Začínala ako „business hunterka“, dnes stojí na čele Hotela Park v Piešťanoch. Za 18 rokov v hotelierstve sa podieľala na otváraní a rozbiehaní viacerých hotelových projektov – od nastavovania obchodnej stratégie a procesov až po budovanie tímov a štart prevádzky. Každý nový projekt jej priniesol inú výzvu a ďalšiu lekciu: v hotelierstve sa musíte vedieť prispôsobiť, začať od nuly a pritom nikdy nestratiť zo zreteľa ľudí ani detail.
Kedysi, keď som premýšľala o svojej úlohe v hotelierstve, odpoveď bola jednoduchá: bola som „business hunter“. Zameraná na čísla, výsledky, nových klientov a rast. Až s odstupom času – po 18 rokoch v tomto dynamickom odvetví – si človek uvedomí, koľko vrstiev, krízových rozhodnutí a neviditeľnej práce sa za týmto označením v skutočnosti skrývalo.
Keď sa obzriem späť na rok 2008, zisťujem, že ma osud do hotelierstva nepritiahol cez klasické výberové konania. Iba jeden krát v živote som si cielene poslala životopis a to do môjho prvého hotela. Nová výzva si ma vždy našla v pravý čas.
Diplomatická škola života a Cyprus
Flexibilitu a schopnosť adaptovať sa na akékoľvek prostredie som získala už v detstve vďaka tomu, že som mala kvôli práci rodičov možnosť žiť aj v iných krajinách. Dokonca som strednú školu ukončila maturitou na Ukrajine. Keď som neskôr počas štúdia medzinárodných vzťahov nastúpila do cestovno-pracovnej kancelárie a na tri roky zakotvila na Cypre, dostala som tú najlepšiu praktickú školu života. Naučila som sa čítať potreby ľudí rôznych kultúr, riešiť nečakané situácie. Pochopila som, že pohostinnosť nie je len služba – je to mentálne nastavenie.
Korporátny dril a adrenalín menom „Opening“
Skutočné základy medzinárodného hotelierstva prišli s nástupom do siete Crowne Plaza (IHG) v Bratislave. Po štyroch rokoch však prišiel prvý bod zlomu – otváranie hotela Lindner prepojeného s OC Centrál. Bol to po dlhom čase prvý nový sieťový hotel na bratislavskom trhu. A pre mňa prvá intenzívna skúsenosť s tým, čo znamená budovať niečo od úplného základu.
Stala sa z toho moja neoficiálna špecializácia. Nasledovala zastávka na Zochovej chate, kde som spoznala úplne iný, prírodný a zážitkový svet. Potom nasledovalo otváranie hotelovej časti v X-Bionic Sphere. Bol to extrémne náročný projekt. Miešal sa v ňom vysoký štandard ubytovania so špecifickými potrebami športového rezortu a náročných konferenčných hostí. Pri nastavení procesov musíte rovnako myslieť na spokojnosť absolútne odlišných skupín hostí.
O rok nato prišla ďalšia veľká skúsenosť: reopening hotela Park Inn by Radisson Danube po dvojročnej masívnej rekonštrukcii. Znova kompletizovanie tímov, nastavovanie systémov, štandardov a spúšťanie prevádzky.
Vyvrcholením tejto fázy bol rok 2025 a Lioqa Resort v Chorvátsku. Participácia na príprave od nastavenia prvých operačných systémov, cez nábor až po samotné riadenie počas prvého ostrého leta pri mori bola opäť neskutočnou previerkou vytrvalosti a hotelovej stratégie.
Čo ma teda posúva vpred?
- Adaptabilita a odvaha začínať znova: Otvoriť hotel znamená postaviť sa pred prázdny list papiera. Musíte nastaviť procesy, vytvoriť tím z neznámych ľudí a zažať v nich rovnakú vášeň pre projekt, akú máte vy. Prejsť týmto procesom 4-krát ma naučilo, že neexistuje problém, ktorý by nemal svoje riešenie.
- Ľudia a mikrodetaily: Ako bývalý „business hunter“ viem, že obchod neprinášajú len tabuľky, ale atmosféra. Od čistoty priestorov, cez fungujúci PMS systém až po úsmev recepcie – všetko spolu súvisí. Každý jeden zamestnanec od recepcie cez housekeeping, F&B a kuchyňu tvorí celkový dojem a spokojnosť hosťa. Každý jeden – ako prepojené očká na retiazke.
- Radosť z nových výziev: Život v hotelierstve nie je priamka. Po rokoch v rušných sieťových a rezortných hoteloch som vhupla do novej kapitoly – riadenia Hotela Park v Piešťanoch. Prechod do tradičného kúpeľného a relaxačného prostredia s vlastným príbehom je pre mňa novou energiou.
Hotelierstvo ma naučilo nepodliehať stereotypu. Každý nový objekt, každý nový trh a každý nový tím z vás kreslí lepšieho manažéra. A o tom vlastne celý ten biznis – aj život – je.
A čo je dôležité dodať na záver?
Človek si už po tých rokoch vyberá aj pre koho pracuje – každý je nahraditeľný, ale len správna majiteľská štruktúra za chrbtom manažéra tomu dáva ten pravý zmysel. Týmto ďakujem tým mojim súčasným!
