Je manažérom najvyššie položeného hotela na Slovensku – Horského hotela Sliezsky Dom**** priamo pod Gerlachom. V cestovnom ruchu sa pohybuje od malička, vyrastal v rodinnom penzióne vo Vysokých Tatrách. Už tam ho očarila energia z koncentrácie ľudí z celého sveta na jednom mieste. Je rád, že mu jeho nadšenie aj napriek malým zaváhaniam vydržalo. Dnes vie, že je na správnom mieste.
V hotelovom manažmente pôsobím viac než dekádu, z toho šesť rokov v Sliezskom Dome. Cesta bola plná výziev, vždy mi ale veľmi pomohli predchádzajúce skúsenosti z každej hotelovej pozície. Tam som si zautomatizoval možno kľúčové schopnosti potrebné k našej práci. Moji vtedajší nadriadení im hovorili húževnatosť, dôslednosť, nadhľad, komunikácia a, samozrejme, orientácia na zákazníka. Aj keď dnes už vravím, že na prvom mieste je u mňa kolega zamestnanec, ktorý sa o prvú priečku mojich hodnôt delí s klientmi – našimi hosťami.
A čo ma posúva ako hoteliera? Sú to vízie. Pri nástupe to boli najmä tieto:
- Ekologické
Veľa malých opatrení, na ktoré sa dnes obzrieme, priniesli veľké „zelené“ čísla
- Systémové/ekonomické
Nastavenia efektivity a riadenia jednotlivých odbytových stredísk. Bežné prevádzkové postupy od druhu, respektíve od formy tovarov po spôsob predaja. Celý proces bol teda postupne „zjednodušený“ a prispôsobený rýchlosti dopytu a počtu návštevníkov/ našich hostí.
- Filozofické
„Customer first“ u nás platí na 110 percent. Sme totiž štvorhviezdičkový hotel, ale s dušou vysokohorskej chaty, teda akýsi záchranný maják.
Požičiam si slová nášho hosťa Jána Urigu: „Petra Andráša som stretol prvýkrát v najvyššie položenom hoteli v Tatrách na Sliezskom dome, kde som doteraz nikdy nebol. Zaujímali ma konzultačné floskuly o tom, v čom spočívala „transformačná misia“ hotela, ktorému sa vyhýbali v reči pri pive aj miestni. Peťo je pozitívny praktik a hlavne lokálpatriot, čo sú základné ingrediencie úspechu. Hovorí krátko a stručne, no k veci. Čo mi utkvelo v pamäti?
1. Za súčasnou atmosférou v ikone Tatier spočíva filozofia 50 (v sezóne 70) zamestnancov, podľa ktorej každý, kto ide okolo je náš HOSŤ. Je jedno, či si chce len vysušiť tričko, dať v teple svoj doma robený lepenák, alebo si vybrať z bohatého menu, ktoré je k dispozícii. Všetci sú rovnako vítaní. Ako hovorí CX community – „customer first“. Tu to berú pravdivo a naturálne. Wow!
2. Trpezlivosť a plán. Čo je za tým a ako to vyzerá dnes? Asi tak 1 800 – 2 200 malých vylepšení, ktoré denne treba urobiť. Návod na úspech je v konzistencii, ako keď vidím nosičov vynášajúcich veci na chaty. Každý krok hore je dôležitý, lebo ich poháňa cieľ.
3. Povyšovanie zospodu. Veľmi ma zaujala Petrova stratégia povyšovať ľudí, ktorí pre miesto rastú zospodu, avšak majú medzinárodnú skúsenosť. Manažérmi sú ľudia, ktorí kedysi pracovali na luxusných lodiach, alebo v Prahe a vrátili sa domov. Peter ich nedal priamo riadiť, ale najprv si to museli „odmakať“. Všetci sú síce vysoko v horách, no nízko v mienke o sebe. Hneď sa ma pýtali, čo majú robiť inak, napriek tomu, že som bol zvedavý náhodný turista, ktorý pije svoje tretie pivo.“
Vízie sa nedajú nejako zmerať, alebo časovo ohraničiť. Preto sa na nich kontinuálne pracuje ďalej, najmä tie ekologické nemajú dno 😊
Zároveň aktuálne pracujem na nových víziách, nazvime ich „verejno prospešné“. Vymyslel sa produkt, ktorého kúpou podporíte napríklad opravu historického objektu. Myslím si, že v Tatrách už bolo všetko vymyslené a namiesto pribúdania nových objektov by sa mali opraviť tie staré, samozrejme s nádychom aktuálneho storočia.
A napokon, mojím hnacím motorom je kontinuálne udržanie našich služieb a vysoká spokojnosť našich hostí.
