pracovala v kúpeľnom meste. Medzi každodenné procedúry patrili masáže a zažila som tam riešenie najbizarnejšieho prípadu sexuálneho obťažovania za celú svoju kariéru.
Bizarný prípad obťažovania
Jedného dňa mi pípla v telefóne správa – mail od šéfa z centrály vo Viedni. Mal názov „Sexuálne obťažovanie v hoteli”. Išla som radšej do svojej kancelárie a pozrela si ho poriadne na počítači.
Text mailu bol jednoduchý… prosím preveriť… V prílohe bola sťažnosť od klientky z môjho hotela a fotografia zamestnanca, ktorého obvinili. V prvom momente ma to hrozne pobúrilo. Predýchala som to a napísala šéfovi, že to samozrejme preverím, ale upozornila som ho aj na fakt, že tento zamestnanec masíruje, alebo sa inak stará približne o 100 žien denne, väčšina z nich je nahá… úplne by som sa neunáhľovala v rozhodnutiach.
Zavolala som si maséra a otvorene som sa spýtala, či si pamätá na túto konkrétnu klientku. Trochu zbledol a rozrozprával sa o tom, ako neodhadol situáciu a trval na tom, aby si vyzliekla podprsenku počas masáže. Nedokázal by ju tak dôkladne vymasírovať, netušil však, že pani je po dvojitej masektómii a v podstate ju prinútil, aby mu tento fakt priznala vizuálne. Napriek tomu pani ostala na masáž a pri odchode vyzerala byť spokojná, tak nepredpokladal, že sa bude sťažovať. V hlave mi už šrotovalo ako musím upraviť postupy, aby sa to nezopakovalo, ale uznala som, že toto by pani mohla pociťovať ako sexuálne obťažovanie a bola pripravená to riešiť.
Až keď som mala predstavu, čo čakať, rozhodla som sa pozrieť si verziu klientky. Keď som otvorila prílohu, čítala som slová, pri ktorých mi išiel mráz po chrbte. Pani písala, ako si vybrala Karlove Vary, lebo si myslela, že tam ako sama žena bude v bezpečí. Ako veľmi sme sklamali a zranili jej dôveru. Pani písala ako veľmi miluje svoje deti, aká to bola obeť, že ich nemohla vziať so sebou. A ešte u nás zažije niečo takto hrozné. Navyše je onkologická pacientka a nevie, koľko času ešte má… Bolo mi hrozne. Často cestujem sama a jej slová boli mojou absolútnou nočnou morou. Dala som si pauzu, snažila sa prísť na to, čo je v tejto situácii najlepšie.
Pani som hneď odpísala, že jej veľmi pekne ďakujem za dôveru, že situáciu s plnou vážnosťou vyšetrujem a ozvem sa jej čo najskôr…
Keď som sa vyvetrala a upokojila, vrátila som sa späť, aby som si dočítala tú sťažnosť. Tu som sa prvýkrát zarazila. Pani vôbec nespomínala incident s podprsenkou. Rozpovedala príbeh, ako jej masér vložil do ruky jeho, citujem, „orgán” a nútil ju, aby ho držala v ruke po celý čas… ten orgán… prvé, čo mi v tom momente napadlo bolo, že to musel byť výnimočne dlhý orgán, keďže masér behá pri masáži okolo celého stola… špeciálne tento, lebo bol fakt dobrý a chodila som k nemu aj ja… Zavolala som si ho zase, už bol chudák v strašnom strese, ale moja priama konfrontácia s príbehom pani ho úplne odrovnala. Ostal v takom úprimnom šoku až zhrození, že som absolútne nepochybovala o tom, že tento príbeh pravdivý nie je.
Vystrelila som teda naslepo… Najprv som sa jej hlboko ospravedlnila za správanie zamestnanca, koniec koncov ten jeho tanec s podprsenkou by som ja premenovala na profesionálne nezvládnutú situáciu a bolo na mieste sa nejakým spôsobom neutrálne ospravedlniť, hoci to pani nespomenula. Keďže som vedela, že toto môže potenciálne zničiť nielen kariéru, ale aj celkovú prestíž, dedukujúc z jej slov v prvej časti sťažnosti som to na ňu skúsila ako na matku dvoch detí a ponúkla som jej ako kompenzáciu víkend v našom hoteli pri Disney parku.
