Viem, že som vám sľúbila článok o národnostných špecifikách hotelových hostí, ale realita hotelového života ma ponorila po krk do budgetového procesu a bum bác. Prišla mi pod nos pracovná ponuka. Všeobecná, nie priama, ale so záujmom som si pozrela ich požiadavky na GMa. Prisahám bohu, jediné, čo tam nebolo napísané, bolo absolvovanie Hogwarts akadémie.
Toto všetko sa od nás dnes očakáva. Pobavilo ma to síce dobre, ale spomenula som si na budget a viem, že ma moja najväčšia tohtoročná bitka ešte len čaká.
Z mojej skúsenosti sú tieto procesy z roka na rok bizarnejšie. Moji priatelia sa pri slove budget chytajú za hlavu a som zdrojom veľkej zábavy… Podľa nich budgetujem stále.
V korporátnom svete boli budgety vždy lahôdka. Pamätám si na časy, keď sme budgetovali v exceli a trvalo to niekoľko mesiacov. Verzia 01 vždy ponúkla, na čo si trúfneme a verzia final bola o tom, na čo by sme si mali trúfnuť. Boli to ping-pongové zápasy, ale s trochou skúseností, znalosti trhu a pripravenou argumentáciou sa nám darilo brzdiť ambicióznych majiteľov, prípadne head officu.
Dnes budgetujeme v BI (business intelligence) nástrojoch. Je to neporovnateľne pohodlnejšie, rýchlejšie a prehľadnejšie. V posledných rokoch sa už ani ten proces stanovovania cieľov nepodobá excelovej ére. Absurdný obraz dokreslila „kolegyňa” z brandže, ktorá sa pri víne práve z toho procesu „zložila”. Dostala predpísané revenue, GOP a keď tú ambicióznu predstavu predýchala a nakreslila, na obhajobe dostala aj tak naložené. A budget sa navyšoval. Skomplikovalo sa to ale aj faktom, že tieto inteligentné nástroje majú nepreberné množstvo reportov, ktorými vás vedia na obhajobe zaskočiť. „Hmmm, takže plánujete nárast xy, ale vysvetli mi, prečo ti výška priemerného účtu v F & B klesá?!”
V takých momentoch mi exploduje mozog. Reálne nie som schopná odpovedať a dostanem samu seba do situácie, že radšej prikývnem a ani neotvorím ústa. Občas si totiž naozaj nie som istá tým, čo by z nich vyliezlo a predsa len, mám tú robotu rada.
Momentálne sa na to znovu pripravujeme, tak ako každý rok, tento rok mám ale po prvýkrát pocit, že sa mi do toho, ale že fakt nechce. Biznisu sa darí, netvrdím, že sa mu nebude dariť ďalej a viac, z čoho mám už dnes žalúdočnú neurózu sú náklady.
Náklady všeobecne, výplaty konkrétne.
Všetci veľmi dobre vieme, v akej situácii sme, ako odvetvie.
Priemerný plat v HORECA je stále podstatne nižší ako v iných odvetviach a v kombinácii s infláciou to pre nás začína byť vážnym problémom. Ak by sme reálne zohľadnili všetky aspekty, náklady na mzdy by nám vzrástli minimálne o 20 %. A stále by sme ale neboli ani len vo vrchnej polovici rebríčku na pracovnom trhu. A všetci vieme, ako asi na tento “šialený nápad” zareagujú vlastníci a nadriadení.
Neexistuje toľko!
Stále neplníte budget, tak prečo pridávať?!
Ľuďom už dávame toľko benefitov, vieme, že peniaze ako motivátor nefungujú!
Prípadne moje obľúbené: Vo všetkých odvetviach je predsa nedostatok zamestnancov! Keď mi to totiž povie expert na revenue, mám potrebu vysvetliť mu, že ten zákon dopytu a ponuky, ktorý tak úspešne využívame, funguje aj v iných situáciách. Táto je pre nás dosť nebezpečná a nemáme šancu ju vyhrať.
Vďaka benefitom môžeme dosiahnuť, že u nás ľudia ostanú, hoci by inde mali viac. Benefit neudrží zamestnanca, ktorému ostane z výplaty akurát tak na prežitie. A pripadá mi ponižujúce dohadovať sa o päťdesiat-sto eurovom navýšení na človeka s osobou s Rolexami na ruke…
Nie som si istá, ako toto všetko spracujem, tu by sa mi naozaj šiklo to vzdelanie z Hogwortu a čarovný prútik.
Každopádne si držím palce, držím ich aj vám a budem rada, keď sa podelíte s vašimi tipmi a trikmi
English
Slovak