„Môžete mať množstvo skvelej reklamy po celom svete, no váš úspech závisí od toho, či sa k vám hosť chce vrátiť. To je celé,“ tvrdí Marek Daňo, riaditeľ ikonického Šport Hotela Donovaly. Z prvého hotelového priekopníka, ktorý v roku 1938 odštartoval boom cestovného ruchu na Donovaloch, je dnes moderný horský hotel obľúbený u rodinnej klientely a športovcov.
V prírode a cestovnom ruchu sa pohybuje od detstva. Marek Daňo vyrastal v Roháčoch, medzi členmi TANAP-u, jeho ocko pracoval v Horskej službe a starký ju kedysi založil. Od mala pomáhal mamke v bufete, ktorý si otvorila krátko po revolúcii, desať rokov viedol bratovi kolibu s penziónom na Donovaloch. Od roku 2003 majú so súrodencami postavený v Roháčoch penzión Šindľovec, v ktorom mala vždy hlavné slovo ich mamka. Ona v nich vypestovala aj vášeň k hotelierstvu a práci v sektore služieb. Pred piatimi rokmi dostal ponuku viesť hotel na Donovaloch.
Čo zavážilo, že ste sa z rodinného podniku presunuli na Donovaly?
- Inzercia -
Vždy som k Šport Hotelu vzhliadal ako ku hotelu s dušou, a tú sa mu snažíme zachovať aj dnes. Dostal som možnosť viesť hotel, a bola to pre mňa životná výzva. Zároveň to bol pre mňa vstup do ozajstného hotelierstva. Mal som skúsenosti z bratovej koliby Dami sport, kde som viedol okrem ubytovania a reštaurácie aj bar, lyžiarsku školu, požičovňu športového vybavenia. Cez sezónu som mal 20 – 30 zamestnancov, ale vždy som sa snažil veci riešiť aj svojpomocne. Som človek, ktorý sa nebojí žiadnej práce, ani manuálnej, keď treba, aj teraz v hoteli polievam trávu, maľujem, práca v montérkach je pre mňa relaxom. Keď bol hotel na jar zatvorený, veľa vecí som si sám spravil, alebo s pomocou priateľov. Šport Hotel Donovaly som začiatkom 90-tych rokov vnímal ako jediný v regióne, kde sa dalo na tú dobu slušne ubytovať, vtedy nemal konkurenciu. Znie to ako klišé, ale mal som sen v takom prostredí raz pracovať. Ako jediný hotel mal vtedy bazén, ktorý máme dodnes. Na tú dobu mal hotel nadštandardné služby a vysokú úroveň, a tak sa veľa ľudí chodilo doň učiť a inšpirovať, ako pracovať v cestovnom ruchu. Keď prišla pracovná ponuka, neváhal som.
Ako sa zmenil hotel od vášho nástupu?
Hotel som prevzal v roku 2016. V rokoch 2015 – 2016 bol zatvorený a prebiehala jeho kompletná rekonštrukcia, prerábalo sa v podstate všetko – izby, wellness, reštaurácia, dobudovalo sa vonkajšie multifunkčné ihrisko. Postupne som sa snažil každý rok spraviť pre hostí niečo nové. Mojou filozofiou je, aby ľudia za peniaze, ktoré u nás nechajú, na ďalší rok našli novú atrakciu alebo zlepšenie už ponúkanej služby. Teší ma, keď sa hotel zveľaďuje a naše investície sa vyplácajú. Za päť rokov sme si vybudovali skvelú kongresovú klientelu, taktiež máme priateľské vzťahy s mnohými partnermi, ktorí u nás organizujú športové aj kultúrne podujatia. Veľa hostí sa k nám vracia každý rok od otvorenia a to ma veľmi teší. Je to pre nás najlepšia spätná väzba, že to, čo robíme, robíme dobre. Tento rok sme napríklad vylepšili osvetlenie na vonkajšom ihrisku, lebo som si všimol, že večer tam nie je dobre vidieť a deti sa chcú hrať dlhšie. Taktiež sme na detskom ihrisku dostavali nové preliezky.
Čo vám okrem koronakrízy priniesol dnešný rok?
Mali sme určite veľa času na drobné opravy a vylepšenia. Začali sme využívať dažďovú vodu z hotela a polievame ňou trávu. Snažím sa rozmýšľať ekologicky, to je smer, ktorým sa chceme postupne uberať a dať hotel do ekologického a ekonomickejšieho režimu. Sme obklopení nádhernou prírodou a preto je mojim cieľom fungovať v súlade s prírodou.
Využitie dažďovej vody, bylinky, vlastná záhrada, sprístupnenie prameňa nad hotelom a podobne. Tento rok sme spravili prvý včelín na Donovaloch, postavili sme api-domček, v ktorom žije vyše 240 000 včiel, a máme už aj vlastný med.
Čo považujete v hoteli za najpodstatnejšie?
