Ty si z prostredia luxusného hotela, rodičia majú grandhotel, bolo tam niečo, čo ťa fakt prekvapilo? Napríklad raňajky…
Musím pochváliť mojich rodičov, že na raňajky si v hoteli potrpia. Tým, že veľa cestujú, vidia raňajky v rôznych hoteloch a väčšinou to nie je nič, čo by ešte nevideli alebo nemali oni v hoteli. Ale stane sa, že aj oni povedia WOW! A stalo sa to aj tu. V Les Roches bol taký výber, že sme si dali len po kúsku zo všetkého, lebo sme chceli všetko ochutnať. Pri každom stanovišti bol študent a predstavil dopodrobna každé jedlo, vedel odpovedať na všetky otázky.
Základným postojom v Les Roches je akceptácia každého
Je to súkromná škola, myslíš, že niekoho aj nezoberú, alebo vylúčia?
Myslím si, že keby sa niekto vyslovene svojím prístupom nehodil na prácu v hotelierstve, tak ho nevezmú. Ale o vylúčení bola reč – a to bolo veľmi zaujímavé. Základným postojom je akceptácia každého. Ani najmenšia nevhodná poznámka, či hodnotenie druhého na základe rasovej, národnostnej či akejkoľvek inej odlišnosti sa tam neakceptuje, s takým človekom sa v Les Roches rozlúčia.
Ty si vyrastala v hotelovej rodine, mali ste penzión, teraz máte aj luxusný hotel, lyžiarsky rezort – a hovoríš, že celé leto pomáhaš, kde treba. Nikdy si nemala „panské maniere“ typu – ja som majiteľova dcéra, toto robiť nebudem…
To naozaj nie. Od mala sme so sestrami pomáhali robiť to, čo sme vedeli. Robili sme kávu, umývali poháre, pamätám si, ako nám vždy priložili stolček, aby sme dočiahli. Som zvyknutá, že cez týždeň som v škole a cez víkend vždy pomáham kde treba. Keď som nedávno študovala v USA a nemohla som pracovať, učiť som sa toľko nepotrebovala, nevedela som, čo s voľným časom. Keď som sa vrátila domov, hneď som celá rada „naskočila späť“ do svojho života, ten ma baví a v ňom som doma.
