Obľube sa tešia najmä tradičné jedlá
Presuňme sa opäť k číslam, akú máte obsadenosť?
Priemerná obsadenosť sa pohybuje medzi 55 až 60 %. Samozrejme, číslo je vždy vyššie v zime a v lete, nižšie mimo sezóny. Našou snahou je udržať obsadenosť na týchto číslach po celý rok.
Máte lepšiu zimnú sezónu, alebo letnú?
Povedala by som, že sú rovnako silné. Leto v Tatrách je veľmi obľúbené, v zime je február veľmi silným mesiacom, január je silný najmä v rámci MICE skupín.
Zmenil sa v priebehu rokov váš gastronomický koncept?
Pod vedením šéfkuchára Mira Zamišku zavedený koncept neustále inovujeme. Je skvelé ho pozorovať pri kreatívnej práci. Dôraz kladieme na tradičnú, no najmä kvalitnú kuchyňu a lokálne suroviny tým, že ponúkame jedlá, ktoré sú špecifické len pre náš hotel.
Ktoré sú stálice vášho jedálneho lístka?
Obľube sa tešia najmä tradičné jedlá, ako napríklad tatranské pirohy plnené bryndzou a foie gras v Grand Restaurant, či tradičný čaj o piatej. Výnimočným je napríklad wagyu burger, alebo dezert, ktorého hlavnou zložkou je cesnaková zmrzlina.
Čo obľubujete na tanieri vy?
Suši, aj keď v hoteli ho v skôr tradičnom koncepte neponúkame. Odporučila by som určite aj variácie našich domácich dezertov v Grand Restaurant, ktorých ponuka sa mení so sezónnym menu. V lobby bare mám obľúbený karamelový cheesecake.
Úspech je o prekonaní strachu riskovať
Aké máte plány na inovácie?
Inovujeme stále – rozširujeme našu ponuku služieb a aktivít, inovujeme menu a vínnu kartu. Čo sa týka inventára, vymenili sme koberce, sústredíme sa na detaily a opravu vecí, ktoré hostia nevidia, ale pre hotel majú význam.
A čo vaše vlastné plány a sny?
Moje sny sa už naplnili, lebo vždy som chcela byť generálnou riaditeľkou. Otec mi stále vravel, že som chcela riadiť ľudí už od malička. Nemuselo to byť len na Slovensku, ale z pohľadu pozície som dosiahla svoj cieľ – robím to, čo som túžila robiť.
Čo by ste poradili mladým hotelierom a manažérom, ako sa dostať na vrcholnú pozíciu?
Veľmi dôležité je byť plne angažovaný – nepozerať sa stále na hodinky a nebežať domov hneď po skončení osemhodinového pracovného času. Byť tu vždy pre hostí, mať vášeň pre prácu a viesť ľudí vlastným príkladom, tvrdou prácou. A napokon, nebáť sa skúsiť niečo úplne iné – vyjsť zo svojej komfortnej zóny s cieľom spraviť zmeny, riskovať.
