Folklór a tradície lákajú návštevníkov objavovať autentické Slovensko

Folklór a ľudové tradície ponúkajú návštevníkom jedinečnú príležitosť spoznávať Slovensko prostredníctvom príbehov, zvykov a bohatého kultúrneho dedičstva. Pestrofarebné kroje, ľudová hudba, temperamentné tance či remeselná zručnosť dodávajú jednotlivým regiónom nezameniteľný charakter a cestovateľským zážitkom prinášajú hlbší rozmer s poznaním histórie a tradícii krajiny.

Národná organizácia pre propagáciu cestovného ruchu SLOVAKIA TRAVEL preto aj folklór dlhodobo prezentuje doma i v zahraniční ako neoddeliteľnú súčasť našej krajiny. Tento raz v spolupráci s kolegami z krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu prinášame prehľad folklórnych tradícii naprieč Slovenskom.

Folklór a tradície v Trnavskom kraji – svetový unikát z Krakovian

Trnavský kraj má mimoriadne bohatú tradíciu ľudového odevu, výšivkárstva a čipkárstva. Najmä kroje z okolia Trnavy a Piešťan patria k najbohatšie zdobeným na Slovensku – obsahujú zlaté a strieborné nite, hodváb či perly. Ak však treba z folklórneho dedičstva Trnavského kraja vybrať jeden príbeh, je ním paličkovaná babková čipka z Krakovian a okolia. Je súčasťou slovenského nehmotného kultúrneho dedičstva a živou tradíciou, ktorú možno vidieť, zažiť a dokonca si ju vyskúšať.

Myjavské Kopanice každoročne ožívajú folklórnym festivalom

Významné miesto na mape slovenského folklóru patrí Medzinárodnému folklórnemu festivalu Myjava, ktorý má za sebou už 66. ročník. Podujatie na myjavských Kopaniciach každoročne prepája tradície s modernou dobou a prispieva k zachovávaniu kultúrneho dedičstva. Počas piatich festivalových dní sa tento rok predstavilo viac ako 1 600 účinkujúcich zo Slovenska a zahraničia. Návštevníci si vychutnali tradície moravského Slovácka, grécke tance, rituálne maskové tance z Indie, folklór Mexika i kultúru pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky, výrazný priestor dostala aj domáca folklórna scéna.

Modrotlač, drotárstvo a sklárstvo – poklady Trenčianskeho kraja  

Trenčiansky kraj je región, kde folklór a tradičná kultúra zostávajú živou súčasťou života. Výrazným prvkom kultúrneho dedičstva je modrotlač, tradičná technika zdobenia textilu zapísaná v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. V Záriečí pri Púchove ju už niekoľko generácií udržiava rodinná dielňa Trnkovcov. S Považím je späté i drotárstvo, bohaté remeselné dedičstvo regiónu pripomína sklárstvo. Tradičnú ručnú výrobu skla možno spoznať v Sklárskom skanzene Sklenný sen vo Valaskej Belej, zatiaľ čo v Lednických Rovniach môžu návštevníci nahliadnuť priamo do výroby skla a navštíviť Múzeum skla. Tradície regiónu pripomína aj pravnianska výšivka.

Tekovské tradície ukryté v krojoch a výšivkách

V rámci široko ponímaného Tekovského regiónu sa vyvinul a dodnes zachoval unikátny tekovský (alebo čilejkársky) mikroregión. Vyskytuje sa na veľmi malom území, tvorí ho iba deväť obcí. Tým vytvára pravdepodobne najmenšiu ucelenú a folklórne jednotnú oblasť na Slovensku. Typické nárečie dopĺňajú zvyky a piesne, rozmanité tradície a bohato zdobené kroje. Výnimočný je ženský kroj vďaka špeciálnej strojovej výšivke, ktorá sa nakreslí na papier, podloží látkou a vyšíva sa na ňu z rubu. V praxi to znamená, že výsledok svojej práce uvidíte až po jej dokončení.

Hlas Horehronia, ktorý obdivuje celý svet

Horehronie patrí medzi regióny, v ktorých sa tradície nestali iba spomienkou na minulosť, ale  tvoria prirodzenú súčasť života miestnych obyvateľov. Jedným z najcennejších prvkov horehronskej kultúry je viachlasný spev,ktorý sa stal symbolom regiónu a zároveň získal medzinárodné uznanie, keď bol zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Charakteristická interpretácia ľudových piesní, jedinečné hlasové techniky a spontánnosť spevu vytvárajú neopakovateľný hudobný prejav.

Chorovod Omilienci – výnimočný folklórny klenot Liptova

Liptov sa okrem nádhernej prírody a množstva turistických atrakcií môže pochváliť aj unikátnym folklórnym zvykom, ktorý sa koná v obci Važec. Chorovod Omilienci je tradičný sprievod dievčat a žien so spevom na Svätodušnú nedeľu. Jeho výnimočnosť spočíva v tanečno-spevnej forme. Po skončení pobožnosti v chráme sa zišli ženy a v usporiadanom chorovode, v tvare podkovy a spevom prechádzali dedinou. Podkovu tvorilo 20 až 30 slobodných dievčat, držiacich sa pomocou bielych šatiek, viedli ho dve predspeváčky – najnovšie nevesty. Chorovod Omilienci v sebe nesie hlbokú symboliku, je oslavou predkov, ktorých priazeň mala počas jari a leta zaistiť bohatú úrodu.

