Keďže oficiálne štatistiky prichádzajú s istým časovým oneskorením, pri hodnotení aktuálneho stavu sa musíme v prezídiu Asociácie hotelov a reštaurácií (AHRS) opierať najmä o spätnú väzbu od našich členov a partnerov. Veríme, že systém eVisitor, ktorý sa asociácia usiluje zaviesť už niekoľko sezón, sa čoskoro stane realitou. Umožnil by nám totiž prístup k presným a aktuálnym dátam, na základe ktorých budeme môcť okamžite analyzovať situáciu a adekvátne reagovať. Bez takýchto údajov sa totiž mnohé rozhodnutia stále zakladajú skôr na dojmoch než na faktoch.
Cestovné agentúry, ako aj organizácie cestovného ruchu (OO CR) už vopred rátajú s trendom, ktorý sa u Slovákov v posledných rokoch upevňuje: mnohí si najskôr doprajú dovolenku pri mori a následne trávia druhú časť leta doma, na Slovensku. Tento vývoj vnímame ako pozitívny signál. Ukazuje, že napriek ekonomickým výzvam, ako sú inflácia či rastúce životné náklady, ostáva cestovanie pevnou súčasťou spotrebiteľských preferencií Slovákov.
Pozitívne signály zo štatistík
Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR (dostupné za obdobie január – máj 2025) pokračuje pozitívny trend v návštevnosti. Medziročný nárast zaznamenalo 7 z 8 krajov, výnimkou bol len Trenčiansky kraj. Celkovo chýbajú k číslam z predpandemického obdobia len 3 %, pričom niektoré regióny – ako Žilinský kraj (najmä Liptov a Orava) – ich pravdepodobne v tomto roku aj prekonajú.
Prenocovania rástli spolu s návštevnosťou. Z hľadiska štruktúry návštevníkov však stále dominuje domáci cestovný ruch – Slováci rastú rýchlejšie ako zahraniční turisti, ktorých návrat brzdí najmä slabá dostupnosť, najmä letecká.
Tradičné zahraničné trhy ostávajú: Česko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko a Nemecko. No v prípade mladších českých návštevníkov je čoraz zreteľnejšie, že už nevnímajú Slovensko ako prirodzenú „bratskú destináciu“. Ak chceme osloviť túto generáciu, nestačí spoliehať sa na historické väzby – je nevyhnutné aktualizovať ponuku a cielene komunikovať moderný obraz Slovenska.
Z regiónov: Tatry a Liptov s rôznou dynamikou
Vysoké Tatry: Rastie záujem Poliakov a Rumunov, ubúda Čechov
V Tatrách sa potvrdzuje známy trend: jún je slabší, keďže Slováci najprv dovolenkujú pri mori a na Slovensko sa vracajú v júli a auguste. Tento jav je tento rok ešte citeľnejší pre zlé počasie v prvej polovici leta. Slováci sa často rozhodujú na poslednú chvíľu a podľa predpovede počasia, čo komplikuje plánovanie aj obsadenosť.
Pozitívnou správou je rast záujmu z Poľska a najmä z Rumunska, kde cestovatelia objavujú Slovensko aj v letnej sezóne, nielen počas zimy. V porovnaní s minulým rokom však ubúda návštevníkov z Česka, čo je momentálne podložené najmä terénnymi pozorovaniami. Potvrdenie trendu bude možné až po zverejnení detailnej štatistiky na jeseň. Aj preto sa opäť ukazuje potreba systému eVisitor, ktorý by umožnil priebežné sledovanie návštevnosti podľa krajín v reálnom čase.
Výraznejší pokles očakávajú Tatranci aj v prípade turistov z Izraela, čo súvisí s prebiehajúcim konfliktom v regióne a jeho dopadom na medzinárodné letecké spojenia.
Liptov: Pokles z Česka, ale aj rast ubytovacích kapacít
Na Liptove je situácia o niečo zložitejšia. Hotelieri cítia pokles záujmu zo strany českých turistov, ktorí sem tradične prichádzali za turistikou. Trhy ako Izrael či Rumunsko sa tu zatiaľ neprejavili tak výrazne ako v Tatrách.
Zároveň však narastá počet ubytovacích zariadení, čo môže skresľovať vnímanie obsadenosti a vývoja dopytu – reálny pokles môže byť maskovaný širšou ponukou.
Nízka celoročná obsadenosť je výzvou pre hotelierov
Z dlhodobého hľadiska domáci návštevníci generujú približne dve tretiny všetkých prenocovaní. Znamená to, že cestovný ruch na Slovensku vo veľkej miere „ťahajú“ práve Slováci. Z pohľadu ekonomiky aj poskytovateľov služieb by však bolo ideálne, ak by sa dynamickejšie rozvíjal aj segment zahraničných návštevníkov. Ubytovacie kapacity na Slovensku sú totiž v rámci celého roka využívané iba na 35 – 37 %, čo naznačuje veľký potenciál na rast.
