Keď budete šikovnosť ryby hodnotiť podľa toho, ako rýchlo dokáže vyliezť na strom, urobíte idiota z nej, ale aj zo seba… Aj to je jedno z pravidiel novodobého lídra dneška.
Nedávno som sa zúčastnila zaujímavej debaty. Rozprávali sme sa, s priateľmi naprieč odvetviami, aké ťažké je dnes byť lídrom. A všetci máme z posledných rokov podobné skúsenosti…
Ľudí je málo, je stále ťažšie ich motivovať ich k výkonom. Akokoľvek sme to preberali, výsledok bol vždy rovnaký… Tieto mladé generácie akoby ani nechceli robiť.
U nás, v hotelierstve, ale aj v gastre máme navyše tú smolu, že mladí si dávajú prihlášky na hotelové školy ako záložný plán. Asi sme už všetci mali debatu s čerstvými študentmi na praxi, kde nám drvivá väčšina z nich povedala, že po škole chcú robiť niečo iné. Prípadne by teda aj ostali v hotelierstve, ale jedine ako manažéri.
Veľa zamestnancov berie hotel ako prestupnú stanicu. Zamestnajú sa u nás na čas, kým sa naskytne niečo lepšie. A áno, veľa z nich nemá problém zmeniť profesiu, aj odvetvie bez akýchkoľvek zábran… ale koniec koncov, prečo by ich mali mať?
Ako na mileniálov a generáciu Z?
Sú to generácie, ktoré sme sami vychovali, my sme ich učili, aký je život. Ak chceme, aby pri nás ostali, mali by sme sa zamyslieť nad tým, ako…
Ako motivovať a udržať generácie mileniálov a Gen Z?
Pre niekoho ako ja, typickú predstaviteľku generácie X, bola táto otázka veľmi dlho obrovskou záhadou a takmer neriešiteľným problémom. Čím viac s tou mládežou pracujem, tým viac zisťujem, že problém asi nebude v nich.
Chápem, že toto je tabletka, ktorá sa mnohým ľuďom prehĺta veľmi ťažko, ale či sa nám to páči, alebo nie, je našou zodpovednosťou ako lídrov pochopiť svojich ľudí. Je to naša práca nájsť spôsob, ako ich získame, ako s nimi pracujeme a ako ich udržíme…
Bolo by skvelé, keby v pracovnom priestore aj naďalej boli generácie baby boomerov a X, ale tie nám pomaly miznú. Niežeby sme boli až tak starí, v našom veku sa už ale málokomu chce behať s táckou po rajóne.
Fyzicky aj psychicky náročnejšie pozície už dnes takmer úplne ovládajú ľudia, ktorí majú maximálne tridsať. Ich svet je tak iný, že sa nám to dlho zdalo neakceptovateľné a nepochopiteľné…
Základný rozdiel je už len v tom, aký má ktorá generácia hnací motor.
Gen X
Ja som generácia X, ročník výroby 1965 – 1980… Položartom sa hovorí, že sme generácia, ktorá mala už v desiatich rokoch rozum a odvahu 30-ročných… a máme ju stále aj v päťdesiatke. Keď je niečo treba urobiť, zatnem zuby a urobím to – bez ohľadu na to, či sa mi chce, či ma to baví, alebo či mám strach. Takí sme my. Tak nás vychovali a tak sme naučení fungovať… No pozor, keď poviem A, musím aj B. Pravdou tiež je, že pokiaľ niečo nemusí byť urobené, my X-kári si radšej počkáme, kým to bude nutné a moc sa tým nezapodievame. Každopádne, motivovať generáciu X musela byť pre baby boomerov celkom zábava. Trochu tlaku a grafy výkonnosti a efektivity išli ku stropu.
Mileniáli a Gen Y
Veľká časť môjho tímu sú mileniáli a generácia Y, ľudia narodení v rokoch 1985 – 1995.
Mladí ľudia, ktorí sa dokážu tiež neskutočne nadchnúť a dokážu podať skvelé výkony… Pokojne aj pod tlakom, ale musí ich to baviť!
Generácia Y je totiž o tom, baví ma to – pohnem svetom, nebaví ma to… eeeh, ďakujem, ale nie.
Ako líder potrebujem týchto ľudí na „kreatívnych“ pozíciách. Niekde, kde sa môže prejaviť ich osobnosť a majú dostatok voľnosti. Dajte im zaujímavú úlohu, mantinely a ustúpte… Nechajte ich robiť veci vlastným spôsobom, nechajte ich inovovať. Mileniáli sú na toto ako stvorení. Milujú výzvy, nové veci, radi sa bavia a hrajú… Je iba na vás, či sa budú hrajkať a bavkať s problémom, alebo s jeho riešením. Sú to strašne šikovní mladí ľudia, ktorí potrebujú roztiahnuť krídla a najmä mať pocit, že ich práca má zmysel.