Do akej miery nám záleží na ľuďoch?
Ako dosiahneme aby niekto, kto býva viac než 50 km od hotela zatúžil u nás pracovať? To je to najťažšie. Keď viem, že niekde hľadajú ľudí a ide o prácu, ktorú by som aj vedela robiť, to ešte nič neznamená.
Musí vzniknúť to nadšenie, aby človek začal hľadať spôsoby, ako by to dosiahol. Aké to tam bolo pekné, ako sa mi venovali, aký bol príjemný ten pohovor, pán riaditeľ si na mňa našiel čas a bolo to veľmi fajn, je veľký profesionál. Akú zmluvu mi dali a čo tam všetko bolo. Čo dáme ľuďom, aby sme vyvolali ich totálne nadšenie? Iba výplatu? To nemusí byť najväčší motivátor.
Čím sa vieme predať sa ako firma? Keď o človeka veľmi stojíme, mali by sme rozmýšľať, do akej miery mu napríklad dokážeme vykompenzovať náklady na cestovné. Čo je pre hotel 100-200 eur mesačne? Ak je toto prekážka, tak to nemôže byť problém, keď viem, že získam lojálneho a kvalitného zamestnanca. Do akej miery nám záleží na ľuďoch a nie iba na vlastnom biznise, aby sa nám čím skôr vrátila investícia? Každý sa chce mať hneď dobre, ale to tak rýchlo nejde. A bez ľudí sa to nestane. Keď vám odíde kvalitný zamestnanec a nahradíte ho slabším, tak strácate. Lebo je známe že ľudia kupujú ľudí. Ak mal ten zamestnanec skvelých klientov môže sa stať, že tam už bez neho nebudú chodiť.
Vedieť sa „predať“
Možno sme sa priveľmi zameriavali na absolventov hotelových škôl. V minulosti bola hotelová škola pre prácu v luxusnom hoteli dokonca podmienkou. Dnes musia byť hotely na Slovensku kreatívnejšie, pretože absolventi majú oveľa viac možností. Snívajú o svetových hotelových sieťach, kde je veľká šanca, že dostanú nielen prácu, ale aj zaujímavé možnosti kariérneho rastu. Tieto siete v nich vzbudili záujem už počas štúdia! Čo robia lepšie? Prezentujú sa nielen smerom k hosťom, ale ak k potenciálnym zamestnancom. Bojujú o talent. Naučili sa „predať“ na trhu práce!
Hotely všeobecne sa predávajú viac smerom ku klientom, ako ku zamestnancom, čo ale nesmeruje k udržateľnému biznisu. Vedieť sa predať má rovnako veľký význam aj na trhu práce, dokonca zásadný, svedčia o tom mnohé zatvorené prevádzky, v ktorých nemal kto pracovať. Štandardné formy získavania zamestnancov dnes zjavne nefungujú, víťazí ten, kto sa rýchlo zorientoval, je vynachádzavejší a originálnejší.
Presadiť sa na trhu práce v dnešných časoch vyžaduje urobiť okolo seba trochu väčší „humbuk“, ale nie v tom negatívnom zmysle, aké máme problémy s tým, či oným. Život bude pokračovať aj po odoznení aktuálnych problémov. Biznis sa musí hýbať, inak sa Slovensko stane veľmi smutnou krajinou bez pekných reštaurácií, štýlových kolíb a všetkých krásnych a skvelých hotelov, ktoré tu v poslednom období vyrástli.
