Rekordná návštevnosť účty hotelom a reštauráciám sama o sebe nezaplatí. HoReCa sektor dusí vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a nedostatok ľudí
(V Nízkych Tatrách, 17. 11. 2026)
Slovenský cestovný ruch sa dostáva do čoraz väčšieho rozporu: návštevnosť rastie, no hotely a reštaurácie čelia vysokým nákladom, nedostatku zamestnancov a čoraz náročnejším podmienkam na prežitie. Podnikatelia pritom nepociťujú zo strany štátu systematickú a účinnú pomoc. Namiesto opatrení na podporu konkurencieschopnosti sa stretávajú s ďalším daňovým a administratívnym zaťažením. Zamestnávatelia združení v Asociácii hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) upozorňujú, že bez zásadnej zmeny prístupu hrozí, že rast cestovného ruchu zostane len štatistickým úspechom bez ekonomického prínosu pre podniky a ich zamestnancov, regióny a celú ekonomiku.
Rast počtu návštevníkov v prvom polroku 2026 je pre cestovný ruch jediným pozitívnym signálom, ktorý spôsobil najmä výrazný zahraničný dopyt. Dopyt zo strany Slovákov začína stagnovať, dovolenky sa skracujú a spotreba klesá. Na oko priaznivé štatistiky však zostávajú za skutočnou ekonomickou realitou mnohých hotelov a reštaurácií, ktoré zápasia s vysokými prevádzkovými nákladmi, nedostatkom pracovnej sily a nízkou ziskovosťou. Samotný rast návštevnosti totiž ešte automaticky neznamená rast tržieb, ziskov ani miezd.

Práve hodnotenie návštevnosti, prenocovaní, zamestnanosti a podnikateľského prostredia patrilo medzi hlavné témy jesennej HORECA Konferencie. Odborné podujatie AHRS spojilo stovky podnikateľov, odborníkov a stakeholderov z gastronómie, hotelierstva a cestovného ruchu. „Pre hotely a reštaurácie nie je rozhodujúce len to, koľko návštevníkov príde do regiónov na Slovensku. Podstatné je, či prenocujú a zostanú dlhšie, koľko u nás minú a či sa rast návštevnosti premietne do tržieb a hospodárskych výsledkov podnikov. Rekordné štatistiky v kontexte celoeurópskeho vývoja cestovného ruchu nemajú skutočnú hodnotu. Slováci majú hlboko do vrecák a chýba systémová podpora príjazdového cestovného ruchu, ktorá by dlhodobo zvýšila počty zahraničných turistov. Problémom je nedostatok zamestnancov a rast miezd, ktorý, predovšetkým v gastre, začína stagnovať. Toto je skutočná realita slovenského HoReCa sektora,“ zdôraznil prezident AHRS Marek Harbuľák.
Slovensko stále zaostáva za zvyškom Európy
Napriek rastu návštevnosti cestovný ruch na Slovensku stále výrazne zaostáva v návrate na predpandemickú úroveň. Zatiaľ čo až 21 európskych krajín vlani prekonalo výsledky cestovného ruchu z roku 2019 a ďalšie štyri ich dorovnali, naša krajina zostáva na chvoste spolu s Lotyšskom a Estónskom a aj v tomto roku patrí medzi posledné tri krajiny, ktoré predkrízové hodnoty neprekonajú.
Približne 60 % tržieb slovenského cestovného ruchu stále tvoria domáci návštevníci. Ich spotreba však stagnuje, a to aj v dôsledku opakovaných konsolidačných opatrení a inflácie, ktoré znižujú disponibilné príjmy domácností. Keď ľudia čelia vyšším životným nákladom a neistote, prirodzene obmedzujú najskôr výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné na zabezpečenie základných životných potrieb. Cestovanie, pobyty v hoteloch, návštevy reštaurácií či voľnočasové aktivity tak patria medzi prvé položky, na ktorých domácnosti šetria. Pre podniky v cestovnom ruchu to znamená slabší dopyt a ďalší tlak na už aj tak napäté hospodárenie. Podnikatelia sa zároveň obávajú, že skutočný dosah konsolidácie sa ešte len naplno prejaví a pokles domácej spotreby môže byť v nasledujúcom období výraznejší. Výsledkom je oslabovanie domáceho dopytu, na ktoré dopláca nielen cestovný ruch, ale celá ekonomika.

Slovensko preto potrebuje systematickú podporu a propagáciu na trhoch s potenciálom s cieľom prilákať viac zahraničných turistov a predlžovať ich pobyty. Zahraničný návštevník totiž predstavuje pre ekonomiku značný prínos. „Cestovný ruch je jedným z odvetví, ktoré má značný exportný potenciál. Zvyšovanie počtu zahraničných turistov a ich prenocovaní je z pohľadu HoReCa sektora skutočným prorastovým opatrením. Od ministerstva a národnej agentúry preto nevyhnutne potrebujeme systematickejšiu a aktívnejšiu propagáciu na zahraničných trhoch, a rovnako tak pri rozvoji komfortných spôsobov prepravy turistov zo vzdialenejších európskych krajín na Slovensko ,“ podotkol Harbuľák.
