Viete porovnať čísla v doprave a v hotelierstve vo veľkom? Vyrovnali by sa zisky?
To určite nie, doprava skrátka zarába veľa peňazí – vtedy, keď ste obľúbeným prepravcom. Vtedy je vysoká obsadenosť aj zisky, ekonomicky to funguje dobre. My jazdíme bez dotácií, čo je ekonomický zázrak, pretože všetky linky, ktoré jazdia cez Slovensko, sú dotované, vrátane medzinárodných. Nám to však funguje, lebo sa snažíme robiť lepší servis, a tým získavame plné vlaky. U hotelov, ak budú schopné na seba zarobiť, to znamená na splátku v banke, sa o nejakých 15 rokov vytvorí hodnota splateného hotela. Takže nie je potrebné, aby tam bolo jediné euro zisk iba to, aby boli všetky faktúry zaplatené. Hotelierstvo, bohužiaľ, nie je biznis, kde by sa hotelieri alebo reštauratéri topili v peniazoch. Sú radi, že vyžijú. Najdôležitejšie pre hotel je, aby nebol v podnájme, ale aby platil nájom sám sebe formou splácania úveru. Pretože často keď na konci ekonomiky máte nulu, tak je tam skrytá hodnota v tom splácaní nehnuteľnosti. Tá sa dá raz predať. Takže viac ekonomiky v tom nečakám než to, že sa splatia úvery.
Máte ešte oblasti, kam vás to ťahá?
Asi už nie. Ja už si chcem život zjednodušiť. Ľudia po päťdesiatke, bez ohľadu na to, či podnikajú, alebo pracujú, by si mali prehodnotiť život, či robia to, čo ich baví. Pretože to, čo sme si nezarobili do svojej päťdesiatky, to už nezarobíme. Mali by sme chodiť do práce a robiť niečo, čo nás napĺňa a čo je správne. Takže ja skôr chcem robiť veci, ktoré ma budú baviť, než aby som toho robil viac a viac. Peniaze nemajú v tomto veku už žiaden zmysel.
A aká je vaša vízia budúcnosti, ktorá vám vyvolá úsmev na tvári?
Úsmev na tvári znamená šťastie, a šťastie – to je hlavne láska. Taký druh šťastia, že sa v biznise niečo podarí, je tiež super. Ale je to taká ľahká mánio-depresia. Dnes máte dobrú správu, máte z toho ľahkú mániu, ale zajtra sa zase niečo po… a je z toho ľahká depresia. Takže podnikanie je sínusoida. Viac šťastných dní prinesie šťastie v láske, nie v práci alebo v peniazoch.
