Nič nerobí, len sedí na zadku v kancelárii
Urobiť oficiálnu poradu a uviesť nového človeka do funkcie znamená zaistiť mu prirodzený rešpekt. Vysvetliť ľuďom, ako budú ďalej fungovať. Objasniť aj ostatným, čo bude náplňou jeho práce. Ak zamestnanci nevedia, čo robí prevádzkarka, tak sa s veľkou pravdepodobnosťou v rôznych situáciách dočká podpichovania typu: „Nech sa Verona stará, veď je manažérka, viem si predstaviť, ako sa k tomu dostala. Nič nerobí, len sedí v kancelárii a my tu beháme ako blázni.“ Svoje môže zohrať aj závisť. Niektorí ľudia jej povýšenie môžu chcieť znepríjemniť: „Čo nám tu bude rozkazovať, veď bola jedna z nás, teraz má o stovku viac.“
Keď som robila riaditeľku, raz mi jeden známy povedal: „Ty sa máš dobre v tom hoteli, sedíš si len v kancelárii. Keď som tam bol, nikdy som ťa nevidel.“ Ja mu hovorím: „Áno, prídem o desiatej, dám si kávu, čosi porobím na počítači, potom idem na obed, mám zo dve stretnutia a o štvrtej som doma.“ On na to: „Som to vedel!“ „No ty si aký hlupák,“ hovorím mu. Lebo čo poviete takým ľuďom?
Keď sa zamestnanec nevie vyrovnať s povýšením svojho kolegu nový manažér by si s ním mal osobne hneď na začiatku pohovoriť, že vidí, že má problém.
Problémy riešte v počiatkoch
Pre osobný rozhovor sa treba odhodlať hneď, inak sa problém ťahá a vytvára dusno. Neprehliadať podrazy, lebo ten človek bude pokračovať ďalej a robiť intrigy. Treba ho zastaviť hneď na začiatku. Dať kolegovi najavo, že ho potrebujete, že sa chcete s ním radiť, že je šikovný. Pochváliť ho, že viete o jeho konkrétnych prednostiach, v čom vyniká. Uznať, že viete, že bez kolektívu nič nezvládnete. Môžete ho požiadať, aby bol váš zástupca, dať mu nové zodpovednosti a právomoci. Až potom, ak takáto snaha vyjde navnivoč a zamestnanec robí stále podrazy, treba ísť za šéfom, ktorý by mal situáciu pomôcť vyriešiť.
Rovnaký postup sa odporúča, ak bol na riadiacu pozíciu prijatý externý človek. Mal by sa túto históriu dozvedieť, že tento zamestnanec dúfal v povýšenie na túto pozíciu, a preto sa správa tak, ako sa správa.
Luxusný hotel poskytoval servírované raňajky à la carte. Hostia si vždy na kartičky vopred značili, čo chcú na raňajky. Na raňajkách sa však tieto kartičky povymieňali, čo spôsobilo chaos v objednávkach. Hostia si napokon vždy svoju kartičku našli, ale bolo to nepríjemné a vedúca zmeny vyzerala ako neschopná. Keď sa to stalo už tretí deň, tak si to odsledovala a zistila, že jedna čašníčka jej vždy tieto kartičky vymieňa. Tak zašla za ňou a spýtala sa jej priamo, čo má proti nej. Tá sa urobila hlúpa, že o ničom nevie. Zašla teda za manažérkou a povedala jej, čo sa deje a že si to nevie vyriešiť sama, preto prišla za ňou. Manažérka jej odvrkla, že to je jej problém, ju to nezaujíma. Vedúca si odviazala zásteru a hodila jej ju na stôl s tým, že: „Teraz máš problém ty, lebo ja končím.“
A odišla...
Čo robiť, keď novopečený manažér povýšenie nezvládne, úplne úplne mu „prepne“, prestane pracovať, začne len rozkazovať, ale nevie sa zastať kolektívu? O tom, ale aj o časových mantineloch, po ktorých by sme mali vidieť či bola naša voľba správna sa dočítate v tretej časti série o „výchove” manažérov.
