Pomáhať obsluhe, dolievať kávu či debarasovať zo stola môžete asi vidieť len jedinú generálnu riaditeľku hotela na Slovensku. Ak si radi dáte pod Tatrami kávičku v elegantnom lobby bare pri majestátnych kozuboch, viete, že je reč o riaditeľke Grand Hotela Kempinski High Tatras. Kathrin Noll vedie hotel už štrnásty rok a stále pracuje neskutočných 15 hodín denne.
Nechýba vám čas na vašu vlastnú prácu, keď toľko času venujete pomoci personálu na jednotlivých pozíciách?
Nuž, je to, samozrejme, výzva. Počas dňa mám priestor pre moju prácu niekoľko hodín v čase po check-oute až do skorého popoludnia, a potom znova až neskoro večer. Táto práca sa však nedá vykonať za osem hodín.
Venovať väčšinu pracovného času pomáhaním personálu je dosť nezvyčajné…
Som presvedčená, že najviac ľudí motivuje a najviac sa naučia, keď im idete príkladom. Nie vtedy, keď im veci len prikážete či vysvetlíte. Pri vedení ľudí im treba byť príkladom a mať jasnú víziu – pokiaľ ja neviem niečo zorganizovať, nebudem to žiadať od iných ľudí. Takže ja musím byť vždy tá, ktorá je presvedčená o tom, že to bude fungovať. Najdôležitejšie je ísť za jasným cieľom a nebrať si len výhody pre seba. Áno, ste šéf, ale to neznamená, že to je najväčšia priorita. Keďže ľudia k vám ako k šéfovi vzhliadajú, je podstatné byť spravodlivý, ale zároveň na druhej strane aj prísny.
Ako vyzerá váš pracovný deň?
Okolo deviatej hodiny začínam každý deň ranným mítingom, kde si prejdeme udalosti nadchádzajúceho dňa. Potom sa snažím byť na raňajkách a pri check-outoch, skontrolujem izby a venujem sa administratíve, pričom riešim záležitosti, ktoré sa vyskytnú v priebehu dňa. Môj pracovný deň sa končí približne o polnoci, niekedy o jednej, takže pracujem približne 14 – 15 hodín denne. Energiu potom načerpávam počas voľných dní. V priemere pracujem šesť dní do týždňa.
To je extrémne dlhý pracovný čas. Nechceli by ste pracovať menej?
Určite sa dá pracovať menej, ale treba si povedať, či som naplnila ciele, ktoré som si na ten deň vytýčila. Nikdy neodídem s tým, že niečo nedokončím. Pre každého manažéra je štandardom pracovať okolo 10 – 12 hodín. Keď ste samostatne zárobková osoba, neodídete z práce po 8 hodinách.
Ktoré oblasti vašej práce si užívate, a naopak, ktoré až tak nemusíte?
Podľa mňa je najlepšie užívať si všetky oblasti, nie rozdeľovať činnosti na tie, ktoré robím viac či menej rada. Pretože práve v situáciách, ktoré neprebiehajú ideálne, môžete zamestnancom ukázať viac, keď im pomáhate ich riešiť. Naše odvetvie je celé o ľuďoch – ľudia ako zamestnanci aj ako hostia, a práve to robí náš biznis živým. Potom je tu administratíva, ale tá môže počkať, no ľudia nemôžu čakať.
Inšpirácie prichádzajú na cestách
Vedeli ste od začiatku, že chcete pracovať v hotelierstve?
Ani nie, vlastne to bola až moja druhá voľba. Pôvodne som chcela študovať hudbu a robiť hudobnú terapiu. Ale v čase, keď som končila strednú školu, takáto špecializácia ešte v Nemecku nebola. Vtedy môj otec povedal, aby som nečakala, že ma hudba bude živiť, keď ma baví.
To sú dosť rozdielne profesie…
A viete, že ani nie? Lebo ako hudobník musíte pracovať taktiež v tíme, v orchestri. Nedávno sme mali konferenciu, kde rečník poukazoval na to, že existuje veľa podobností orchestra a hotelierstva z hľadiska riadenia ľudí. Z tohto pohľadu nedokáže hudobník prežiť sám – potrebuje skupinu ľudí. V orchestri hráte svoj part, tak ako je každý zamestnanec ohnivkom reťaze tvoriacej celok.
Na čom ste hrali?
Na klavíri a na flaute.
Zostal vám aj popri hotelierstve čas venovať sa svojim záľubám?
Hudbu stále počúvam, ale už nehrám. Mám rada prírodu, viem sa z nej tešiť aj cez hotelové okno z práce. Tiež rada navštevujem múzeá, nakupujem, chodím na koncerty, do kina a stretávam sa s priateľmi.
Cestujete po Slovensku?
Zo začiatku som cestovala viac, pretože som nevedela, že tu zostanem dlhšie, tak som sa snažila spoznať krajinu bližšie. Teším sa, že som na Slovensku tak dlho, bolo to vždy mojím prianím pracovať vo strednej Európe. Som rada, že môžem viesť hotel už štrnásty rok a vidieť, ako sa zvyšuje kvalita služieb odvtedy, čo som prišla na Slovensko prvýkrát. Keď cestujem na pracovné cesty napríklad do Rakúska, vždy sa rada inšpirujem novinkami v pohostinských službách, a zároveň zrelaxujem v prírode.
Ktoré slovenské hotely sa vám páčia?
Kvalitou sa mi veľmi páčia aj ostatné hotely skupiny Best Hotel Properties, ako Grand Hotel River Park v Bratislave, ktorý je inšpiratívny, taktiež hotel Sheraton. Na druhej strane sa mi páči, keď sa prinavráti nový život schátraným budovám. V našom okolí máme dve vydarené rekonštrukcie – Hotel Pošta v Jasnej a Hotel Lomnica.
Zvyknete sa na cestách ubytovať v hoteloch vašej siete?
V rámci siete mávame stretnutia riaditeľov, ktoré sú vždy v inom hoteli značky Kempinski. Okrem toho však nechodím nikdy súkromne do hotelov Kempinski, kde ma už pri rezervácii hotela poznajú. Lepšie si oddýchnem ako anonymný hosť v neznámom hoteli.
Aké inšpirácie ste si priniesli z iných hotelov a z vašich ciest do zahraničia?
Stále prichádzame s inováciami, napríklad sme si zaobstarali Kempinski Bar Trolley, vďaka ktorému môžeme koktaily pripravovať hosťom v lobby bare priamo pri stole. Tiež by som spomenula Enomatic – zariadenie, ktoré udržiava víno v už otvorených fľašiach čerstvé. Ponuka wine-by-glass bola onoho času novinka, ktorou sa stal Berthold Kempinski známy už začiatkom 20. storočia. Za zmienku stoji aj nový dizajn romantického apartmánu, spolu s vírivkou vo vežičke.
