Zaujímajú ich kúpele, Tatry aj rodinné rezorty, zostávajú tu 5 – 7 nocí
Izraelskí turisti opäť vo väčších počtoch navštevujú Slovensko – a slovenské hotely naprieč regiónmi ich vítajú v čoraz širšom spektre. “Od kúpeľných hotelov v Piešťanoch, cez rodinné rezorty na Liptove až po menšie penzióny – izraelskí hostia pokrývajú celé spektrum ubytovania,” hovorí Michaela Kobzová z Krajskej organizácie cestovného ruchu Trnavský kraj, ktorá má na starosti trhy Blízkeho východu. Rozhovor vznikol pri príležitosti konferencie ITTAA v Bratislave, na ktorej sa zúčastnilo 240 izraelských touroperátorov.
Vieme, že Izraelčania chodia na Slovensko najmä do piešťanských kúpeľov. Týka sa izraelská klientela aj iných hotelov?
Áno, samozrejme. Izraelskí hostia majú na Slovensku už svoje obľúbené hotely, kam sa pravidelne vracajú. V zásade môžeme rozdeliť izraelskú klientelu do troch hlavných skupín – a každá z nich vyhľadáva iný typ ubytovania.
Prvou skupinou sú kúpeľní izraelskí hostia, ktorí navštevujú predovšetkým kúpele v Piešťanoch. Ide najmä o seniorov vo veku 80 až 90 rokov, ktorých kúpeľná starostlivosť udržiava v dobrej kondícii a aktívnom životnom štýle. Vyhľadávajú hotely v kategórii 3 až 4 hviezdičky – cielene si vyberajú dostupnejšie ubytovanie, aby mohli Slovensko navštíviť viackrát do roka. Vnímajú totiž, že samotné procedúry sú v podstate rovnaké, rozdiel je najmä v prostredí.
Druhou skupinou sú rodiny s deťmi, ktoré najčastejšie smerujú na Liptov alebo do Tatier. Vyhľadávajú hotely v blízkosti atrakcií – napríklad akvaparkov – ktoré sú zaujímavé pre deti aj rodičov. Na Liptove je u nich veľmi populárny Demänová Rezort, a to najmä vďaka doplnkovým službám. Ide často o tzv. fly and drive klientelu – priletia na Slovensko a prenajmú si auto, aby mohli flexibilne cestovať po krajine. Ubytovanie hľadajú najmä v Demänovskej doline alebo v hoteloch, ktoré ponúkajú pridanú hodnotu – napríklad vstup do akvaparkov alebo zľavy na rôzne atrakcie.
Treťou skupinou sú mladí cestovatelia, tzv. backpackeri, ktorí prichádzajú objavovať Slovensko individuálne. Preferujú menšie penzióny, hostely alebo ubytovanie cez Airbnb.
Izraelská klientela teda pokrýva celé spektrum ubytovacích zariadení – od luxusných hotelov až po jednoduché ubytovne. Zaujímavé je, že v priemere zostávajú na Slovensku 5 až 7 nocí, čo je výrazne viac než priemerný „víkendový“ turista.
Prejdime teda k číslam – o akom počte izraelských návštevníkov na Slovensku hovoríme?
Vlani sme zaznamenali približne 60 000 prenocovaní izraelskej klientely. Tento počet každoročne narastá, pričom pozitívny trend podporuje aj rozširovanie leteckých spojení – priame linky z Tel Avivu do Piešťan a Bratislavy už výrazne uľahčili dostupnosť Slovenska. V budúcom roku sa navyše plánuje otvorenie linky do Popradu, čo ešte viac sprístupní Tatry a región Liptova.
Po pandémii sme zaznamenali pokles izraelskej klientely. Mnohí si medzičasom našli nové destinácie – svet sa Izraelu po dlhom čase opäť otvoril, a tak začali cestovať do krajín ako Dubaj, Maroko, Egypt a ďalšie štáty v arabskom svete, ktoré predtým pre nich neboli dostupné. V súčasnosti však, aj vzhľadom na zložitú bezpečnostnú a politickú situáciu v regióne, opäť stúpa ich záujem o krajiny strednej a východnej Európy. Slovensko je v ich očiach bezpečná, stabilná a zároveň cenovo dostupná destinácia. Mnohí navyše vnímajú silné historické prepojenie – viacerí návštevníci tu majú svoje korene, čo zvyšuje ich záujem o návrat.
