V hotelierstve pôsobí už desiatky rokov a každá jej pracovná zastávka ju niekam posunula. Dnes Rozwitha Bieber na odborných kurzoch učí kolegov, ako správne balansovať medzi nákladmi a tržbami smerom k maximálnemu zisku, ktorý posúva podnikanie dopredu. Čo posúva vpred ju samotnú?
Moja hotelierska cesta sa začala v Hoteli Intercontinental v Berlíne. Nasledovalo Lipsko, Karlove Vary, Františkova a Mariánske Lázne – ešte počas štúdií. Každý z týchto hotelov ma niekam posunul. Prvú veľkú hotelovú skúsenosť som však zažila až v bratislavskom Holiday Inn, kde sa mi splnil sen. Začínala som na recepcii a postupne som sa posúvala ďalej.
Som vďačná aj za skúsenosť s menšími nesieťovými hotelmi, ktoré majú svoju špecifickú a srdečnú atmosféru, napríklad Wellness hotel Park v Piešťanoch. Sieťové hotely ma naučili disciplíne, ctižiadostivosti a vysokému pracovnému nasadeniu, bez ktorého nedosiahnete líderstvo na trhu s dôrazom na výsledok. Pôsobila som v Crowne Plaza, v Hoteli Yasmin v Košiciach.
Asi najviac som sa posunula ako hotelierka počas pôsobenia v DoubleTree by Hilton. Získala som možnosť zúčastňovať sa medzinárodných konferenciách, napríklad v Dubaji, Frankfurte, Istanbule a prešla som viacerými špecializovanými školeniami v rámci Hilton siete. Stretla som tam veľa inšpiratívnych ľudí. Silným zážitkom bolo pre mňa stretnutie s prezidentom Hiltonu Christopherom Nassettom.
Čo ma vždy posúvalo? Moja pracovitosť, ctižiadostivosť a ochota sa neustále učiť. V hotelierstve som sa naučila pokore – pochopila som, že nič nezvládnem sama a najdôležitejšia je práca v tíme. Bola som prísna, možno až tvrdá, ale vďaka tomu sme mali dobré výsledky. Keď sa dnes pozerám na fotografie z minulosti, vidím, že sme boli s tímom v mnohých veciach nadčasoví.
Veľkým krokom vpred bola pre mňa aj moja vlastná reštaurácia – Divný Janko v centre Bratislavy. Gastro ma vždy lákalo, ale nikdy predtým som nemala priestor sa mu venovať naplno. Tu som sa naučila detailne vnímať náklady, toky financií najmä v reštauračnej časti, prácu s dodávateľmi. Pochopila som, že je dôležité vyberať si ľudí, ktorí vám musia emočne aj ľudsky sedieť – vtedy vytvoríte zážitok pre hostí. Sama som sa vo vlastnej reštaurácii posunula vpred. Nemám problém robiť čašníčku, ísť do veľkoobchodu na nákup, pracovať s dodávateľmi. Vo vlastnom biznise som sa presvedčila, že všetko treba dôkladne kontrolovať, pretože platí známe: dôveruj, ale preveruj.
Dnes sa venujem poradenstvu pre hotelových manažérov a majiteľov – zameriavam sa na náklady, tržby a zisk. Pretože práve zisk je to, čo dáva hotelu slobodu. Vediem kurzy, kde túto zručnosť učím ďalších kolegov. Okrem toho zastrešujem obchod pre významné hotely v zahraničí, kde odovzdávam svoje skúsenosti, no viem, že som ich získala vďaka tomu, že som nikdy neprestala pracovať. Ako sa hovorí – bez práce nie sú kvalitné koláče. (úsmev)
A kde vidím dnes príležitosť na posun? Možno, že staré hotelierstvo má stále čo ponúknuť mladým ľuďom, ktorí sa zameriavajú na rýchlosť. Ale stále platí, že na prvom mieste je starostlivosť o hosťa. Na to sa často zabúda.