Ťažko povedať, lebo hotelierstvo je o detailoch a celé klbko týchto detailov tvorí celok a výsledok. Neviem povedať, ktorý z tých detailov je u nás najdôležitejší, či je to kongresová miestnosť, nové ihrisko, gril, bazén, interiér, čistý koberec. Je to neustály proces tvorenia, ktorý nikdy nie je hotový. V každom ročnom období je tu neskutočne veľa možností a každý si tu nájde svoje, či je to rodina s deťmi, biznis klient, skialpinista. Hotelierstvo je jeden z najťažších, ale aj najkrajších biznisov. Môžete mať akúkoľvek reklamu po celom svete a rozhlasovať o sebe čokoľvek, ale úspešný ste vtedy, keď sa k vám 80 % hostí vráti, lebo ste v ňom vyvolali zážitok, ktorý chce opakovať. Vždy sa snažím zistiť, čo hostia potrebujú. Hľadám možnosti a riešenie ako to spraviť. Som vďačný za to, že tento biznis môžem robiť a niečo po mne, po nás všetkých, vidieť a ľudia to vnímajú a vracajú sa k nám. Veľmi podstatný je pre mňa aj tím ľudí, s ktorými spolupracujem.
Cestovný ruch bojuje s nedostatkom personálu. Ako je to u vás?
Určite áno, situácia po korone je kritická, čiastočne bojujeme aj my. Hotel je miesto, kde sa stretáva množstvo profesií. V sezóne máme okolo 35 zamestnancov, mimo sezóny je stálych 20 – 25. Stálych zamestnancov sme si počas lockdownu podržali, postarali sme sa o nich s pomocou štátu a sme za nich vďační. A bojujeme ďalej. Chcem pracovať s ľuďmi, ktorých hotelový život baví a sú nám prínosom. Takých ľudí hľadám neustále.
Ako ich motivujete?
Každého sa snažím spoznať, človek musí byť tak trochu psychológ, aby vedel, čo ľudia potrebujú. Môžu napríklad mimo otváracích hodín využívať wellness a fitness centrum, majú zamestnanecké ceny pri službách hotela, k dispozícii požičovňu športovej výstroje, keď pracujú, tak majú bezplatnú stravu. Chcem dosiahnuť to, aby u nás bol zamestnanec šťastný a robil svoju prácu s láskou. Pokiaľ ho táto práca nebaví, tak u nás nemá miesto – buď odíde sám, alebo sa to časom tak vyvinie. Snažím sa každému vytvoriť podmienky tak, aby sa mu dobre pracovalo, a samozrejme, aby zamestnanci neboli nadmieru vyťažení. Poznám to z vlastnej skúsenosti, keďže som vždy robil v branži, hoci ja som zvyknutý pracovať celé dni, víkendy, sviatky aj piatky. Ale nevyžadujem to od zamestnancov. Keď človek robí štyri dni v kuse, potom má štyri dni voľno a vtedy mu nevolám. Máme stálych zamestnancov z celého Slovenska, ktorým bezplatne poskytujeme ubytovanie, len asi 10 – 20 % je miestnych, takže väčšina býva v zamestnaneckej ubytovni. Tento hotel nie je len o mne, ale aj o zamestnancoch, ktorých máme. Bez nich by hotel nikdy nebol tam, kde je dnes. Ja si zamestnancov veľmi vážim a snažím sa ich motivovať, a to aj finančne, vedia, že som ich podržal počas krízy. Vzorom starostlivosti o zamestnancov mi je napríklad Tomáš Baťa, ktorého príbeh práve čítam.
Aké sú vaše hotelové méty?
V tom, čo robíme, chceme byť najlepší. Hotel je o pocite, o jeho duši, nezáleží tak na počte hviezdičiek. Náš rodinný penzión v Roháčoch má jednu hviezdu a ľudia tam chodia, lebo sa tam cítia dobre, povedia, že doma sa v živote tak dobre nevyspali. V Šport Hoteli sa radi orientujeme na slovenskú gastronómiu, nehráme sa na „lososa, keď sme poctivý rezeň”. Zvolili sme si zlatú strednú cestu. Sme rodinný hotel, sme priateľskí k deťom, zvieratám. Veľa súvislostí som pochopil, keď sa nám narodil náš malý syn a preto dnes viem, čo rodič a dieťa na dovolenke potrebujú. Zamestnancom hovorím, aby sa ku každému človeku správali s úctou, lebo nikdy nevedia, kto vojde do hotela. Treba byť ku každému slušný, či už je to hosť, dodávateľ, zamestnanec. Každého si rovnako vážim.
A čo je najväčšia vízia pre hotel?
Najväčšia vízia? Je ich určite hneď niekoľko. Najdôležitejší je hosť, jeho spokojnosť a pozitívny zážitok. Naším cieľom je zlepšovať naše služby, samozrejme zvyšovať obsadenosť, ako aj dĺžku prenocovaní. Prial by som si, aby som dokázal zamestnancov ohodnotiť tak, ako si to predstavujú oni. Verím, že túto sezónu už budeme naplno fungovať bez obmedzení a bol by som rád, keby sme vopred vedeli, ako budú nastavené pravidlá pre cestovný ruch, lebo momentálne je situácia nevyspytateľná. Urobíme všetko pre to, aby sme už hotel nemuseli zatvoriť, a najmä si želám udržať pracovné pozície. S ľuďmi robím väčšinu svojho života, sám som bol zamestnancom, pracoval som aj v zahraničí a viem, že podnik stojí na ľuďoch. Ľudia vytvárajú prostredie pre iných ľudí, aby sa cítili dobre. V hoteli máme skvelý tím a robíme to od srdca a s pokorou. Z dlhodobého hľadiska máme víziu zefektívniť niektoré hotelové procesy lepšou digitalizáciou. Ako som už spomínal, chceme byť ekologickejší a fungovať ešte veľa rokov v absolútnej symbióze a harmónii s prostredím, ktoré je okolo nás.
Text: Lea Lisá
Foto: archív hotela a redakcia
PR
.
