Turizmus na Slovensku v digitalizácii zaostáva za zahraničím, preto je práve táto problematika v hľadáčiku nového ministerstva cestovného ruchu s športu. Ďalšou témou je pretrvávanie nedostatku pracovnej sily.
E-visitor aj databáza atrakcií
Čo konkrétne digitalizovaný turizmus znamená? Ako odznelo 26. marca po valnom zhromaždení Zväzu cestovného ruchu, na ktorom sa zúčastnilo aj vedenie nového ministerstva, je to napríklad projekt e-visitor. O ňom hovorila už vláda Ľudovíta Odóra. Ministerstvo cestovného ruchu a športu považuje túto tému za mimoriadne dôležitú.
Znamená okrem iného zdigitalizovanie evidencie návštevníkov ubytovacích zariadení – má byť realizovaná on-line, čo o.i. znamená, že dáta o ubytovaných návštevníkoch budú zbierané v reálnom čase – odkiaĺ k nám prichádzajú, koľko sa zdržia atď. Okrem toho, že by sa tak malo potlačiť ubytovanie „načierno“ môžu dáta využiť pri svojej komunikácii a tvorbe produktov regionálne organizácie cestovného ruchu ale aj štátna agentúra Slovakia Travel, ktorá propaguje Slovensko v zahraničí. Napríklad na to, aby efektívne nastavila svoje marketingové kampane.
Ďalším v projektov digitalizácie je podľa ministra Dušana Keketiho pasportizácia „bodov záujmu“, teda turistických atrakcií a miest, ktoré stoja za návštevu. Vzniknúť by mala ich databáza a mali v budúcnosti nachádzať na jednej platforme. Tú by mohli využívať napríklad cestovné kancelárie, ktoré k nám dovážajú turistov ale vlastne všetci, ktorí v turizme pracujú.
Do pasportizácie by sa mali zapojiť aj oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu, keďže tie
najlepšie vedia o tom, čo je na ich území zaujímavé a tak podporiť turizmus vo svojom regióne.
Tretie krajiny ako šanca
Druhou veľkou témou, o ktorej hovoril štátny tajomník ministerstva Marek Harbuľák je pretrvávajúci nedostatok pracovných síl v cestovnom ruchu. Stále sú ich neobsadené tisíce a to najmä v hotelierstve a v gastronómii.
Ministerstvo chce spolupracovať s ministerstvom práce a sociálnych vecí aby sa zjednodušovali podmienky pre zamestnávanie pracovníkov z tretích krajín. Podľa M. Harbuľáka tu sa žiada aj väčšia aktivita zamestnávateľov – hotelov a reštaurácií. Tie totiž neobsadené pozície väčšinou nenahlasujú do existujúceho systému nedostatkových povolaní. Preto štát horeca segment nepovažuje za brandžu, kde treba zjednodušovať podmienky pre zamestnávanie občanov z krajín mino EÚ.
„Budú sa tomu musieť začať venovať aj keď je to pre nich možno administratívna záťaž, ak sa niečo má v tomto smere pohnúť. Nielen inzerovať voľné miesta na Profesii,“ konštatoval M. Harbuľák. Keďže práca v cestovnom ruchu je špecifická, chceme získavať pracovníkov z krajín, kde je turizmus rozvinutý a títo ľudia majú s prácou v ňom skúsenosti. Či pre nich môže byť Slovensko atraktívne, závisí podľa Mareka Harbuľáka od podmienok, ktoré im ponúknu konkrétni zamestnávatelia. „Ľudia z tzv. tretích krajín už v slovenskych hoteloch a reštauráciách pracujú a skúsenosti s nimi sú výborné,“ uzatvára M. Harbuľák.
