Presťahovali ste sa tam aj s rodinou?
Áno, celé leto sú tam pri mne. V zime sú na Slovensku, lebo tu deti chodia do školy, tým, že nevieme grécky. Keď vyrastú, viem si predstaviť, že tam budeme s manželkou celoročne. V lete sa budeme venovať hotelu a v zime olivovému oleju.
Napĺňa podnikanie v Grécku vaše očakávania a predstavy?
Určite áno. Vždy bolo mojim snom nájsť si prácu, ktorú milujem a potom nemám pocit, že pracujem. Preto som tam schopný pracovať nonstop. To je asi ten najdôležitejší odkaz pre všetkých, že treba si ísť za svojim snom a venovať sa tomu, čo viete robiť. Robiť to dobre a nemať z toho taký stres, ťažobu. Lebo keď vás niečo ťaží, neviete prácu robiť dobre, chodíte tam s odporom. Sú tam aj iné výhody. Na Slovensku bolo treba v zime v hoteloch kúriť, tu kúriť netreba. Slnko vám zohrieva vodu, bazén, čiže náklady na prevádzku v krajine, kde je celoročne teplo sú podstatne nižšie, ako na Slovensku.
Čo robíte v zime?
V zime sa venujem olivovému oleju a poľnohospodárstvu, mám tam kamarátov, ktorí vyrábajú med. Moja podmienka bola nájsť si destináciu, kde je veľa čerstvej zeleniny. Na Peloponéze sa kapusta sadí v novembri, je tam veľa citrusových plodov, na každom rohu rastú pomaranče, mandarínky. Je to najjužnejšia časť Grécka, rastú tam kaktusy, opuncie. V zime každý zo zamestnancov ide svojou cestou. Napríklad šéfkuchár učí v škole varenia, upratovačky zbierajú celú zimu olivy. To je pre nich ešte zaujímavejšia a vlastne hlavná práca, lebo je dobre platená. V lete upratujú len na vykrytie obdobia, keď nie sú olivy. Čašníci robia v baroch v Kalamate. V lete, keď idú robiť ku mne, ich nahradia študenti. Tých si my, v luxusných hoteloch, nemôžeme dovoliť, lebo potrebujeme zamestnancov na vysokej úrovni. Musíme tých zamestnancov preplatiť, aby sme ich dostali k nám, majú asi o 20 % vyššie platy ako celoročne v bare.
A na záver: Bolo, alebo je niečo, čo vás v Grécku ozaj prekvapilo?
Na čo som nebol zvyknutý je fakt, že všetko má svoj čas. Nemôžete tam prísť so slovenskou mentalitou. Keď sa dohodnem, že v stredu o 10. hodine začíname obkladať bazén, nemôžem čakať, že tam v stredu o desiatej budú. Môže sa vám stať, že buď má pršať, ale tak že dve kvapky – „budeme to robiť zajtra“. Vy vlastne čakáte, kedy príde ten čas. Takto je to úplne so všetkým – či chcete vybaviť nejaký papier na úrade, stavebné povolenie – vždy niečo je. Buď je niekto chorý, alebo je príliš teplo, príliš zima, príliš prší… Musíte si zvyknúť, že termíny neplatia tak, ako u nás. Je to iná mentalita. A to je na tom možno aj pekné, že nežijete v takom napätí a strese, ako žijeme my na Slovensku.
Dajú sa tie termíny nejako posunúť?
Môžete vyvolávať koľko chcete, ale aj tak prídu vtedy, keď budú chcieť.
Alebo pomôže, keď si spolu večer posedíte?
To skôr. Dobré vzťahy sú kľúčové, najdôležitejšie. A ono sa to premieta do všetkého. Napríklad, keď si kúpite nejaký tovar a chcete ho reklamovať, tak to je veľmi ťažké. To vyplýva z ich mentality, že nikomu sa nechce riešiť taký nejaký post-service. Takže to bolo pre mňa asi najťažšie. Zvyknúť si na nedodržiavanie termínov, že sa to urobí vtedy, keď na to budú vhodné podmienky.
Takže aj táto vlastnosť vás osobnostne posúva – museli ste sa naučiť trpezlivosti.
Áno, a navyše mi to prospieva. Odkedy som v Grécku ma nebolí hlava, nemám žalúdočné problémy a povedal by som, že sa cítim fyzicky aj psychicky omnoho lepšie.
Foto: archív BG a White Donkey
