Jakub Ondrej, riaditeľ OO CR Severný Spiš – Pieniny
Keď som sa ubytoval v zahraničí, do pol hodiny som mal v mailovej schránke tipy na program. Personalizované podľa termínu, dĺžky pobytu, počasia. Bolo to jednoduché a výborné. Presne toto by som chcel zažívať aj na Slovensku,“ hovorí Jakub Ondrej, výkonný riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu Severný Spiš – Pieniny. Pre Hotelier.sk sme sa rozprávali o spolupráci s ubytovacími zariadeniami, infocestách pre recepčných, udržateľnom rozložení návštevnosti v rámci regiónov, ako aj o projekte Kráľovské mestá.
Zoznámili sme sa pri projekte o Kráľovských mestách Slovenska. O čo ide?
Ide o produkt cestovného ruchu, ktorý spája štyri mestá – Levoču, Bardejov, Starú Ľubovňu a Kežmarok – a v rámci neho aj OO CR Severný Spiš – Pieniny. Návštevníci bývajú často prekvapení, aké skvosty tieto mestá ukrývajú. Vzdialenosti medzi mestami sú také malé, že ich návštevníci môžu bez problémov spoznať aj počas trojdňového pobytu v regióne. Presne to je naším cieľom – aby človek dostal ucelený obraz o tom, čo všetko región ponúka, aby sme mu dali komplexnú informáciu o týchto mestách, ich histórii, výnimočnosti a súčasných možnostiach.
Tieto mestá boli v minulosti nositeľmi kráľovských privilégií – to znamenalo, že mohli organizovať výročné trhy, jarmoky a podujatia, ktoré boli významnými udalosťami nielen pre obyvateľov, ale aj pre široké okolie. Na takéto tradície dnes nadväzujeme napríklad Ľubovnianskym jarmokom, a podobnými akciami, ktoré majú svoj historický kontext a zároveň oslovujú dnešného návštevníka. Projekt Kráľovské mestá pritom nie je úplne nový – v minulosti už existoval v inej podobe. My sme ho pretvorili tak, aby vyhovoval súčasným podmienkam a reagoval na to, čo dnešný návštevník očakáva.
Nevzniká medzi mestami aj rivalita o návštevníka?
My to nevnímame ako konkurenciu, skôr ako priestor na spoluprácu a vzájomnú pomoc. Napríklad Ľubovnianske múzeum, ktoré spravuje Hrad Ľubovňa a skanzen, navštívi ročne približne 200-tisíc ľudí. Je to fantastické číslo, no zároveň by nám veľmi pomohlo, keby sa časť tejto návštevnosti prirodzene rozložila do ďalších častí regiónu.
Spätná väzba od návštevníkov zároveň ukazuje, že dnešní turisti čoraz menej vyhľadávajú masové podujatia či preplnené miesta. Skôr túžia po pokoji, autentickom zážitku a vlastnom tempe objavovania. Práve preto sa snažíme dopyt rozložiť rovnomerne – aby si každý mohol nájsť to svoje, a zároveň aby región ako celok fungoval udržateľne.
Ako pracujete na tom, aby ubytovacie zariadenia aktívnejšie informovali hostí o možnostiach výletov a zážitkov v regióne?
Pre príklad zájdem mimo Slovenska. Mne sa v zahraničí veľmi páči, že mi pol hodinu po ubytovaní prišiel personifikovaný email s konkrétnymi ponukami na aktívne trávenie voľného času počas toho obdobia, na ktoré som sa ubytoval. To je podľa mňa veľmi zaujímavé. Preto vidím veľký zmysel v tom, aby sme pracovníkov prvého kontaktu, ktorí pracujú na recepciách – vzdelávali tak, aby vedeli hostí informovať o možnostiach trávenia voľného času v okolí. Alebo aspoň odporučiť hosťom, kde majú tie informácie hľadať. Možností, ako informovať hosťa je dnes veľa – online aj offline.
Spolupracujete za týmto účelom s hotelmi v regióne?
Áno, v regióne sme napríklad pred sezónou organizovali infocestu pre pracovníkov prvého kontaktu ubytovacích zariadení. Niekedy sa totiž stretávame s tým, že títo pracovníci nepoznajú blízke okolie, nevedia hosťom poradiť, ako ďaleko je autom z bodu A do bodu B… To sú veci, na ktoré netreba mať špeciálne vzdelávanie, ale treba ich zažiť. Sadnúť si do autobusu, auta, vedieť, kde sa dá zaparkovať a podobné detaily, ktoré potom vedia povedať hosťom. V organizovaní podobných infociest chceme pokračovať aj naďalej.