Pod Tatrami možno spoznávať folklór cez príbehy

Podhorie Vysokých Tatier je regiónom, kde sa tradície zachovali nielen v múzejných expozíciách, ale i v každodennom živote a kultúrnom dianí obcí. V Liptovskej Tepličke ich pripomínajú unikátne zemiakové pivničky, Múzeum Teplická izba zase približuje tradičný spôsob života a remeslá. Na tradíciu hospodárenia v náročnom horskom prostredí nadväzuje lokalita Škvrkovec a Stodolište.  Každoročne sa tu konajú ikonické Folklórne slávnosti pod Kráľovou hoľou. Za príbehmi ľudí, ktorí pod Tatrami žili, možno pokračovať aj v ďalších obciach. Gerlachovská izba a Batizovská izba ponúkajú príležitosť spoznať historické domácnosti, kroje, remeslá a predmety každodenného života.

Spišské tradície ožívajú na festivaloch aj v remeslách

Folklór je na Spiši stále živou súčasťou regiónu a zároveň zážitkom, za ktorým sa oplatí cestovať.

Najväčším podujatím sú Spišské folklórne slávnosti na Podlesku. Tento rok privítali vyše tisíc účinkujúcich a viac ako 40 folklórnych kolektívov. Smižianske folklórne slávnosti približujú miestne zvyky prostredníctvom vystúpení domácich súborov, ukážok prác s ľanom, prania, dožinkov a tvorivých dielní. Tradičný odev, textílie, pastierstvo, poľnohospodárstvo a remeslá stredného Spiša uchováva Národopisné múzeum v Smižanoch.
Remeslá každoročne ožívajú počas Trhu ľudových remesiel v Spišskej Novej Vsi. Predstavujú sa tu rezbári, kováči, košikári, tkáči, čipkári, drotári či keramikári.

Gorali, Rusíni i karpatskí Nemci tvoria jedinečnú mozaiku severného Spiša

Severný Spiš je regiónom, kde sa dodnes aktívne uchovávajú tradície predkov. Takmer v každej obci pôsobí folklórny súbor alebo skupina, miestnu kultúru formuje pestrá skladba obyvateľstva – Gorali, Rusíni aj karpatskí Nemci.

Významné miesto má festival Poznávaj a uchovávaj tradície svojich predkov, ktorý už dve desaťročia pripravuje rusínska obec Jarabina. Tradície karpatských Nemcov pripomína obec Chmeľnica, kde sa pravidelne konajú Dni nemeckej kultúry. K najobľúbenejším podujatiam venovaným goralskej kultúre patria Zamagurské folklórne slávnosti, veľkým letným podujatím je Stretnutie Goralov v Pieninách, ktoré sa koná v polovici augusta v Červenom Kláštore. Dôležitou súčasťou miestneho folklóru sú i tradičné kroje, ktoré majú v jednotlivých obciach charakteristické podoby.

Folklórne dedičstvo Šariša láka objavovať región

Šariš je región, ktorý má čo ponúknuť nielen milovníkom histórie a prírody, ale aj všetkým, ktorí chcú spoznať slovenskú kultúru cez hudbu, tanec, remeslá, kroje i tradičnú kuchyňu. Jednou z príležitostí zažiť tradície naplno bol začiatkom augusta Festival krajín a tradícií v Prešove. Folklór a tradície bežných ľudí niekdajších čias sú dokonale zakonzervované v mnohých múzeách a centrách tradičnej kultúry. Navštíviť môžete Centrum tradičnej kultúry a múzeum Kamenica, ktoré približuje históriu obce, tradičný spôsob života aj ľudovú architektúru. V areáli Centra ľudovej kultúry v obci Krivany sa sústreďuje niekoľko typických pamiatok ľudovej architektúry. Nájdete tú drevenú sýpku, klasickú drevenicu s náležitým nábytkom i remeselnícky dvor s tradičným náradím či výstavu krojov.

Slovenský deň kroja opäť predstavil krásu a rozmanitosť folklóru

Významným podujatím je v tejto oblasti Slovenský deň kroja, ktoré dlhodobo propaguje slovenský folklór, ľudové tradície a kultúrne dedičstvo. V polovici augusta sa vďaka nemu centrum Banskej Bystrice opäť premenilo na živú prehliadku regionálnej rozmanitosti. Stretli sa tu folklórne súbory, remeselníci, výrobcovia tradičných produktov i návštevníci zo všetkých kútov Slovenska.

Banská Bystrica má v tomto smere zároveň veľmi dobrú pozíciu – je prirodzenou vstupnou bránou, otvárajúcu región stredné Slovensko. Návšteva podujatia tak môže byť prvým kontaktom s mestom a regiónom a zároveň motiváciou vrátiť sa sem pri ďalšej príležitosti a objaviť ďalšie atraktívne miesta, napríklad malebnú Španiu Dolinu či ďalšie prírodné a kultúrne pamiatky v okolí.

Podujatia tohto druhu pomáhajú budovať obraz Slovenska ako destinácie, ktorá ponúka nielen krásnu prírodu, ale aj autentické zážitky, živé tradície a kvalitnú kultúru. A práve takéto zážitky môžu byť napríklad pre zahraničných návštevníkov dôvodom Slovensko nielen navštíviť, ale aj zostať dlhšie a spoznať viac z toho, čo naša krajina ponúka.

Zdroj: SLOVAKIA TRAVEL