Posilnia aj výjazdový cestovný ruch zo Slovenska do Izraela?
Určite áno – záujem o Izrael ako destináciu tu existuje a nové priame linky ho rozhodne podporujú. Najvýraznejší dopyt pochádza zo segmentu náboženského cestovného ruchu – pútnici, ktorí smerujú do Svätej zeme, obvykle absolvujú 5 až 7 prenocovaní. Samozrejme, výjazdy aktuálne ovplyvňuje bezpečnostná situácia v regióne a momentálne sa cestovanie do Izraela neodporúča. Nové linky však využívajú aj ďalšie skupiny: napríklad študenti – či už ide o štúdium, výmenné pobyty alebo krátkodobé programy. Obchodní cestujúci predstavujú ďalšiu silnú skupinu – Izrael je známy ako krajina s najväčšou koncentráciou startupov na svete.
Aký je Izraelčan ako hotelový hosť?
Náročný. Zjednodušene povedané – chce veľa muziky za málo peňazí. Ale niekedy ocení aj celkom malú pridanú hodnotu. Pre bližšie pochopenie si musíme uvedomiť, že v Izraeli sú hotelové a reštauračné služby dosť drahé, ale sú takmer stopercentné. V bežnom 3* hoteli má hosť celý deň možnosť dať si prosecco, nápoje, sendviče, čaj. Úplnou samozrejmosťou sú papuče, župan, kávový servis na izbe. Takýto štandard Izraelčania očakávajú aj keď cestujú. Niekedy sa stáva, najmä pri kúpeľných hosťoch, že radšej idú z vyššieho štandardu do nižšieho preto, lebo tento štandard je pre nich lepší. Vysvetlím prečo. V 5* hoteli sú všetky luxusné služby platené, ale oni chcú mať napríklad kanvicu s čajom na izbe celý deň a v tom 3* im ju nechajú. Dôvodom je aj strava, ktorá je v 3* hoteli domáckejšia. Doplnkové luxusné služby ako práčovňa, kaderníctvo a podobne – ich nezaujímajú. Chcú sa dobre najesť, vyspať a mať zážitok.
Izrael je veľmi špecifický, lebo nesusedí so spriatelenými krajinami, kde by mohli Izraelčania cestovať. Čiže nemôžu chodiť na víkendové pobyty ako my do Prahy, Budapešti, Krakova… Práve preto chodia na dlhšie pobyty aj viackrát do roka. Sú ochotní aj zaplatiť, ale chcú, aby služba bola stopercentná, pričom nemusí byť luxusná.
Hovoríme o hotelových službách, alebo aj o programe?
Aj o programe, to je bez diskusie. Izraelčania k nám chodia práve preto, lebo Slovensko ponúka zážitky, ktoré v Izraeli nemajú. Sú to rôzne atrakcie ako akvaparky pre rodiny s deťmi, hory na turistiku, lanovky. Ale úplne najdôležitejšia je pre nich bezpečnosť. Pokiaľ by sa v nejakej krajine necítili úplne bezpečne, tak by tam necestovali.
Ako trávia izraelskí hostia dovolenkový čas, aký majú program?
Mnohí z nich navštevujú Slovensko opakovane a vedia, čo chcú. Pri staršej a kúpeľnej klientele sú to rôzne ochutnávky vína, folklórny program, alebo vyhľadávajú aj rôzne židovské pamiatky – aj keď už pomenej, potom hroby svojich predkov. Takže náboženský cestovný ruch. Ale majú záujem aj o akýkoľvek program v hoteli.
Z hľadiska komplexnosti platí, že izraelský turista chce všetko. Dobré služby v hoteli, dobrú dopravnú dostupnosť – tú práve umožnia priame lety na Slovensko a potom transfermi a požičovňou áut. Chce dobré služby v hoteli za rozumnú cenu. A chce program – akvaparky, hory, lesy, kultúrne vyžitie, koštovky, nákupy – to je pre nich veľmi dôležité, až trošku židovskej kultúry. Pre mladých sú zaujímavé festivaly, v lete lietala linka štvrtok – nedeľa, takže chodili na tzv. city break, takže sme promovali festivaly, zaujímala ich aj história hlavného mesta, kultúra a možnosť ochutnať aj dobré víno z Malých Karpát.
Prichádzajú cez cestovné agentúry, alebo individuálne?