Tipla som si správne, pani len nemala záujem o Paríž, ale o Berlín. A nie víkend, ale štyri noci. S deťmi sa nemusím trápiť, oni si nájdu niekoho na stráženie. Bim bam, skoro som naletela. Ale od tohto momentu to už bol iba obchod. Zariadila som im konkrétne dátumy v našom hoteli v Berlíne, stálo ma to dva víkendové pobyty u mňa v hoteli a prípad bol pre mňa uzavretý.
O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď sa táto umierajúca matka po pár týždňoch ozvala a poprosila, či by si ten Berlín nemohli o pol roka posunúť. Jasné, že som posunula, keď sa ma ale opýtala či jej nepomôžem s letenkami, ukončila som vyjednávanie a prípad som definitívne uzavrela.
Čakala ma ešte nemilá povinnosť, na ktorej sa odvtedy bavia všetci moji kolegovia…
Pravidlá, ktoré pomáhajú
Po určitej úprave procesov som musela jedného po druhom volať k sebe do kancelárie masérov a porozprávať sa s nimi o takých dôležitých veciach ako napríklad akú majú do práce nosiť spodnú bielizeň. Jedným slovom – pevnejšiu. Aby sa im podľa možnosti nestávalo, že sa o klientku nevhodne obtrú počas masáži. Vo voľných trenkách je to len otázka času. Bavila som sa s nimi o tom, ako si majú vyskúšať rôzne polohy masážneho stola, aby našli takú, ktorá im vyhovuje a zároveň zabráni prípadnému problému, ktorému by sme mohli čeliť. Nepochybujem, že si to každý jeden z tých ôsmich chlapov užil viac ako ja.
Ale napriek absurdnosti situácie som si uvedomila, že toto je niečo, čo vás nikde nenaučia! Nikde sa o tom nerozpráva a máme pocit, že sexuálne obťažovanie je niečo v telke a nás sa to netýka.
Týka sa to každého jedného z nás.
Toto už naozaj nie!
Pracujeme v odvetví, kde sme v ustavičnom kontakte s cudzími ľuďmi. Anonymita návštevy hotela alebo reštaurácie spôsobia, že sa na nás veľakrát ani nepozerajú ako na živé bytosti. Prihláste sa, ktorú alebo ktorého už pozval hosť na izbu. Tipujem, že tak 80 % žien z našej brandže má ruky hore. Odrobila som si svoje roky na recepcii, na salese, v exekutíve aj vo vysokom manažmente a sexuálne obťažovanie som zažila a zažívam dodnes. Zlepšilo sa to, ja som sa naučila na to správne reagovať a nebojím sa ísť do konfrontácie.
Rozprávajme o tejto téme s našimi zamestnancami. Pomôžme im samým pochopiť, že nie všetky zvyky z minulosti gastra si musia preniesť do budúcnosti.
Kuchári a čašníci už naozaj nemusia oblapávať študentky pri umyvárke, technici nemusia komentovať zadky chyžných, ale takisto tie sexistické poznámky a vtipné návrhy nemusia mať CEOs hovoriaci so svojimi top manažérkami.
Verím, že sa to stále deje takmer všade, lebo my predávame pocity. Môže to niekedy vzbudiť dojem, že to musíme trpieť, aby sme klientovi nepokazili zážitok, ale nemusíme!
Čašník nemusí flirtovať s klientkou, aby dostal tringelt, recepčná stálemu hosťovi nemusí dať číslo a je úplne v poriadku, ak sa s ním nechce stretnúť mimo hotela. Nezávisle od toho ako dlho sa poznajú. Netvrdím, že nikdy nepreskočí iskra, ale pokiaľ sa ľudia vzájomne dobrovoľne nedohodnú, tak NIE! Učme našich zamestnancov, že nie je v poriadku, aby každý kolega strčil ruku do výstrihu každej obdarenejšej kolegyni. Nie je to v poriadku a je úplne normálne o tom hovoriť, prísť za nami a my im to pomôžeme vyriešiť. Vytvoríme tak, okrem iného, kultúru dôvery, ktorá nám udrží zamestnancov, keď sa u nás budú cítiť v bezpečí…
