“My máme čisto…”
Dá sa im teda vôbec vyhnúť? Viem si predstaviť, že väčšina hotelov povie, že oni majú čisto, oni takéto problémy neriešia…
Ploštici posteľnej je úplne jedno, či máte čisto, alebo špinavo. Dokonca nemá rada prach, do ktorého sa zamotá a nedokáže sa odtiaľ pohnúť, čiže v čistom zariadení je to pre ňu jednoduchšie. Tým, samozrejme, nenabádam k zníženej hygiene, len hovorím fakty. Ona nemá s čistotou nič spoločné, ona sa živí krvou. Prebýva v priestoroch, kam svetlo nedopadá. Človeka cíti, jeho vibrácie, teplotu, to nie je len o tom, že dáme do izby nejaký feromón a chytíme ju. Tak to nefunguje. Funguje naozaj len prevencia a kontrola. Ale nie taká prevencia, že ideme striekať izby, lebo to nám nepomôže, nedokáže to ochrániť izbu. Existujú metódy, ako zlikvidovať ploštice – chemické, kombinované alebo nechemické.
Čo sa na ich likvidáciu využíva v zahraničí?
V západnom svete sa vo veľkom využíva tzv. heating, teda vyhriatie izby nad 60 stupňov, vtedy ploštica neprežije. Táto služba je však veľmi drahá, generátory veľa stoja, majú veľkú spotrebu energie, a napriek tomu nemajú stopercentnú účinnosť. Potom sa pristupuje k tzv. kombinovaným metódam, buď naparovanie určitých miest v kombinácii s postrekom, alebo čisto chemická metóda. Ja som vyskúšal už všetky metódy, a aj tak som sa nakoniec vrátil k tej chemickej metóde, lebo je najúčinnejšia. Neexistuje žiadna ekologická cesta, keď už máme ploštice. Jediná ekologická cesta je prevencia. Monitoring a školenia chyžných, manažérov, aby vedeli, ako rýchlo reagovať. Raz ročne treba chyžné školiť, čo si treba všímať v izbách.
Koľko trvá prezretie jednej izby?
Pri ploštici posteľnej je to 3 – 5 minút.
Nadšená cestovateľka
Môže mať ploštice aj nový čistý hotel? Ako sa tam vlastne dostanú?
Plošticu prinesie vždy hosť v kufri.
A čo môžem urobiť ako hosť, aby som si ju neodniesla domov?
Ja vždy odporúčam aspoň si zbežne prezrieť izbu, či sa tam nenachádzajú exkrementy. Na internete je množstvo videí, ako si pozrieť hotelovú izbu predtým, než sa ubytujete. To robím aj ja a už sa mi párkrát stalo, že som ju tam našiel.
Keď prídete domov z ciest, čo robíte s kuframi?
Ja si vždy pozerám izbu, a preto sa nemusím báť. My však odporúčame dať si kufor najskôr do kúpeľne, a keď sa mi zdá, že je izba v poriadku, kufor vybalím a dám si veci do skríň. Pokiaľ sa mi stane, že niečo prehliadnem a prídem domov poštípaný, všetko vybalím a dám to prať na 60 stupňov. Netreba zabúdať na kufor, ten je tiež dobré postriekať nejakým voľne dostupným prípravkom, určeným na lezúci hmyz. Pokiaľ ju priamo zasiahnete aj nejakým prírodným prostriedkom, tak neprežije. Ale pokiaľ ju netrafíme, tak prežíva. Alebo použite parný čistič. Funguje aj 24 hodín v mrazničke, ale kto si dá kufor do mrazničky… Alebo povysávať všetky záhyby. My napríklad, ak máme v hoteloch veľmi malý výskyt, ani nepoužívame chémiu – vysávač a parný čistič dokážu spolu zázraky. Pokiaľ vidíme, že sa tam namnožili, tak už použijeme chémiu. Všetko, čo má nad 60 stupňov, zabije aj vajíčka.
Vy ste odborník, má šancu ju nájsť aj bežný hosť?
Určite áno, nie je to žiadna jadrová fyzika, treba si len všímať exkrementy. A ak mám podozrenie, treba to skonzultovať s personálom, ten bude vedieť, či sa vykonávali nejaké zásahy. V prípade, že izba nie je v poriadku, by sa podľa môjho názoru nemala predávať.
Spoľahnite sa na odborníkov
Čo ostatná deratizácia?
Odporúča sa pri systéme HaCCP pri kuchynských prevádzkach a potravinových skladoch raz za tri mesiace. Väčšina zariadení však vykonáva túto prevenciu kvôli úspore nákladov iba raz za pol roka. Ak tam niečo je, tak vtedy je už situácia taká zlá, že sa následne vynaloží oveľa viac peňazí s cieľom, aby sme výskyt dostali na nulu, ako keď je to na trojmesačnej báze. Najlepšia prevencia je však raz mesačne, lebo vtedy sa problém zachytí v zárodku. Vtedy viem garantovať, že sa infestácia nerozšíri do okolitých prevádzok a aj ekologický prístup, že sa chémia použije v minimálnom množstve.
Sú ploštice aj v reštaurácii?
Nie, tam je iný hmyz. V reštaurácii by som odporučil najmä dostatok svetelných pascí na muchy a lietajúci hmyz. Pasca musí byť lepová – nesmie byť výbojková elektrická, lebo tá hmyz roztrhne a jeho časti odletia do potravín. Ďalej odporúčam lapače na lezúci hmyz a kontrolu hlodavcov.
Do akej miery využívajú hotelieri služby členov cechu deratizátorov ako prevenciu? Alebo vás volajú, až keď obrazne horí?
Väčšina nás volá, až keď „horí“. No tie zariadenia, ktoré majú zazmluvnených pravidelných deratizátorov, už potom ploštice neriešia, túto starosť prenechávajú im. Už sa im potom nemôže stať, že im ploštice objaví hosť a napíše negatívnu recenziu. Neznamená to, že tento problém sa tam nevyskytne, ale rieši sa a nestane sa, že sa príde na recepciu sťažovať hosť obsypaný štípancami.
Hovorili ste, že DDD robil aj váš otec a dedo. Je teraz ploštíc viac alebo menej ako v minulosti?
Keď túto prácu robil môj dedko, na plošticu posteľnú natrafil možno raz do roka. Môj otec, keď som u neho začínal pred 25 rokmi, ju mal tak raz do mesiaca. My ich robíme na dennej báze a nie je to preto, že by sme mali nejako veľa klientov, ale tým, že tých ploštíc je skrátka veľmi veľa. Na úplne všetkých úrovniach – či sú to bytové domy, hostely, ubytovne, alebo hotely.