Čo sa týka zahraničných turistov, tradične dominujú návštevníci z okolitých krajín – najmä z Českej republiky, Poľska, Maďarska, Rakúska a Nemecka. V posledných dvoch sezónach však evidujeme aj citeľný nárast hostí z Rumunska. Slovensko objavujú nielen počas zimy, najmä v Tatrách, ale čoraz častejšie aj v letnej sezóne. Vďaka rozšíreniu diaľničnej infraštruktúry v Maďarsku, Rumunsku aj na Slovensku sa pre nich najmä východ krajiny stal dostupnejší autom, čo prispieva k rastúcemu záujmu o tento región.
Počty zahraničných návštevníkov síce každoročne rastú, no tempo rastu je pomalšie, než by sme očakávali. Ostatné európske krajiny – a nejde len o stredomorské – dokážu efektívnejšie reagovať na rastúci dopyt po cestovaní, najmä zo západnej a severnej Európy. V Európe pribúda zámorských a ázijských turistov, Slovenska sa to však zatiaľ netýka.
Čo bráni príjazdovému turizmu?
Jedným z hlavných problémov ostáva dostupnosť, predovšetkým letecká. Slovensko má málo leteckých spojení so štátmi, v ktorých dopyt po cestovaní rastie. Navyše, väčšina aktuálnych leteckých liniek je orientovaná na outgoing – teda na vycestovanie Slovákov do zahraničia. Výnimkou je napríklad letecké spojenie s Tel Avivom, ktoré počas letnej sezóny smeruje do Piešťan. Aj napriek zložitej situácii v regióne Blízkeho východu je o túto linku záujem. Návštevníci z Izraela pritom netrávia čas len v kúpeľoch v Piešťanoch, ale vyhľadávajú aj lokality ako Vysoké Tatry či Orava.
Podpora organizovaného príjazdového turizmu je preto nevyhnutná – bez nej bude Slovensko v porovnaní s inými krajinami stagnovať.
Turistika, kúpele, historické pamiatky
V lete prevláda turistika, a to vďaka prírodnému bohatstvu, národným parkom, a množstvu iných zaujímavých miest. Rodiny s deťmi často kombinujú turistiku aj s návštevou akvaparkov či kúpalísk. Slovensko je aj veľmocou v počte liečivých prameňov či iných liečivých zdrojov (bahno, klimatické kúpele). V kúpeľoch vidíme nárast samoplatiacich návštevníkov, teda cieľovej skupiny, ktorá vidí význam prevencie a navštevuje kúpele práve z tohto dôvodu.
Zahraniční návštevníci v kúpeľoch pochádzajú najmä z krajín Blízkeho východu a Nemecka. Aj tu platí, že rozšírenie leteckých spojení je kľúčom k ďalšiemu rastu.
Máme aj množstvo pamiatok a bohatú históriu, ktorá vytvára potenciál aj pre nárast turistov v mestách. Takými sú napríklad Bratislava, Košice, staré historické mestá na Spiši, a mnoho ďalších. Tieto a mnohé ďalšie lokality majú veľký potenciál prilákať väčší počet návštevníkov – nielen domácich, ale najmä zahraničných.
Sledujte život v regiónoch
Medzi atraktívne novinky patrí rozvoj cykloturistiky v Pieninách, kde boli vybudované nové trasy a zlepšila sa aj ponuka služieb. Napriek tomu ostáva tento región z pohľadu zahraničného turizmu zatiaľ „neobjaveným“ klenotom.
Sľubne sa rozbieha aj karavaning. Počet kempov rastie, a viaceré z nich už pravidelne navštevujú aj zahraniční karavanisti – napríklad Slnečné jazerá v Senci či kemp pri Sĺňave. Zvyšuje sa aj počet tzv. stellplatzov – jednoduchých miest na státie pre karavany v blízkosti prírodných alebo historických atrakcií.
Stále populárnejšia je aj ľahká turistika pre rodiny s deťmi – ako napríklad prechádzky v Zádielskej doline či výlety k Hájskym vodopádom. V tejto lokalite sa nachádza aj filmová atrakcia – socha anjela, kulisa zo známeho amerického filmu, ktorý sa tu nakrúcal. Oravský hrad si drží titul najnavštevovanejšej turistickej atrakcie na Slovensku. Vzhľadom na vysokú návštevnosť počas víkendov odporúčajte hosťom jeho návštevu radšej v priebehu pracovného týždňa.
Odporúčanie asociácie na záver
Hotelierom odporúčame sledovať webové stránky a sociálne siete regionálnych organizácií cestovného ruchu. Počas letnej sezóny zabezpečujú bohatý program pre návštevníkov regiónu, ktorý obohatí pobyt ich hotelových hostí.
