V januári začali prevádzky fungovať s dlho očakávanou nižšou DPH na reštauračné a stravovacie služby. Desaťpercentným zdanením sa Slovensko dostalo na úroveň Česka a Talianska, ďalšie susedné členské štáty EÚ spolu s Veľkou Britániou majú 5 % (Maďarsko a Rakúsko) a 8 % Poľsko. Menej ako my platia Francúzi (5,5 %), Belgičania (6 %), Íri (9 %), Nemci (7 %), Holanďania (9 %), Slovinci (9,5 %), Rumuni (5 %), Bulhari (9 %), Gréci (5 %) a najnižšiu DPH na stravovacie služby v rámci EÚ platia podnikatelia v Luxembursku – len 3 %. Viac ako našich 10 % si štát pýta v severských štátoch únie – vo Švédsku 12 %, vo Fínsku 14 % a v Estónsku 20 %. Najviac zo štátov EÚ platia majitelia reštaurácií v Lotyšsku a Litve – 21 %.
Branža sa teší z dosiahnutého výsledku dlhoročného boja. Stanislav Pavlík, hovorca iniciatívy Zachráňme gastro! je presvedčený, že štát urobil dobrý krok pre podporu stoviek slovenských podnikateľov, tisícoch zamestnancov a ich rodín: „Krajine sa táto pomoc vráti v podobe menej prázdnych priestorov v centrách miest a obcí, vyššom výbere poplatkov a daní a rozvoji cestovného ruchu.“ Aj tak si však myslí, že slovenskú gastronomickú scénu čaká ťažký rok. „Nedostatok pracovnej sily a nepružný pracovný trh, nepredvídateľné pohyby cien energií pred nás postavia mnohé výzvy. Vďaka 10 % DPH pre naše podniky ich zvládneme ľahšie.“
Koho sa znížená sadzba netýka?
Znížená sadzba DPH však neplatí pre všetky podnikateľské subjekty v gastrobiznise rovnako. Za reštauračné a stravovacie služby sa považujú tie, ktoré pozostávajú z poskytovania pripraveného alebo nepripraveného jedla alebo nápojov (resp. obidvoch), ktoré sú určené na ľudskú spotrebu, pričom tieto služby sú sprevádzané dostatočne podpornými službami umožňujúcimi okamžitú spotrebu takýchto jedál alebo nápojov. Ktoré to sú?
Renomovaný daňový špecialista Ján Mintál konkretizuje, že podpornými službami sú napríklad poskytnutie obsluhy, priestoru na konzumáciu, umývateľného riadu, príborov, stolov, stoličiek, poskytnutie toaliet, prípadne iného priestoru pre zákazníkov (napr. šatne). Poskytovanie jedál a nápojov predstavuje teda len časť celku, v ktorom prevládajú služby. Reštauračné služby sú poskytovaním týchto služieb v poskytovateľových priestoroch a stravovacie služby sú poskytovaním týchto služieb mimo týchto priestorov. J. Mintál upozorňuje, že poskytovanie jedál a nápojov, bez ohľadu na to, či zahŕňa prepravu, ale bez toho, aby sa poskytovali akékoľvek iné podporné služby, sa nepovažuje za reštauračné ani stravovacie služby (napr. rozvoz pizze). Podobne, ak poskytovanie jedla sprevádzajú len elementárne zariadenia (napr. jednoduché pulty bez možnosti sedenia) vyžadujúce len minimálne ľudské nasadenie, tieto prvky predstavujú vedľajšie minimálne plnenia a nemôžu zmeniť prevažujúci prvok hlavného plnenia, ktorým je dodanie tovaru. „Rozhodujúce kritéria pre posúdenie, či služby spojené s poskytnutím pripravovaného jedla možno považovať za dostatočne podporné, sa týkajú úrovne služieb ponúkaných spotrebiteľovi, berúc do úvahy najmä také skutočnosti, akými sú prítomnosť čašníkov, existencia servisu spočívajúca v odovzdaní objednávok do kuchyne, prezentácia a servírovanie jedál zákazníkom na stôl, existencia uzavretých vykurovaných miestností určených na konzumáciu jedla, existencia šatní, toaliet, ako aj poskytnutie riadu, nábytku, príborov. Ak však z kvalitatívneho posúdenia plnenia ako celku vyplynie, že neprevládajú prvky poskytovania služieb, ktoré predchádzajú dodávke potravín alebo ju súčasne dopĺňajú, ide o dodávky tovaru,“ dodáva odborník na dane.
Zníženie DPH pre reštauračné a stravovacie služby považuje za veľký úspech a výsledok svojej dlhoročnej práce Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska. Asociácia zastupuje zariadenia s komplexnými – a teda aj s požadovanými tzv. podpornými – službami, takže sa týka všetkých jej členov. Prišla v hodine dvanástej – v čase energetickej krízy – a tak konkrétnu a okamžitú pomoc štátu bude branža potrebovať aj naďalej. „V súvislosti s energetickou krízou je však i naďalej potrebná systémová podpora zo strany štátu, ktorý by mal zároveň dodávateľom energií včas komunikovať potrebné informácie o plánovaných opatreniach,“ konštatuje prezident asociácie Marek Harbuľák a dodáva: „Od januára stúpli mnohým prevádzkam zálohové platby za energie dokonca až desaťnásobne. Extrémne, násobne vyššie, náklady za energie podniky jednoducho dlhodobo nemajú z čoho pokryť. Na Slovensku máme približne 20-tisíc gastro prevádzok, tretina z nich pritom už pre krízu zatvorila, nie je vylúčené, že budú nasledovať aj ďalšie.“
Prevádzkam znížená DPH pomôže, samozrejme, za predpokladu, že má hostí, tých je však začiatkom roka pomenej. Aký bude rok, ako sa budú vyvíjať ceny a či prevádzky zachráni ťažko vydobytá úľava na DPH je dnes ešte ťažko predvídať, keďže január je cestovnom ruchu každoročne „slabý“ mesiac a rok 2023 nie je výnimkou.
Text: red.
Foto: archív redakcie a Unsplash
