Zvýšená daň z ubytovania, ku ktorej v uplynulých mesiacoch pristúpilo viacero samospráv, môže negatívne ovplyvniť letnú turistickú sezónu na Slovensku. Upozorňujú na to zamestnávatelia združení v Asociácii hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS).
Hotelieri žiadajú samosprávy o aktívnu a čo najskoršiu diskusiu s ubytovateľmi v jednotlivých regiónoch. V opačnom prípade podľa nich môže zvýšená daň z ubytovania zásadne negatívne ovplyvniť podniky aj samotné samosprávy.
- Inzercia-
Daň z ubytovania sa netýka len dovolenkárov
Rozhodnutie o zvýšení daní z ubytovania v uplynulých mesiacoch avizovalo viacero samospráv v rámci celého Slovenska. Argumentovalo najmä výpadkom príjmov v rozpočtoch – práve na naplnenie kasy totiž majú vybrané prostriedky slúžiť. Daň z ubytovania sa týka prevažne turistov. Avšak nejde len o „typických“ dovolenkárov, ktorí prichádzajú do jednotlivých miest a obcí za oddychom. Týka sa aj zamestnancov firiem, ktorí v danom regióne pracujú, či dokonca aj o študentov, ktorí často nespadajú do výnimiek stanovených vo všeobecne záväzných nariadeniach.
Nemalé problémy nariadenie v praxi spôsobí aj majiteľom ubytovacích zariadení, ktorí vyberajú daň z ubytovania od turistov. Mnohí z nich totiž mali len necelý mesiac na to, aby upravili svoje rezervačné portály a aktualizovali ponuku služieb. „Rešpektujeme právo samospráv stanovovať pravidlá pre výber dane. Avšak máme za to, že získané zdroje by nemali len sanovať výpadky v rozpočtoch. Časť z nich by mali mestá a obce investovať späť do cestovného ruchu a do skvalitňovania služieb pre turistov v jednotlivých regiónoch. Ubytovatelia, teda hotely, penzióny či iní registrovaní poskytovatelia ubytovacích služieb, výber tejto dane zabezpečujú bezodplatne, a to aj napriek preukázateľným nákladom, ktoré sú s jej výberom spojené,“ zdôrazňuje prezident AHRS Marek Harbuľák.
- Inzercia -
Chýba komunikácia s hoteliermi
Problémom podľa hotelierov nie je len spomínaná bezodplatnosť výberu a sprocesovania dane zo strany ubytovacích zariadení smerom k samosprávam. Je to najmä absentujúca komunikácia pri stanovovaní podmienok, výšky samotnej dane, ako aj načasovania zmien týkajúcich sa zvyšovania daní.
Príkladom tejto situácie je aktuálne skokové zvyšovanie dane z ubytovania v Bratislave. To vstúpilo do platnosti začiatkom júla, teda už počas prebiehajúcej turistickej sezóny. Hlavné mesto pritom zaviedlo dve rozdielne sadzby. Pre Staré mesto po novom platí viac ako 100-percentné navýšenie, pre ostatné mestské časti ide „len“ o nárast vo výške 60%.
Hrozí odliv turistov
Nepredvídateľné zmeny pritom prinášajú množstvo negatívnych ohlasov od turistov, ktorým denne čelia práve ubytovacie zariadenia. „Už v krátkom čase môže dôjsť k odlivu turistov do iných destinácií. Týka sa to predovšetkým organizátorov a účastníkov rôznych podujatí, školení či konferencií. Zvýšenie daní sa totiž dotkne aj už zazmluvnených podujatí, pri ktorých často nie je možné konečnú cenu upravovať. Na to doplatia samotní hotelieri. Negatívnu odozvu zvýšenie vyvoláva aj medzi mladými turistami, ktorí vyhľadávajú nízkonákladové ubytovanie. V konečnom dôsledku tak môže dôjsť k poklesu návštevnosti a horšiemu imidžu Bratislavy v očiach niektorých skupín turistov,“ vysvetľuje Harbuľák.
- Inzercia-
Hotelieri ponúkajú partnerstvo a pomoc
S tým súhlasí aj Juraj Marko, prezident Bratislavskej hotelovej asociácie: „My skrátka nevieme zodpovedať otázky organizátorom podujatí, ale aj pravidelným návštevníkom, prečo sa tak deje, respektíve aké vylepšenia na oplátku Bratislava pripravila pre turistov. Chýba nám aktívna komunikácia so samosprávou, v rámci ktorej by sme vedeli pomôcť nastaviť na základe našich poznatkov o štruktúre turistov a ich nákupnom správaní aj daňovú politiku v tejto oblasti. Takto vyzeráme v očiach turistov ako destinácia, ktorá len zdražuje, ale nedáva na druhej strane žiadnu pridanú hodnotu,“ konštatuje.
Práve z tohto dôvodu asociácia verejne vyzýva jednotlivé samosprávy k aktívnej komunikácii. Ponúka im svoju pomoc pri zavádzaní a nastavovaní opatrení do praxe. „Pri stanovovaní podmienok či výšky dane je potrebné odborne diskutovať aj s jednotlivými ubytovateľmi, ktorí majú potrebné odborné skúsenosti z praxe a dennú interakciu s turistami. Spoločným cieľom ubytovateľov aj samospráv by mala byť spokojnosť návštevníkov v každej destinácii. Okrem dane z ubytovania totiž prinášajú aj príjmy, ktoré zabezpečujú ekonomický rozvoj daného regiónu. Bez aktívnej a včasnej diskusie s ubytovateľmi tak môže dôjsť k negatívnym dopadom aj vo výbere samotnej dane, ktoré poznačia podniky aj jednotlivé samosprávy,“ uzatvára prezident AHRS, Marek Harbuľák.
Zdroj: AHRS
Foto: Unsplash