Mnohí chodia individuálne, kúpeľní hostia vždy cez cestovnú kanceláriu, lebo potrebujú sprievodcu a niekedy aj tlmočníka pri návšteve lekára. Rodiny s deťmi si často kúpia v cestovnej kancelárii letenku a hotela a program si robia sami. Taktiež majú na sociálnej sieti stránky zamerané na rôzne krajiny, aj na Slovensko. Tam si cestovatelia odporúčajú zaujímavosti danej lokality, atrakcie a eventy. V tomto sú Izraelčania veľmi súdržní.
Majú záujem aj o odporúčania hotela a tipy na program?
Určite áno. Dnes sú rozšírené technológie a majú svoje miesto, ale pre mňa osobne je to veľmi neosobné, keď ide na obrazovke nejaký program s ponukou. Nikdy sa to nevyrovná osobnému kontaktu, porozprávaniu sa s hosťom, vysvetlenie. My máme napríklad v ponuke veľmi zaujímavé zážitkové prehliadky Piešťany podľa Wintera. Keď ich ľudia vidia v ponuke taknie celkom nerozumejú o aký tip zážitku ide, ako keď im o tom bližšie povieme – potom sa prihlásia a doslova híkajú aký je to úžasný príbeh, umocnený divadlom v uliciach, slovom… Takže ja si myslím, že nie je nad osobné pozvanie, hoci, samozrejme, technológie, aplikácie či QR kódy sú budúcnosťou. Pozícia concierge je napríklad pri tejto klientele, ale aj o Nemcoch či rusky alebo arabsky hovoriacej klientele absolútne namieste. V lepších hoteloch na Blízkom Východe ponúkajú hosťovi niekoľkokrát denne rôzne tipy, služby, rezervácie. A toto Izraelčania očakávajú aj na Slovensku.
Aké sú špecifické požiadavky na stravovanie a ubytovanie izraelskej klientely?
Ortodoxná časť preferuje košér stravu, tú si vedia zabezpečiť dovozom z Viedne. Lepšie hotely aj na Slovensku vedia pripraviť aj stravu podľa košér pravidiel. Pri košér hosťoch je to náročnejšie napríklad aj preto, že sa počas šabatu nemôžu dotýkať elektrospotrebičov, nepoužívajú výťah, takže preferujú prvé poschodia. Košér hostí je však iba asi 5 %, väčšina izraelskej klientely prichádzajúcej na Slovensko tieto tradície nedodržiava. Tým, že veľa cestujú, preferujú medzinárodnú kuchyňu. Často majú rôzne intolerancie, sú vegáni či uprednostňujú morské ryby. Ale slovenské jedlo majú radi, 95 % z nich bežne konzumuje slovenskú kuchyňu, chutia im napríklad husacie hody, rezeň so zemiakovým šalátom, ale aj street food.
Čo sa týka ubytovania, Izraelčania majú viacpočetné rodiny, preto si vyberajú rezorty prispôsobené rodinám buď s rodinnými alebo prepojenými izbami, apartmánmi. Rezervujú si dosť v predstihu, plánujú a tým pádom si môžu zarezervovať izby aké potrebujú.
Je tam ešte nejaké špecifikum?
Tým, že v Izraeli je pomerne draho, Izraelčania veľa pracujú, niektorí majú aj dve práce a večer si potom užívajú. Idú na večeru s priateľmi o 21. – 22. hodine v noci a dlho do noci sa zabávajú. To očakávajú aj na Slovensku. A tu je práve ten problém, že u nás aj niektoré hotelové bary sú otvorené len do 22. hodiny, kedy u nás začína nočný kľud. Ale oni vtedy začínajú „žiť“, chcú sa zabávať, mať jedlo, drinky. Sú podniky, ktoré dokážu kvôli nim urobiť výnimku a „potiahnuť“ do polnoci, do jednej, lebo ak sa dobre zabávajú, tak aj tie tržby sú zaujímavé. Ale sú aj také, ktoré striktne končia a tam už nedostanú jedlo. Týka sa to aj podnikov v Bratislave, ktoré okolo 22. hodiny zatvárajú, čo Izraelčanom nevyhovuje. Raňajky potom majú neskôr, prípadne si dajú len niečo malé, alebo si nechávajú doniesť raňajky na izbu.
Sú to veľmi vrúcni ľudia, kontaktní ale aj dosť nároční. Tým, že cestujú na dlhšie obdobie, potrebujú sa cítiť ako doma. Mať všetky služby, ktoré destinácia alebo hotel ponúka.
