Roman Valo je riaditeľom hotela Esplanade v piešťanských kúpeľoch, kde pôsobí od júla 2025. Na Slovensko sa vrátil po tridsiatich rokoch v Nemecku, kde prešiel takmer všetkými pozíciami v gastronómii a hotelierstve – od umývača riadu, cez hotelového manažéra po manažéra veľkej siete reštaurácií. Dnes zúročuje svoje celoživotné skúsenosti z branže, prináša nové pohľady a znalosť medzinárodnej klientely.
Celý život sa pohybujem v gastronómii, je to moja srdcová záležitosť. Neviem si predstaviť robiť niečo iné. Pred odchodom do Nemecka som pracoval v Nitre v jednej z prvých luxusných reštaurácií Hubert, podľa nej sa potom otvárali ďalšie.
Keď som prišiel do Nemecka, nevedel som nemecky ani slovo. Robil som umývača riadov a keď som sa naučil jazyk, otvorili sa mi nové možnosti. Prešiel som si v hoteli takmer všetkými pozíciami – od umývača riadu, cez studenú kuchyňu až po manažéra hotela. Keď bolo treba, aj ako manažér som prezliekal postele. Aj preto dnes viem, čo každá jedna práca v hoteli obnáša.
Vždy som mal šťastie na manažérov, ktorí ma veľa naučili a posunuli. Neprešiel som ale veľa podnikov, bol som vždy lojálny zamestnanec. Avšak keď už v podniku, kde som pracoval nebol pre mňa žiadny možný postup, išiel som pracovať inde. Pracoval som v reštaurácii, v hoteli, mal som aj vlastnú reštauráciu. Napokon som pracoval pre veľkú reštauračnú sieť obľúbených obchodných centier značky XXXL Lutz, ktoré sa otvárali v rôznych mestách. Pomáhal som otvárať množstvo reštaurácií siete v Nemecku aj v okolitých štátoch – či už bolo treba riešiť krízové situácie, alebo školiť zamestnancov pri otváraní nových prevádzok. Mal som vždy na starosti servisný personál.
Svoj návrat na Slovensko vnímam veľmi pozitívne. Počas celých tých rokoch som sledoval slovenskú gastronómiu, mám rodinu, na Slovensku sme boli veľmi často, takmer každú dovolenku. Slovenská gastronómia je podľa môjho názoru kvalitnejšia. Samozrejme, aj v Nemecku sú špičkové podniky, ale celkovo – čo sa týka kvality ponuky, digitalizácie – myslím si, že Slovensko, aj susedné štáty východnej Európy sú na vysokej úrovni. Pozícia riaditeľa veľkého hotela v Slovenských liečebných kúpeľov v Piešťanoch bola pre mňa novou výzvou. Ja som veľmi spontánny človek, rozhodol som sa prihlásiť na konkurz, na ktorý som sa dôkladne pripravoval.
Od nástupu pred necelým rokom som sa naučil neskutočne veľa – za pomoci vedenia kúpeľov a tiež môjho priameho nadriadeného – prevádzkového riaditeľa kúpeľov. Cesta, ktorou som prešiel za posledných osem mesiacov bola veľmi intenzívna. Stretol som sa s novými vecami, ktoré som doteraz nepoznal. Riadiť 140 ľudí je tiež výzva, ktorú nezdoláte zo dňa na deň. Ale zvládame to spolu s mojimi kolegami skvele. Teším sa veľkej podpore zo strany vedenia kúpeľov aj v tíme zo strany kolegov, ktorých riadim – nikdy im nehovorím, že sú zamestnanci, ale kolegovia. Niečo sme samozrejme, zmenili, ale je nastavený dobrý smer.
