Vykladal poháre z umývačky a nosil ich na druhý koniec reštaurácie. Potichu si pohmkával a letmo pohladil po pleci čašníka, ten sa na neho usmial. V hoteli BIVIO zažije hosť atmosféru, akú nikde inde…
Centrum BIVIO je sociálny podnik založený s cieľom začleniť do spoločnosti ľudí s mentálnym postihnutím. Jeho zriaďovateľom je Združenie na pomoc ľudí s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike.
Najlepším spôsobom, ako otvoriť týmto ľuďom dvere, sa ukázalo pomôcť im nájsť si prácu, lebo ich zamestnanosť je na Slovensku veľmi nízka. Zástupcovia združenia hľadali oblasť, v ktorej by ich mohli podporiť, a skúsenosti zo zahraničia ich nasmerovali na stravovacie a ubytovacie služby vrátane práčovne. „Vedeli sme, že veľmi ťažko zoženieme partnera, ktorý dá ľuďom s mentálnym postihnutím priestor naučiť sa prácu chyžnej alebo pomocné práce v kuchyni. Preto sme sa napokon rozhodli založiť si svoje zariadenie, bola to vlastne z núdze cnosť,“ uvádza nás do obrazu zástupca riaditeľky združenia Marián Horanič. Títo ľudia pracujú väčšinou v chránených dielňach, ktoré sa zaoberajú výrobou darčekových predmetov, textilných doplnkov, pečiva, perníkov… Ale v ubytovacích a stravovacích službách takéto zariadenie na Slovensku nebolo a ani doteraz iné nie je.
Občianske združenie funguje 40 rokov a má takmer 10-tisíc členov – ľudí s mentálnym postihnutím a ich rodičov. V problematike sa teda pohybujú dlhodobo a vedia, ako fungujú školy pre ľudí so zmenenou pracovnou schopnosťou. Hoci sa snažia ľudí vzdelávať, nemajú možnosti poskytnúť im aj praktickú výuku, ktorá je pre zamestnanie nevyhnutná. Dôkazom je aj duálne vzdelávanie, hlásajúce návrat k spojeniu teórie a praxe tak, ako to bolo v minulosti. Pre mentálne postihnutých na Slovensku je iba málo možností, kde by sa mohli naučiť, ako to v reálnej prevádzke funguje.
Cieľom je zamestnávať, aj školiť
BIVIO si kladie pred seba dva hlavné ciele – zamestnávať a školiť ľudí s mentálnym postihnutím. Aktuálne tu pracuje 9 ľudí s mentálnym postihnutím v trvalom pracovnom pomere a ďalšia skupina v tréningovom procese. Ľudia v tréningu tu strávia potrebný čas na základe individuálneho programu a prejdú si všetky strediská prevádzky. Zástupcovia združenia sa snažia nájsť pre každého z nich najvhodnejšie miesto, kde si potom zdokonaľuje svoje zručnosti. Po absolvovaní výcviku sa klientom snažia nájsť prácu s rovnakým zameraním.
Natíska sa otázka, či nie je pre absolventov takéhoto výcviku stresujúce po čase zmeniť miesto práce. „Tí, ktorí prídu na tréning, vedia od začiatku, že u nás nezostanú,“ hovorí M. Horanič a dodáva: „Od začiatku s nimi takto pracujeme. Aj rodičom komunikujeme, že nie sme stacionár, kde môžu dať dieťa, ale tréningové centrum, kde je na to, aby sa niečo naučilo. Môžeme napríklad po roku zistiť, že ani pri maximálnej snahe tento mentálne postihnutý človek nie je schopný pracovať. Vtedy nemá dôvod tu zostávať, pre takéto prípady existujú iné druhy služieb. Musí uvoľniť miesto pre niekoho, kto bude mať šancu sa uplatniť – toto vedia rodičia od začiatku.“
Hotel a reštaurácia Bivio funguje od októbra 2018. Za ten čas sa podarilo zaučiť a zamestnať deväť absolventov. „Môže sa to niekomu zdať málo, ale nie je to tak. Paralelne pracujeme s 9 – 10 ľuďmi, takže to nie je málo, najmä keď je na Slovensku miera zamestnanosti ľudí s mentálnym postihnutím možno na úrovni 2 – 3 percent,“ vysvetľuje zástupca združenia. V kuchyni pracujú traja, v reštaurácii dvaja, dvaja pracujú na hoteli a dvaja v práčovni.
Celkovo v kuchyni sú ďalší štyria, v reštaurácii dvaja a v hoteli štyria zamestnanci. Ich vyšší počet ovplyvňuje práve to, že sa okrem svojej práce musia venovať ľuďom s mentálnym postihnutím, ktorých školia, tí sú na nich naviazaní. Snažia sa nielen učiť ich zručnosti, ale aj ovplyvňovať v budúcom živote, aby vedeli fungovať medzi ľuďmi, naplánovať si cestu, čas, vyhľadať si informácie, rozdeliť si peniaze, hospodáriť, samostatne rozhodovať, aby mali základy cudzích jazykov…
V Bivio vyškolia zamestnanca „na mieru“
Každý zo záujemcov o zamestnanie má osobné preferencie, ktorým sa treba prispôsobiť. Keď niekto nerád upratuje, tak to nebude robiť, hoci mu to ide dobre. Spoločnou úlohou je teda nájsť činnosť, ktorá človeku ide a ktorú robiť chce. Podľa toho ho vedia dosadiť do jednotlivého strediska. Ďalším kritériom je to, aby človek zapadol do konkrétneho kolektívu a vhodne ho doplnil.
Impulz na prácu príde niekedy aj z opačnej strany, teda zadaním dopytu od zamestnávateľa, ktorý chce poskytnúť priestor pre zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou. Vtedy majú v centre možnosť vybrať človeka s konkrétnou zvládnutou zručnosťou, ktorú bude robiť. Či bude napríklad iba prestierať, alebo debrasovať, to závisí tiež od typu prevádzky, spôsobu obsluhy, či ide o bufetové zariadenie, alebo s obsluhou, bistrá, stánky s občerstvením… Tam všade vedia vyškoliť človeka na požadovaný typ zručnosti. Alebo keď napríklad podnikateľ povie, že potrebuje človeka, ktorý bude najmä variť kávu a popritom obsluhovať malú umývačku riadov, pripravia na toto pracovné miesto zamestnanca „na mieru“ . To bola doteraz aj najčastejšia skúsenosť spolupráce centra so zamestnávateľom.
