Podiel krátkodobých prenájmov bytov a apartmánov ponúkaných prostredníctvom digitálnych platforiem za posledných šesť rokov na Slovensku stúpol takmer o sto percent. Ubytovatelia združení v Asociácii hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) upozorňujú, že títo prenajímatelia dnes poskytujú rovnakú službu ako hotely a penzióny, no často bez rovnakých povinností. Pripravovaný zákon z dielne Ministerstva cestovného ruchu a športu SR (MCRaŠ SR) zavádza register poskytovateľov krátkodobého prenájmu a zdieľanie dát. Podľa asociácie môže konečne priniesť poriadok, férové konkurenčné prostredie a efektívnejší výber daní.
Krátkodobé prenájmy bytov a apartmánov ponúkané prostredníctvom digitálnych platforiem zaznamenali v období rokov 2018 až 2024 výrazný nárast, a to až o 93 %. Pôvodne vznikli ako doplnková forma ubytovania k tradičným zariadeniam, ako sú hotely a penzióny. Dnes už však v mnohých turisticky vyhľadávaných destináciách predstavujú významnú časť celkovej ubytovacej kapacity.
Krátkodobých prenájmov pribúda, fungujú bez efektívnej kontroly
Tieto služby slúžia rovnakému účelu – poskytujú prechodné krátkodobé ubytovanie a cielia na rovnakú klientelu, teda turistov. AHRS v tejto súvislosti upozorňuje na nevyhnutnosť rovnakých zákonných podmienok ako na tradičné ubytovacie zariadenia. Týka sa to najmä oblasti ochrany spotrebiteľa, bezpečnosti ubytovaných hostí, evidenčných povinností a platenia daní. „Krátkodobé prenájmy dnes poskytujú rovnakú službu ako hotely či penzióny a oslovujú rovnakých hostí. Je preto neprípustné, aby pre jednu časť trhu platili prísne pravidlá a druhá fungovala bez efektívnej kontroly. Takýto stav deformuje konkurenčné prostredie a poškodzuje poctivých podnikateľov,“ zdôrazňuje prezident AHRS Marek Harbuľák.
Krátkodobé prenájmy zároveň predstavujú významný faktor prispievajúci k napätiu na trhu s bývaním, najmä v mestských oblastiach a turisticky atraktívnych lokalitách. Správa vypracovaná pre Európsku komisiu (EK) konštatuje, že ich rýchly rozvoj znižuje dostupnosť bývania a zvyšuje nájomné. Tým sa zhoršujú problémy s dostupnosťou bývania pre miestnych obyvateľov. „Tento problém už dnes pociťujú viaceré slovenské mestá a turistické regióny,“ spresňuje Harbuľák.
Chýbajú údaje a dáta
Hoci slovenská legislatíva krátkodobý prenájom ubytovania explicitne nedefinuje, existuje právny rámec, z ktorého prenajímateľom vyplývajú niektoré evidenčné a daňové povinnosti. Ich uplatňovanie a kontrola však dlhodobo zlyháva, najmä pre absenciu relevantných údajov o poskytovateľoch týchto služieb.
Podľa odhadov Ministerstva cestovného ruchu sa pripravovaná registračná povinnosť bude týkať viac ako 10-tisíc poskytovateľov krátkodobého prenájmu ubytovania. Porovnanie evidencie platiteľov dane z ubytovania vo vybraných mestách a obciach však ukazuje, že značná časť poskytovateľov ponúkajúcich ubytovanie prostredníctvom online platforiem nie je registrovaná ako platitelia tejto dane. V niektorých samosprávach predstavuje rozdiel medzi oficiálne evidovanými ubytovacími zariadeniami a ponukou na platformách dokonca viac ako štvornásobok. „Dlhodobo upozorňujeme na to, že značná časť poskytovateľov krátkodobého prenájmu si neplní základné povinnosti. Od platenia dane z ubytovania až po evidenciu hostí. Nejde o drobný problém, ale o systémovú šedú zónu, ktorá oberá samosprávy aj štát o významné finančné prostriedky,“ upozorňuje prezident AHRS Marek Harbuľák.
Vznikne transparentný systém zberu a poskytovania údajov?
AHRS preto víta pripravovaný zákon z dielne MCRaŠ SR, ktorým sa transponuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady. Cieľom zákona je vytvoriť transparentný systém zberu a poskytovania údajov, zriadiť register poskytovateľov krátkodobého prenájmu ubytovania a ustanoviť povinnosti pre hostiteľov aj online platformy, vrátane mechanizmov dohľadu a sankcií. AHRS zároveň apeluje na kompetentných, aby sa príprava a implementácia zákona a vykonávacej vyhlášky riešila v úzkej spolupráci so zástupcami HoReCa sektora, samospráv a ďalších stakeholderov. „Pripravovanú legislatívu vnímame ako dôležitý krok k nastoleniu poriadku a spravodlivosti. Za kľúčové však považujeme, aby údaje z registra boli dostupné všetkým dotknutým orgánom, najmä samosprávam a štátnym inštitúciám. A aby existovali reálne nástroje na efektívnu kontrolu. Len tak dokážeme vytvoriť vyvážený a udržateľný ekosystém cestovného ruchu na Slovensku,“ uzatvára prezident AHRS Marek Harbuľák.
