Ideálny stav sa dá vraj dosiahnuť, len keď budú všetky strany spokojné. Majitelia, zamestnanci, prípadne aj sieť. Za svoju cestu som si zažila takmer všetky scenáre.
Nezabudnuteľné štvrťročné mítingy priamo s majiteľmi, ale aj asset manažéri, ktorí boli pápežskejší ako pápež. Bohužiaľ, alebo našťastie, som nikdy nemala tú česť fungovať so súkromným vlastníkom. S mojou povahou by mi to asi značne skrátilo kariéru.
Každopádne, komunikácia s majiteľmi a sieťou spočíva z 90 % v tom, aby sme zariadili, že si zúčastnené strany rozumejú a hovoria o tom istom. Veľakrát je to dvojsečná zbraň. Lebo keď je všetko v poriadku tak je výhoda, že s nimi máme dobrý vzťah. Keď sa investuje, vtedy je skvelé, že sme kamoši, ale iná pesnička je, keď prídu rozbroje… Vtedy nám ten dobrý vzťah môže byť trochu na ťarchu…
Vždy som to brala ako súčasť balíka, robiť gumenú zábranu, aby tie dve entity do seba nenabúrali.
Posledné mesiace mi ale ukázali, že to nie sú jediné entity, ktorým musíme robiť gumený nárazník.
Niektoré korporáty… (aspoň ten môj) sa zmenili na „súkromného majiteľa“. V poslednom čase sa, nie zriedkavo stáva, že ich informácie z centrály (ako u niekoho od majiteľov) idú priamo na našich manažérov. V horšom prípade priamo na obsluhu.
Oni vlastne robia to, čo vždy, väčšinou je to tak, že ja to spracujem a podám ďalej, aby som mala istotu, že pochopia message a že ich tým dokážem aj namotivovať.
Pokiaľ tú nálož dostanú priamo, prepadne ich panika a máme zase robotu navyše. Ukľudniť svojich ľudí a zariadiť všetko tak, aby boli v pohode a robili, čo treba.
A poviem vám, ukľudniť ľudí, ktorým niekto v náruživom monológu prezradí, koľko miliónový schodok bude mať koncern, alebo aký máme problém splácať úver, nie je vôbec príjemná a hlavne jednoduchá činnosť.
Myslím že toto je práve to, čo môže spôsobiť, že dobrý riaditeľ zloží zbrane.
Sme profesionáli. Každý má svoje skúsenosti, ktoré koniec koncov spôsobili, že si nás najímajú, či už majitelia, alebo siete.
A my máme radi svoju robotu. Vieme postaviť tím, vieme vytvoriť plány a budgety.
Čo je často ťažké, je zvládnuť to všetko popri celom tom tanci na vaječných škrupinách, popísanom vyššie. Toto behanie, hasenie a lietania od steny k stene nás môže stáť zdravie aj chuť pokračovať.
Preto je strašne dôležité, aby sme mali svoju vlastnú záchrannú sieť. Aby sme ju použili, keď už toho naozaj máme dosť. Nemôžeme vynadať nadriadeným a nebolo by rozumné ventilovať pred podriadenými.
Nie je zdravé držať takéto veci v sebe. Majte pár priateľov, ktorým môžete v takých chvíľach napísať, alebo zavolať. Ideálne je, keď nie sú z brandže, nech nerozumejú a neradia. Len sa vyventilovať, aby sa niekto aspoň tváril, že počúva.
V strese so situácií, ktorý zažívame pravidelne musíme urobiť všetko pre to, aby sme ochránili sami seba.
Ak ho ešte nemáte, nájdite si niekoho blízkeho, na ktorého to budete môcť občas vybaliť. Kľudne aj v správe. Deklarujte, že potrebujete vypustiť paru a píšte… Pomáha to a garantujem vám, že to funguje. Za pokus nič nedáte a možno to bude práve ten váš potrebný ventil, ktorý uvoľní ten tlak😉
