Cestovný ruch na Liptove, Horehroní aj Vysokých Tatrách napreduje aj vďaka spojeniu a využitiu prírodných daností regiónov a rozvíjajúcej sa infraštruktúre cestovného ruchu. Aj preto profesionáli v cestovnom ruchu vítajú návrh zonácie, ktorý rešpektuje prírodu Národných parkov a citlivo pracuje s potenciálom pre ďalší rozvoj. To je presne to čo slovenský turizmus a ekonomika krajiny potrebujú, aby dokázali uspieť v silnej konkurencii európskych horských destinácií.
Liptáci, Horehronci a Vysokotatranci majú niečo spoločné. Pracujú vtedy, keď iní dovolenkujú. Cestovný ruch nie je zamestnanie, je to poslanie a ten kto ho chcete robiť najlepšie, tak ho úplne pohltí. Nemôže si vyberať čas, kedy ho bude robiť. Musí reagovať na prázdniny, štátne sviatky, voľná, počasie, konkurenciu. A keď sa zhorší ekonomická situácia verejnosti, tak to vždy pocíti ako prvý. Ekosystém cestovného ruchu je preto krehký a rovnako krehké je aj napojenie atrakcií cestovného ruchu a prírody. Musia fungovať s rešpektom jedna k druhej a ďalej napredovať.
Liptov víta nové pravidlá
„Cestovný ruch je v podstate najperspektívnejším odvetvím ekonomiky a my sa snažíme využiť jeho potenciál. Liptov spája krásnu horskú prírodu s ponukou vôd aj termálov. Bez investícií a kvalitnej ponuke cestovného ruchu by nemohol zamestnávať tisíce ľudí. Priamo v turizme a ďalšie tisíce v doplnkových službách. Aj preto aktuálny návrh zonácie, ktorá konečne zavedie pravidlá na Liptove vítame. Chceme si udržať kvalitu a to sa dá len ak budeme napredovať a tiež rešpektovať prírodu,“ povedala riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu REGION LIPTOV Darina Bartková. Na Liptove a Horehroní sa do zóny D, ktorá predstavuje 2. stupeň ochrany určenej na ďalší rozvoj, dostalo 0,5 % s celkovej výmery Národného parku Nízke Tatry (NAPANT). Ide napríklad o lokality – Korytnica, Železnô, osada Magurka, Jasná, Chopok Juh a ústie Jánskej doliny.
Hory chcú chrániť aj rozvíjať
Citlivé investície do cestovného ruchu sa krajine oplatia. To čo sa raz vybuduje sa nedá len tak odniesť a presunúť niekde, kde je lacnejšia pracovná sila či nižšie dane. „Najmenšie veľhory sveta sú skvost, ktorý treba chrániť. Zároveň chceme, aby sa nestali panoptikom, ale miestom, kde turisti a dovolenkári chodia radi, lebo ich tu čakajú kvalitné služby 21. storočia. Konkurencia nám dýcha na krk. Rozvoj sa nedá ignorovať, ak chceme o klienta zabojovať. Cieľom je šetrne využívať prírodné bohatstvo na miestach, kde už cestovný ruch rozvinutý je. A aj takto čo najväčšiemu množstvu ľudí ukazovať naše prírodné bohatstvo. To, že sa to dá, vidíme u našich susedov v Rakúsku aj vo vzdialenejších európskych krajinách,“ povedala riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu REGION VYSOKÉ TATRY Lucia Blašková. Dokopy bude tvoriť takzvaná zóna D, len jedno percento celkovej výmery TANAPu a NAPANTu.
Nová zonácia definuje jasné pravidlá ochrany prírody. Bezzásahové územia s najvyšším stupňom ochrany, miesta absolútne uzavreté pre developerské projekty, miesta, kde bude zastavená výstavba a rozširovanie turistických atrakcií. Tiež definuje miesta pre mäkký turizmus, kde bude možný rozvoj prírodného turizmus. Napríklad budovanie návštevníckych infocentier a turistických útulní, prístreškov, toaliet a pohyb návštevníkov v Národných parkoch bude vždy s pracovníkom ochrany prírody alebo certifikovaným sprievodcom. To je štandard aj v Národných parkoch v blízkom či vzdialenom zahraničí.
„Tešíme sa na spoluprácu s našimi partnermi v Národnom parku Nízke Tatry. Toto leto sme spolu s Liptákmi uviedli do života Panoramatický chodník Chopok. Skvelý príklad toho ako sa dá spojiť sily s ochranou prírody a vytvoriť atrakciu pre turistov, ktorá baví aj vzdeláva,“ uzavrela riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Horehronie Petra Ridzoňová Hlásniková. Náučný chodník sa stal z večera do rána hitom. Tunajšia hojdačka v tvare vtáčieho hniezda najfotografovanejším miestom v Národnom parku.
