Žltý RegioJet pozná asi každý. Málokto však vie, že jeho majiteľ nedávno vstúpil aj do hotelového biznisu so sieťou RegioJet Hotels. Aj tu ide svojou vlastnou originálnou cestou.
Čo vás priviedlo do hotelového sveta?
Je to taký covidový projekt. Moje firmy sú Student Agency a Regiojet, som najväčším predajcom leteniek v Česku, druhým najväčším predajcom dovoleniek a najväčším súkromným železničným dopravcom. Toto všetko sa cez covid zastavilo, dvetisíc ľudí bolo bez práce. Začal som vymýšľať nové veci. Jednou z nich boli vlaky do Chorvátska, pretože vlaky stáli, tak sme ich použili v Chorvátsku. A potom som kúpil pár hotelov. Nie je to žiaden veľký biznis. Uvedomil som si jednu vec. Problematika hotelov je asi v celej Európe rovnaká. V gastre a hotelierstve chýbajú ľudia. Hotely v západnej Európe najčastejšie prevádzkujú rodiny. Pracuje tam celá rodina plus nejakí zamestnanci z východnej Európy. Tie rodiny sú unavené, deti im povedia, že nechcú žiť takýto život. Výsledkom je, že veľká časť týchto podnikov je na predaj. Majitelia idú zo zotrvačnosti, ale nevidia v tom nejakú veľkú budúcnosť. Toto sa, samozrejme, netýka tých, ktorí majú veľa peňazí. Tí majú manažment a oni len dohliadajú na ekonomiku.
Vás to, naopak, posunulo do tohto biznisu…
Lebo dôsledkom tejto situácie sú ceny hotelov veľmi dobré nielen na Slovensku, ale aj v Rakúsku. Ale, samozrejme, nechcem urobiť tú istú chybu, že si nakúpim hotely, budem unavený a budú mi chýbať ľudia. Takže som hľadal riešenia, ako to urobiť, aby sme potrebovali čo najmenej zamestnancov. A najmä, aby pracovali čo najmenej hodín. Dnes je v profesionálnych hoteloch úplne bežné, že zamestnanci idú ráno na raňajky, potom majú pár hodín voľno, a poobede idú do práce roznášať večere, pracujú 8 – 9 hodín denne. Je to otročina, ľudia sú unavení. Hľadal som cestu, aby naši zamestnanci pracovali iba dopoludnia alebo večer, teda asi 5 hodín denne, raz-dvakrát týždenne zobrali smenu za kolegov, ktorí išli na dovolenku. Tento formát som musel spojiť so samoobsluhou, a tak sme došli ku konceptu, kde si hostia sami čapujú pivo, víno, tvrdý alkohol. Na niečo sú automaty, ktoré sa nedajú tzv. heknúť, napríklad automaty na víno a tvrdý alkohol. Iné, ako čapovanie piva, fľaše piva z chladničky, sú postavené na dôvere. Hostia majú čipovú kartu na počítači, poznačia si, čo si zobrali, a na konci pobytu to zaplatia. To je koncept založený na dôvere a slobode. Výhoda je, že vás nikto nebude vyhadzovať pri záverečnej z baru. Do získaných hotelov sa snažíme veľmi investovať, aby boli energeticky úsporné. Jedna z tých úsporných vecí, ktorá je možno úplne banálna, ale myslím, že by s ňou mali začať všetci hotelieri, je automatické nastavenie vykurovania napojené na rezervačný systém s rôznymi funkciami.
Prečo práve hotelierstvo, ktoré nie je úplne najvýhodnejším biznisom?
Ja som neriešil ekonomiku. Išlo o to, že sa dali v Rakúsku kúpiť naozaj lacné hotely vo výraznejšej kvalite, než by sme ich nakúpili v Česku alebo na Slovensku. A to súvisí predovšetkým s tým, že keď je tá rodina už taká unavená, dala by ho už aj zadarmo, len aby mohla z toho biznisu odísť preč.