Vysoké zaťaženie práce brzdí mzdy aj zamestnanosť
Zamestnanosť a reálne mzdy v ubytovacích službách v posledných rokoch rástli dynamickejšie ako v ostatných odvetviach ekonomiky, v tomto roku však ich rast spomaľuje. Stagnovať začína aj tvorba nových pracovných miest. HoReCa sektor dlhodobo zápasí s nedostatkom kuchárov, čašníkov, chyžných, recepčných aj technického personálu. Situáciu zhoršuje vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, ktoré na Slovensku dlhodobo patrí medzi najvyššie v Európe. To znamená, že zamestnancom na konci mesiaca zostáva z hrubej mzdy v čistom relatívne málo, zatiaľ čo zamestnávatelia znášajú vysoké celkové náklady na pracovné miesta. „Slovensko potrebuje prorastové opatrenia, ktoré podporia zamestnanosť, investície a spotrebu, nie ďalšie zaťažovanie podnikateľov. Nemôžeme očakávať vyššie mzdy a udržanie pracovníkov, ak budeme zamestnávanie neustále zdražovať. Zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce by umožnilo zamestnancom ponechať si viac z toho, čo zarobia, a zamestnávateľom vytvorilo priestor na zvyšovanie miezd a udržanie ľudí,“ uviedol na margo negatívneho stavu ekonomiky prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Miroslav Kiraľvarga. „Konsolidácia postavená na zdaňovaní práce a podnikov namiesto úspor na strane štátu a rastúce náklady na podnikanie znižujú atraktivitu Slovenska pre investorov. Viaceré firmy pôsobiace na Slovensku odchádzajú, presúvajú výrobu a služby do zahraničia alebo rušia svoje prevádzky. Ak sa nedarí priemyslu, dôsledky pociťujú aj zamestnanci v podobe stagnujúcich či klesajúcich miezd a následne celý sektor služieb vrátane HoReCa. Najzraniteľnejšie sú pritom malé a stredné podniky, ktoré tvoria gro sektora a nemajú dostatočné rezervy na zvládanie ďalšieho rastu nákladov,“ spresnil Kiraľvarga.
Pre personálne náročný HoReCa sektor je špecificky nevyhnutné aj zjednodušenie sezónneho zamestnávania, flexibilnejšie dohody, zrýchlenie vízových a pobytových procesov a funkčný systém riadenej pracovnej migrácie.
Päť priorít pre konkurencieschopnejší HoReCa sektor
AHRS považuje za kľúčové presadiť tieto opatrenia:
- Nižšie daňovo-odvodové zaťaženie práce – zvýšiť čisté príjmy zamestnancov a vytvoriť zamestnávateľom priestor na rast miezd bez ďalšieho neúmerného zvyšovania nákladov práce.
- Zrušenie transakčnej dane – úplne odstrániť daň, ktorá zaťažuje finančné transakcie podnikov bez ohľadu na ich ziskovosť.
- Stabilné daňové prostredie a kvalitnejší legislatívny proces – zabezpečiť predvídateľnosť zmien daní, odvodov a miestnych daní a vyhodnocovať ich kumulatívny dosah na podnikateľov.
- Dostupná pracovná sila – zjednodušiť sezónne zamestnávanie, zrýchliť pracovnú migráciu a uznávanie kvalifikácií.
- Digitalizácia a princíp „jeden údaj iba raz“ – prepojiť evidenciu hostí, štatistiku, daň za ubytovanie a hlásenia cudzincov prostredníctvom digitálnych riešení, ako je eVisitor, a znížiť administratívu podnikov.
Cestovnému ruchu chýba stratégia aj práca s dátami
Slovensko stále nemá prijatú Stratégiu rozvoja udržateľného cestovného ruchu do roku 2035 s konkrétnymi nástrojmi a merateľnými cieľmi. Napriek existencii samostatného ministerstva stagnuje plnenie viacerých úloh v oblasti cestovného ruchu. Chýba systematická práca s dátami, strategické riadenie aj aktívnejšie využívanie potenciálu nových leteckých spojení. „Ak chceme, aby sa cestovný ruch stal skutočným motorom ekonomického rastu regiónov, potrebujeme jasnú stratégiu, kvalitné dáta a zodpovednosť za plnenie stanovených úloh. Pozitívne štatistiky návštevnosti nestačia. Potrebujeme konkrétne výsledky, ktoré pocítia podnikatelia aj regióny,“ uzavrel prezident AHRS Marek Harbuľák.












