„Hotel nie je len budova s izbami. Je to miesto plné emócií, miesto, kde sa odohrávajú príbehy ľudí – hostí aj zamestnancov. Každý prichádza s vlastnými očakávaniami, náladou či dôvodom návštevy. A práve v tom je čaro hotelierstva – v schopnosti vytvoriť prostredie, kde sa hostia cítia vítaní a kam sa radi vracajú,” myslí si Petra Barancová, riaditeľka Hotela Podhradie v Považskej Bystrici. Čo ju samotnú posúva ako hotelierku?
Je to už 16 rokov, odkedy som sa po vyštudovaní učiteľstva ocitla v hotelierstve. Bez skúseností s riadením hotela či gastronómiou som nastúpila do tej najlepšej školy – školy praxe.
Začiatky boli o učení. Posúvali ma kolegovia a ich skúsenosti, hltala som odborné články a literatúru, absolvovala rôzne školenia. Prirodzene prichádzali aj chyby – no práve tie často učia najviac a posúvajú človeka vpred. Najskôr som sa učila od skúsenejších a starších kolegov a dnes sa už snažím ja svoje skúsenosti odovzdávať mladším. Zároveň však viem, že učiť sa treba neustále. Bez nových poznatkov sa nedá napredovať. Hotelierstvo sa mení. Hostia sú náročnejší, otvorenejší a vedia presne pomenovať, čo očakávajú. A my ako hotelieri musíme byť pripravení na tieto zmeny reagovať.
Za tie roky ma hotelierstvo naučilo najmä pokore, úcte, ľudskosti a rešpektu – k hosťom, kolegom aj k samotnej práci.
Čo ma dnes posúva vpred ako hotelierku
To, čo ma v hotelierstve posúva vpred, sú predovšetkým ľudia. Hostia a ich očakávania, ale aj zamestnanci a ich rôzne povahy, schopnosti a príbehy.
Hostia prichádzajú z rôznych dôvodov – niekto za oddychom, iný za prácou a niekto oslavuje významný moment v živote. Každý z nich má svoje očakávania. A práve snaha tieto očakávania pochopiť a naplniť je pre hoteliera neustálou motiváciou zlepšovať sa.
Rovnako dôležití sú však aj ľudia, ktorí hotel tvoria zvnútra – zamestnanci. Každý z nich je iný, každý má svoje silné stránky, tempo aj pohľad na prácu. Vytvoriť tím, ktorý dokáže spolupracovať, podporovať sa a zároveň poskytovať kvalitnú službu hosťom, je jedna z najväčších výziev hotelierstva. Práve práca s ľuďmi ma naučila veľa o trpezlivosti, empatii a schopnosti počúvať. Nie vždy je to jednoduché, ale práve v tom vidím zmysel tejto profesie.
Hotelierstvo je najmä o vzťahoch, dôvere a atmosfére, ktorú v hoteli vytvárame. A keď sa hostia vracajú alebo keď vidíte, že tím funguje a rastie, je to najväčšia motivácia pokračovať ďalej.
Práve tieto momenty ma posúvajú vpred a pripomínajú mi, prečo má hotelierstvo pre mňa stále taký veľký význam.
Moje vízie a plány
Do budúcnosti by som si priala, aby Horné Považie objavovalo stále viac domácich aj zahraničných turistov. Slovensko sa často spájané najmä s Tatrami, no aj náš región ponúka množstvo krás – jedinečné prírodné scenérie, hrady, zámky a miesta s bohatou históriou.
Verím, že aj prostredníctvom nášho hotela môžeme hostí motivovať objavovať tento kraj a vracať sa k nám opäť.
Moja vízia je jednoduchá – spokojní hostia, ktorí sa radi vracajú, a spokojný tím ľudí, ktorí svoju prácu robia s chuťou a hrdosťou.
Pretože práve spokojní ľudia – hostia aj zamestnanci – sú základom každého dobrého hotela.
Rodinný hotel v pravom zmysle slova
Hotel Podhradie je rodinný hotel v pravom zmysle slova. Každý deň tu môžete stretnúť mňa, môjho otca aj moju sestru. Každý z nás má svoju oblasť, za ktorú zodpovedá, a zároveň sa navzájom dopĺňame. Práve táto rodinná spolupráca dáva hotelu jeho charakter a atmosféru.
Mojou úlohou je riadenie celej prevádzky. Nie je to jednoduchá úloha – hotelierstvo je práca na 24 hodín denne, 365 dní v roku. Každý deň prináša nové situácie, nové výzvy a nové príbehy hostí. A práve táto dynamika robí túto prácu takou výnimočnou.
Hotel sa nachádza v krásnom prostredí Horného Považia, pod hradom Bystrica, v Považskej Bystrici – na pomyselnej polceste medzi východom a západom Slovenska. Okrem individuálnych hostí sa venujeme aj firemnej klientele. Organizujeme firemné akcie, školenia či spoločenské podujatia. Počas roka k nám prichádzajú aj turistické skupiny, ktoré objavujú krásy regiónu.
Naším cieľom je vytvoriť miesto, ktoré „zvedaví objavujú a spokojní vracajú“.
