Hotelový svet bol pre neho od mladosti prácou snov, na hotelových zamestnancov sa ako študent pozeral ako na najšťastnejších ľudí na svete. Fascinovalo ho najmä fungovanie veľkých hotelov a rezortov. K manažérom hotelov vzhliadal s obrovskou úctou, dnes je jedným z nich. Unikátny zámocký Grand Hotel Vígľaš**** vedie už osem rokov a vášeň pre hotelierstvo ho stále neopúšťa.
Hovorí sa, že priemerná dĺžka pracovného pomeru na manažérskej pozícii by mala byť 5 rokov. Najmä kvôli tomu, že prvé výsledky vlastnej práce je možné spozorovať až po 1 – 2 rokoch (ak nehovoríme o krízovom manažmente). A tiež preto, že po dlhom čase na jednej prevádzke prichádza „prevádzková slepota“. Vtedy človek nevidí a prehliada veci, ktoré by prehliadať nemal. Aj keď s predchádzajúcim tvrdením sčasti súhlasím tak verím, že ak človeka práca baví a napĺňa, má stále čo ponúknuť – či už hosťom alebo prevádzke.
Čo mám na práci hoteliera rád a v čom ma posúva?
Na práci v hoteli milujem kontakt s ľuďmi. Či už je to smerom von (s hosťami a dodávateľmi) alebo smerom dnu (so zamestnancami). Človek má možnosť spoznať nespočetné množstvo ľudí z rôznych oblastí a absolvovať stovky hodín rozhovorov. Je na každom čo si z nich odnesie a ako ho ovplyvnia. Môžete byť pozitívne namotivovaný do ďalšej práce alebo vyčerpaný ako po maratóne…
Mám rád rôznorodosť, ktorú táto práca ponúka. Vyhovuje mi, že žiadny deň v hotelovej prevádzke nie je rovnaký alebo podobný. Stále dokáže niečím prekvapiť v pozitívnom, ale aj negatívnom zmysle. Niekedy má človek pocit, že mu „ide karta“ a do čoho sa pustí, to sa podarí. A inokedy prídu dni alebo situácie, že má chuť buchnúť dverami a ísť preč ďaleko od civilizácie. Kto pracuje alebo niekedy pracoval v hoteli vie, o čom hovorím… 😊
Práca v tomto biznise je náročná, miestami extrémne stresujúca. Treba sa obrniť veľkou dávkou odolnosti a pevnými nervami. Kto však vydrží, výsledky zaručene prídu v rôznych formách.
Najkrajší výsledok, aký môže hotelier dostať je pozitívna spätná väzba. Nie je nič krajšie ako keď vám hosť po pobyte, svadbe či evente povie, že ste mu pripravili nezabudnuteľný zážitok a že sa už nevie dočkať ďalšej návštevy. A to je to, čo ma ako hoteliera posúva najviac.
Spätná väzba môže prichádzať v rôznych podobách. V podobe ekonomických výsledkov, hodnotenia od majiteľov, zamestnancov, rodiny či blízkych priateľov a, samozrejme, od hostí. Nesmierne ma teší a posúva nielen spätná väzba od hostí, ale aj od kolegov. Či už priama – vyslovená, alebo taká, ktorá sa prejaví nadšením kolegov, ich kvalitnou prácou, dobrými vzťahmi na pracovisku. Veľmi ma posúva keď vidím, ako sa posúvajú naši zamestnanci a práca ich baví. Ako sa zlepšujú v tom, s čím kedysi zápasili, keď sami prichádzajú z novými kreatívnymi nápadmi a riešeniami. Tie sa zasa v hotelovom kolobehu života pretavia do skvelej spätnej väzby od hostí. A tá je pre nás hotelierov a hotelových zamestnancov oceňujúcim aplauzom, životabudičom a jedným z dôvodov, prečo máme tento hotelový život radi.
