Európske kolo najprestížnejšej kuchárskej súťaže na svete , ktorá sa konala 23. a 24. marca v Budapešti, v Maďarsku, pozná svojho víťaza. Stal sa ním tím Dánska, druhé miesto obsadili Maďari a bronz si odniesli Nóri. Náš slovenský tím v zložení Peter Duranský, Márk Janák a Peter Vajgel skončil na 12. mieste.
Na konci marca privítalo budapeštianske výstavisko niekoľko desiatok najlepších kuchárov Európy, aby zabojovali o zlatú sošku Paula Bocusa. Dostať sa na Európu nie je vôbec jednoduché. Najprv si jednotlivé krajiny musia usporiadať národné kolo a po podaní žiadosti európska komisia Bocuse d’Or vyberie účastníkov. Nám sa podarilo postúpiť ďalej aj tento rok, čo je skutočne úspech. Napríklad Litva sa uchádzala o účasť na európskom kole dokonca 12 rokov. Estónsko si rovnako muselo na svoju účasť na kontinentálnom kole počkať.
V Budapešti súťažilo 17 tímov z Poľska, Estónska, Dánska, Francúzska, Švajčiarska, Islandu, Belgicka, Fínska, Španielska, Maďarska, Holandska, Veľkej Británie, Litvy, Nórska, Turecka, Švédska a samozrejme Slovenska. Na stupni víťazov stáli Dáni, Maďari a Nóri. Škandinávske krajiny dlhodobo vládnu gastronomickému svetu a niet sa čo čudovať. Vláda veľmi štedro podporuje rozvoj turizmu a gastrosegmentu. Čo sa následne premieta aj do záujmu najznámejších gurmánskych bedekrov, ten najprestížnejší Michelin nevynímajúc.
Najlepších 10 krajín postupuje na svetové finále súťaže do francúzskeho Lyonu, ktoré sa bude konať v januári 2023. Tu sa stretnú s ďalšími krajinami z Ameriky, Ázie a Afriky. Slovenský tím v zložení Peter Duranský, Márk Janák a Peter Vajgel skončil na 12. mieste a na postupové miesto im chýbalo len 30 bodov v celkovom hodnotení. Na prvý pohľad to vyzerá, že sme neuspeli, ale povestné dvere na svetovú scénu nám páni otvorili. O Slovensku sa významne šuškalo aj medzi porotcami. Ako nováčik sme prekvapili nielen dizajnom jedla na tanieri alebo mise, ale aj chuťovo. O našich kvalitách určite svedčí skvelé umiestnenie medzi veľmocami, ktoré majú niekoľkonásobne vyššiu podporu národného tímu, krajiny majú niekoľko top reštaurácií ovenčených michelinskými hviezdami a kultúra stravovania je na inej úrovni.
Súťažiaci pripravovali dve jedlá. Prvé bolo vegetariánske, kde boli hlavnou témy zemiaky, tradičné maďarské odrody. Druhou témou bolo mäso, konkrétne srnčie (chrbát s kosťou a stehno), kačacia foie gras, kyslá smotana a cottage cheese. Mäso sa servírovalo najprv na mise a následne prekladalo na tanier. „V Budapešti sme podali veľmi dobrý výkon. Ráno nás potrápili technické problémy a prísna technická porota, ale všetko sme zvládli a chalani pokračovali vo svojej práci. To, čo sme predviedli, ma jasne utvrdilo v tom, že na Slovensku na to máme. Ochutnával som vegetariánske jedlá všetkých súťažiacich a náš tanier sa tam teda vôbec nestratil. To isté platí aj o mise,“ začína Jaroslav Žídek, člen poroty Bocuse d’Or a prezident Bocuse d’Or Slovakia.
„Bol to päť a pol hodinový maratón, sústredili sme sa na výkon. Na úvod sme mali technické problémy, ale tie sa nám podarilo veľmi rýchlo vyriešiť a pokračovali sme v tom, čo sme 4 mesiace intenzívne trénovali,“ pridáva sa Peter Duranský, víťaz národného kola súťaže a slovenský reprezentant na európskom kole. „Ako asistent som mal jasne dané úlohy. Každý tím dostal asistenta od usporiadateľa. Ten náš nevedel dobre po anglicky, našťastie viem po maďarsky a tak sme zvládli aj toto neočakávané prekvapenie“, pokračuje Márk Janák, asistent v našom tíme. Tréner Peter Vajgel dohliadal na jednotlivé procesy, ich načasovanie a veci, ktoré hodnotila prísna technická porota. „Pravidlá sú veľmi jasne definované a dôsledne kontrolované. Aby sme mali menej odpadu a zbytočne nestrácali body, tak čo sa dalo zjesť, sme zjedli. Všetci,“ pridáva s úsmevom Peter Vajgel.
Ako to však vidí prezident Slovenského zväzu kuchárov a cukrárov, Vojto Artz? „Povedzme si otvorene, že pred 12 rokmi to bol také naše zoznámenie sa so súťažou Bocuse d’Or. Až tento rok sme išli do toho naplno, mali sme finančnú podporu od spoločnosti METRO Cash & Carry a oveľa profesionálnejšie podmienky. Stále sme však len na začiatku. Čaká nás veľa roboty. Lebo to nie je len o výkone jedného kuchára, ale celého okolia. Dvanáste miesto je pozvánkou medzi európsku kuchársku elitu a zároveň veľkou výzvou, aby sa štát začal zaujímať o turizmus a gastro ako to vidíme v okolitých krajinách. Len s ich podporou vieme školiť nových mladých kuchárov, posielať ich na stáže a budovať inú kultúru stravovania. Systémové zmeny sa nedajú postaviť na entuziazme jedného sponzora,“ dodáva na záver Vojto Artz, prezident Slovenského zväzu kuchárov a cukrárov.
PR
