Sympatickú tvár kráľa bielych svahov asi netreba predstavovať. No možno ste nevedeli, že náš najlepší lyžiar Adam Žampa je telom i dušou „hotelák“ a svoju budúcnosť si nevie predstaviť inak ako v tejto branži. Pred pár rokmi si pod Tatrami otvoril vlastnú reštauráciu.
Ako ste sa ocitli v hotelierskej branži?
Som vlastne hotelové dieťa, rodičia celý život pracovali v hoteloch v Starom Smokovci. Keďže sme v tomto prostredí vyrastali, od detstva sme ho videli zblízka a dôverne sme ho poznali. Ja som mal k tejto branži vždy vzťah, preto som išiel aj študovať Hotelovú akadémiu do Kežmarku. Láska ku gastronómii vo mne zostala, a tak som sa pred dvomi rokmi rozhodol spolu s mojím kamarátom, že si otvoríme vlastný podnik, pokúsime sa ísť svojou cestou a robiť niečo, čo mám pocit, že v Tatrách doteraz chýbalo.
Čo to bolo?
Chceli sme vytvoriť veľmi pekné a útulné prostredie. Verím, že sa nám to v Spitz restaurant podarilo – napríklad máme na terase ohne, pri ktorých sa naozaj príjemne sedí. Snažíme sa robiť koncept, kde sa človek dobre naje, dá si k tomu super drink a popritom počúva živú hudbu. S bratom robievame aj letné kino a snažíme sa to všetko príjemne prepojiť. Aby sme mali aj raňajky s dobrou kávou, lebo ja som kávičkár a na výbornú kávu si potrpím.
V čom sa líši vaša gastronomická ponuka?
Keďže som vrcholový športovec, vždy som chcel mať kvalitné jedlo, a to som v Tatrách aj vedel nájsť, ale nie celkom také, aké by som si želal a aké mi chutí. Keďže veľa cestujem, tak som chcel priniesť aj niečo z toho, čo vidím vo svete. Preto robíme napríklad aj ryžové rezance na thajský spôsob, kuracie kari, to v Tatrách doteraz nikto nerobil, pritom ľudia majú tieto jedlá radi. Ja osobne, keď som v zahraničí, tak si ich vždy dávam, a povedal som si, že škoda, že také nemáme aj v Smokovci.
Osvedčilo sa vám to?
Určite áno, máme výborné recenzie na Tripadvisore aj na Googli, ľuďom u nás veľmi chutí. Robíme si aj domáce bryndzové halušky, pirohy, vyprážaný syr s našimi domácimi hranolčekmi z poctivých zemiakov. To je niečo, čo už bežne reštaurácie nerobia. Mne to v našom okolí chýbalo, preto som sa rozhodol ísť do takéhoto konceptu. Uvidíme, ako sa nám bude dariť naďalej. Chcem to robiť čo najlepšie, ako viem, a dať do toho celé srdce, pretože ma to veľmi baví.
Keďže poznáte branžu, zrejme ste vedeli, že v gastronómii sa nepodniká ľahko.
Ja to zatiaľ robím ako svoje hobby. Živím sa ako vrcholový športovec – lyžiar, ktorý však tiež potrebuje reset v hlave a zadné dvierka, keď skončí kariéru. Cestovný ruch a gastronómia je sektor, ktorý ma naozaj baví, a v ktorom by som v budúcnosti vedel žiť.
Svoju prevádzku ste spojili aj s podnikaním rodičov. Ako fungujete?
Rodičia prevádzkujú ubytovacie zariadenie Penzión Tatrasport Žampa s 13-timi dvojposteľovými izbami. Je to malý rodinný penzión, rodičia sa do toho snažia dať všetko, mama robí raňajky, otec, keď je doma a nie je s nami na kopci, jej pomáha v kuchyni. Kým servíruje raňajky, rozpráva sa s hosťami. Penzión je na poschodí a my máme reštauráciu na prízemí. Hostia majú u nás v reštaurácii 10 % zľavu, takže sa snažíme naše služby prepájať.
Do akej miery sa vy osobne zapájate do biznisu?
Keď som doma, tak som v podniku. Potrebujem to, aj ma to baví. Obsluhujem hostí a trávim s nimi čas. Rád sa rozprávam s ľuďmi v reštaurácii, odporučím im nejaký dobrý rum, dobré víno a napríklad aj moje obľúbené jedlo. No väčšina si objedná buď vyprážaný syr, ktorý mne tiež veľmi chutí, alebo potom máme veľmi dobrý hovädzí steak. Pripravujeme ho trochu inak, na vínovej redukcii, a ponúkame ho vždy so sezónnou prílohou.
Ktoré je vaše obľúbené jedlo?
Mám veľmi rád spomínané ryžové rezance s kari pastou na thajský spôsob. Tie si dávam veľmi často, je to také zdravé vegánske jedlo. Okrem nich máme ešte 2 – 3 ďalšie vegánske jedlá. Takisto v Tatrách nie je vegánska reštaurácia. Takže asi sme jedni z prvých, ktorí vychádzajú v ústrety aj tejto klientele, v tom je tiež naša ponuka odlišná.
Pomáha vám popularita pri podnikaní?
Pravdu povediac ani nechcem, aby k nám chodili ľudia kvôli tomu, že je to môj podnik. Aj keď na druhej strane áno, chcem mu dať dušu, aby sa tam ľudia cítili ako u lyžiara. Aj nový redizajn, ktorý sme robili túto jar, je v tomto duchu. Chceli sme vytvoriť prostredie, ktoré v hosťoch umocní pocit, že sú v horách a v Tatrách, navyše v prostredí, kde sa môžu dobre zabaviť, najesť, aj napiť. Máme aj bar a signature drinky s trochu iným, „lyžiarskym“ rukopisom, keďže si ich hosť bude vychutnávať v priestoroch spojených práve s lyžovaním.
Keď uvidia mňa a moje medaily a poháre, tak ma to určite poteší. Ale mňa veľmi teší aj to, keď ľudia prídu do našej reštaurácie a pozerajú po mne, či ich obsluhujem ja, alebo nie, a spýtajú sa: „Ste to vy?“ A ja na to: „Kto?“ Oni: „Ste ten lyžiar?“ Tak potom poviem, že áno a oni sa čudujú, čo tam robím. Zvyknem hovoriť, že sa snažím trošku resetovať hlavu a robíme pre nich reštauráciu najlepšie, ako vieme. Lebo pre mňa je to naozaj reset.
