Môže sa Bratislava porovnávať s Viedňou?
Vnímate okolité mestá, ako je Viedeň, Praha a Budapešť ako konkurenciu alebo môže byť ich blízkosť, napríklad z pohľadu MICE vnímaná ako výhoda?
S naratívom „načo sa snažiť, veď Viedeň“ bojujem už dlho. Z pohľadu rozdelenia trhu je to určite silná konkurencia, no ja osobne to nevnímam ako benchmark, s ktorým sa my máme porovnávať. My nie sme a nikdy nebudeme ako Budapešť či Praha. Ak sa veľmi chceme porovnávať, napríklad veľkostne, môžeme súperiť s Ľubľanou, Talinom, Glasgowom, Gdaňskom, Grazom, Záhrebom a podobne. Musím ale zdôrazniť jedno: učme sa od konkurencie, ale poďme svojou cestou. Hlavným cieľom je byť udržateľní, naplniť svoje kapacity tak, aby aj trh bol sýty, aj Bratislava celá.
Vidíte možnosť spolupráce aj mimo Bratislavy – viete si predstaviť lákať zahraničných leisure návštevníkov v spojení s inými mestami – Piešťany? Košice? Tatry?
Sme hlavné mesto a vstupnou bránou na Slovensko. To hovorí za seba. Bez spolupráce sa nikam nepohneme. Som v odvetví cez 20 rokov a doteraz nechápem, prečo sme si financovanie destinačného marketingu postavili na územnom členení. Ale to je komplexná téma na samostatný článok.
Turizmus v meste musí byť udržateľný
Nové vedenie BTB má za úlohu pripraviť koncepciu udržateľného cestovného ruchu – ako vidíte strategickú spoluprácu s Magistrátom hlavného mesta celkovo a kedy by mohla byť koncepcia hotová?
Koncepcia bude hotová do konca roka, aktívne na nej pracujeme spolu s tímom profesionálov. Podieľajú sa na nej aj stakeholderi z akademického, kultúrneho a biznisového spektra. Spolupráca s mestom je kľúčová, nevyhnutná a poskytuje obrovské možnosti synergií. Už len keď sa nad tým zamyslíme z pohľadu financovania, mesto platí celú bezpečnosť, čistotu, kultúru a infraštruktúru. To je rámec, ktorý ďaleko presahuje naše členské v rámci BTB. V rámci koncepcie sa zameriavame práve na prienik rozvoja mesta s cestovným ruchom.
Témou sú dnes aj preplnené centrá mesta turistami, zavádzanie poplatkov za vstup do mesta a celkovo problém tzv. overturizmu. Budete sa pri propagácii mesta držať aj princípov udržateľného turizmu?
Chceme sa zamerať na kvalitu pred kvantitou. Bonitnejší klient a MICE by nám v tom mali pomôcť. Čo sa týka udržateľnosti, ja sama sa tejto téme profesionálne venujem už dlhšie. Aj v našom odvetví vnímam veľa greenwashingu, a preto si myslím, že je dôležité nielen konať, ale zároveň merať dosah týchto krokov. Onedlho nás čaká povinné ESG vykazovanie v rámci legislatívy, je potrebné naskočiť na tento vlak čo najskôr, aby sme zostali konkurencieschopní.
Spolupráca je nutnosť
Ako hodnotíte vznik a doterajšiu činnosť Ministerstva cestovného ruchu SR – vidíte možnosti spolupráce?
Spolupráca nie je možnosť, ale nutnosť. Veľmi pozitívne vnímam odbornosť hlavných predstaviteľov, keďže drvivá väčšina z nich pôsobila aj v praxi. To je veľmi dobrý signál. Za svoje krátke pôsobenie som mala možnosť zúčastniť sa viacerých odborných konzultácií v súvislosti s pripravovanými kooperačnými projektami, a prístupnosť zástupcov ministerstva dialógu si nesmierne vážim. V dlhodobom horizonte by som spoluprácu videla v podpore nových leteckých liniek do Bratislavy a prehlbovaní marketingovej spolupráce s organizáciou Slovakia Travel.
V BTB ste pracovali už v minulosti, prečo ste prijali výzvu vrátiť sa ako predsedníčka predstavenstva?
Mám to šťastie, že som si za svoj profesný život vyskúšala veľa rôznych uhlov pohľadu na jednu vec. Oblasť incomingu, teda príjazdového cestovného ruchu, ma naučila remeslu. Oblasť cateringu mi umožnila spoznať väčšinu eventových lokácií v Bratislave, PR mi dalo pohľad zhora a organizácia podujatí mi vštiepila nutnosť sústredenia sa na detail a schopnosť zvládať stres. Počas pandémie som si darovala oddych a následne pôsobila na voľnej nohe ako konzultant pre business events. To je úroveň perspektívy zas o kúsok vyššie. A keď som sa na to celé pozrela zhora, došlo mi, že iba v destinačnom marketingu viete toto celé prepojiť, skĺbiť a tvoriť. Tak som tu.