Dnes je pre mňa výhodou, že poznám nemecký trh. Viem, čo chce nemecký klient, ktorý tvorí veľkú časť našej klientely. Viem, že je náročný a za kvalitné služby si rád zaplatí. Zle však nesie nekvalitnú službu, alebo keď nedostane presne to, čo si zaplatil. Vie byť ale veľmi vďačný. Hostí z Nemecka, ktorí k nám chodia na 2-3 týždne veľmi poteší keď ich personál pozná po mene, obsluha vie, čo budú piť, keď im dajú nejaký kompliment, potom sa tu cítia mimoriadne dobre.
Čo som sa naučil v Nemecku a snažím sa zavádzať v našom hoteli od môjho príchodu sú dve hlavné veci – prístup k hosťom a schopnosť predávať. Vyžadujem od ľudí, aby dokázali predávať viac ako štandard. To znamená, že keď klient príde na večeru do reštaurácie treba mu predať nápoj, najlepšie aj druhý, nie iba jeden. Nie vždy sa to na sto percent podarí, ale keď ho neponúkneme, tak si nápoj nekúpi. To isté na recepcii. Keď klient príde len na víkendový pobyt a nemá kúpené žiadne procedúry a my mu ich a recepcii neponúkneme, tak si ich nekúpi, možno ho to ani nenapadne.
Upsell je pre hotel veľká možnosť ako navýšiť tržby, viac zarobiť. A nielen pre hotel, ale aj pre zamestnancov, lebo majú provízie z predaja. Ľudia sa snažia robiť upsell, ale stále im to treba pripomínať. V Nemecku, ale najmä v Rakúsku sa na to veľmi tlačí, dennodenne sa robia školenia, posielajú vám kontroly či ste ku jedlu ponúkli polievku a šalát. Ale nie otázkou „Dáte si niečo?“ ale „Dáte si šalát, alebo polievku? Dáte hosťovi na výber a veľa ľudí si už z toho vyberie.
Čo ma dnes posúva ako hoteliera?
Určite môj „drive“, snaha stále napredovať, spontánnosť a nebojácnosť. Pretože keď je človek ustráchaný, nikam sa nepohne. Lebo vždy je nejaké riziko, že to nevyjde, vždy vám môžu po pár mesiacoch povedať, že na to nemáte a rozlúčiť sa s vami. Ale keď sa týmto strachom človek nechá ovládnuť, nikdy nič nedosiahne.
Ja som bol vždy pripravený na výzvy a na zmeny. Táto možnosť prišla a išiel som jej oproti. Vzdelávam sa na všetkých frontoch kde sa dá, snažím sa pracovať s ľuďmi ako najlepšie viem. Pre mňa je základ vytvárať ľuďom psychologicky bezpečné prostredie, aby vedeli že musia pracovať naplno ale môžu robiť chyby. Lebo ak je človek potrestaný za chybu, ktorú urobil, tak sa už nič neodváži urobiť, už si nebude veriť.
Dennodenne sa snažím zorientovať v branži, študujem dostupné odborné médiá, chodím na konferencie, bol som na odporučenie kolegu v Akadémii hoteliera. Odnášam si odtiaľ nielen nové poznatky, ale aj kontakty na kolegov, s ktorými zdieľame svoje skúsenosti. To sú pre mňa veľmi cenné informácie. Myslím si, že nech máme koľkokoľvek rokov, nikdy nevieme všetko. Vždy sa môžeme posunúť ďalej. Ale najväčšia výhra je keď človek robí to čo ho baví a robí to so srdcom. Hotelierstvo a gastronómia sa inak ani robiť nedá ak chcete byť úspešný. Hostia to okamžite vycítia a neuveria vám ak to robíte len pre peniaze.
Kam by som sa ešte chcel posunúť?
Ja momentálne nejako neriešim, kam by som sa chcel posunúť. Idem životom free style, som šťastný a spokojný tu v Piešťanoch a čo bude o pár rokov – uvidím. Pokiaľ budem pociťovať že som tu platný a chcený, nemám dôvod na zmenu. Okrem toho by som ťažko hľadal tak skvelých ľudí ako sú moje kolegyne a moji kolegovia v hoteli Esplanade.
