Vo vašom portfóliu nie je žiaden slovenský hotel. Prečo?
Slovensko je nádherná krajina, možno krajšia ako Česko, ale vy ste tam nemali tých pracujúcich sudetských Nemcov, ktorí postavili v horách veľké chalupy. České hory sú pokryté rekreačnými strediskami a väčšina je na skvelých miestach. Na Slovensku súdruhovia zastavali napríklad Štrbské Pleso, ktoré je prírodne nádherné, ale architektonicky je to druhá Petržalka. Takže tam nie je veľmi čo kupovať. Veľa hotelov je na predaj, ale typická slovenská horská dedina je jedna hlavná cesta, okolo nej domy a z jedného z nich je urobený hotel. A našou stratégiou je práve vyberať hotely na skvelých miestach. Tie na Slovensku sú, ale hotely tam historicky nevznikali.
Robili ste prieskum?
Nie, no sledujem portály s nehnuteľnosťami. Keď idete po slovenských horách, je tam pomaly viac medveďov ako turistov, čo je úžasné. Sú tam skvelé horské chaty na prespanie pre 10 ľudí v izbe. No rekreačné nehnuteľnosti tam nie sú. Na rozdiel od toho, v Rakúsku sú ich desiatky tisíc, takže ponuka je naozaj široká. V Krkonošiach sú na každom kopci desiatky chalúp, ktoré fungujú ako penzióny. Ale, samozrejme, pozerám sa aj po Slovensku, dostal som už aj ponuku z Nízkych Tatier.
Vráťme sa ešte k vašej motivácii pre vstup do hotelového sveta. Hovoríte, že ste hľadali nový biznis, dvetisíc ľudí bolo bez práce, ale v hoteloch sa snažíte minimalizovať pracovnú silu…
Myslel som to tak, že ja som sa cez koronu nudil. Ľudia dostali mzdu a boli doma. V našom rakúskom hoteli pracuje 8 – 10 ľudí namiesto priemerných 20, tam išli celkom iní ľudia. Takže dôvod bol, že som si našiel niečo nového, zábavu.
Čo ste v hotelovej branži zistili?
Ja toho zase toľko nemám, spolu šesť hotelov a chát v Rakúsku a Česku. V podnikaní vždy hľadám nejaké nové cesty. Takže som vymyslel samoobsluhu. Self-service môže fungovať v horách, lebo do hôr chodia krásni ľudia, o ktorých viete, že sú čestní. Postaviť reštauráciu na dôvere nemôžete v centre Prahy ani Bratislavy, tam by ste nepochodili… No v horách je to iné. Keď si idete sami načapovať Plzeň… ľudia sa začnú spolu rozprávať, načapujú jeden druhému. V hoteli by sa inak normálne nikdy nezoznámili, lebo by každý sedel pri inom stole. Tu sú ako Taliani, ktorí sú všetci kamaráti, hoci sa nepoznajú. Je to, samozrejme, veľmi príjemné. Tento môj koncept je zaujímavý pre Čechov a Slovákov, lebo sa radi zabávame, vypijeme si spolu… Je to vidno najmä v lyžiarskych strediskách, že Česi a Slováci na našich chatách utrácajú najviac. Keď dáme cenu Plzne dve eurá, čo je o niečo lacnejšie ako v Česku, človek je tak príjemne prekvapený, že nemá dôvod, aby si namiesto dvoch pív zaznačil iba jedno. Môže to byť inšpirácia pre menšie penzióny, ktoré chcú mať menej zamestnancov.