Majú hotely o takúto službu záujem?
Závisí to od načasovania infocesty. Lebo hotely majú veľa práce nielen cez sezónu, ale aj pred ňou či po nej… Ak ju vhodne načasujeme, potom prihlásia svojim zamestnancov prvého kontaktu. Nie je potrebné, aby takúto infocestu absolvovali všetci, stačia jeden-dvaja styční pracovníci, ktorí posunú informácie ostatným kolegom.
Vedeli by ste aj menovať hotely, kde majú o takéto vzdelávanie zamestnancov záujem?
Napríklad Chata Pieniny, Hotel Familia v Starej Ľubovni, Hotel Sorea v Ľubovnianskych Kúpeľoch. So sieťou hotelov Sorea je celkovo dobrá spolupráca.
Myslíte, že dnes je ešte potrebné vysvetľovať riaditeľom hotelov, prečo by tam mal poslať styčného zamestnanca?
Áno, ešte stále sme v tej dobe. Našou snahou je presviedčať manažérov a majiteľov hotelov, že to má zmysel. Lebo dnes je hosť náročný. To je dobré, aj pochopiteľné, lebo cestujeme po svete, spoznávame a porovnávame. Nechceme robiť niečo, o čo sa iba my snažíme, ale hotely o to nemajú záujem. Ale potom sa nemôžu čudovať tomu, že ľudia idú inde, tam, kde dostanú to, čo potrebujú. Niekedy to nie je o počte hviezdičiek, ale o základnom, ľudskom, bezprostrednom, milom prístupe, aby zákazník odchádzal spokojný. Či z hotela, alebo z výletov, expozícií, akéhokoľvek bodu záujmu.
Motiváciou pre hotelierov môže byť základný slogan hotelierstva „Aby sa k nám vrátili“. Lebo hosť hľadá nové miesta, nové zážitky, prekvapenia. Čo vo vašom regióne Severný Spiš – Pieniny patrí k takýmto miestam?
Región Severný Spiš a Pieniny je výnimočný svojou bohatou koncentráciou minerálnych prameňov – máme ich tu vyše 80, čo nás výrazne odlišuje od iných častí Slovenska. Tento prírodný poklad sa využíva nielen v kúpeľníctve – napríklad v Kúpeľoch Vyšné Ružbachy či Kúpeľoch Pieniny v Červenom Kláštore – ale aj na plnenie minerálnych vôd, ktoré mnohí poznajú pod značkami ako Sulinka alebo Ľubovnianka. Pramene sme zaradili do samostatného produktu cestovného ruchu s názvom Minerálne pramene. Je to téma, o ktorej sa ešte stále málo vie, čo je škoda – ide o skutočný unikát, ktorý má potenciál zaujať široké publikum.
Okrem zdravia a kúpeľníctva rozvíjame región na ďalších troch hlavných pilieroch. Prvým je história – Hrad Ľubovňa, kostol s freskami v Starej Ľubovni a množstvo ďalších historických pamiatok roztrúsených po obciach. Druhým je aktívne trávenie voľného času – máme tu viac než 200 kilometrov cyklotrás, adrenalínové single traily, krásne výhľady pri turistike, v zime bežkárske trate aj lyžiarske strediská. Tretím pilierom je duchovno – náboženstvo. Najvýznamnejším pútnym miestom je hora Zvir na Litmanovej, známa gréckokatolícka lokalita, ktorú navštevujú pútnici z celého Slovenska aj zo zahraničia.
Tento región je prirodzene multietnický a pestrý – ľudia tu odjakživa žili v súlade s prírodou, s kultúrnym aj náboženským dedičstvom svojich predkov. Napriek tomu sa stále máme čo učiť a kam posúvať. Príkladom je Prielom Dunajca, kde už návštevnosť začína presahovať únosnú hranicu – narážame nielen na ekologickú záťaž, ale aj na otázky bezpečnosti. Na tejto trase sa dnes stretávajú chodci, cyklisti, kolobežkári. Práve preto pracujeme na tom, aby sme návštevníkov vedeli viac rozptýliť do celého regiónu. Chceme im ponúknuť tematické produkty a trasy podľa náročnosti – či už pre začiatočníkov, alebo zdatných turistov. Toto je jeden z hlavných cieľov, ktoré nás v najbližších rokoch čakajú.“
